Koľko slovenských hier ste za posledné roky hrali na svojich miláčikoch? A mohli ste o nich povedať, že ide o prvotriednu produkciu, takže odpadávajú výkriky do tmy, ktorých názov si poľahky doplníte aj sami? Veľa prstov na počítanie potrebovať nebudete. Na prvú si spomeniete na Way of the Hunter - úžasnú hru, v ktorej sa motaním po národných parkoch a nádhernej prírode strávite desiatky hodín a budete za to ex-Cauldronu (Nine Rock Games) ďakovať. A potom ticho a tma.

Bratislavskí tvorcovia z To-Go Games sa rozhodli vsadiť na podobnú kartu. Podobnú, nie rovnakú. Znovu sa budeme motať po prírode, ale miesto flinty budeme nosiť igelitové vrece na odpadky. Zvieratá nebudeme loviť, ale maximálne tak fotografovať. Jednoducho sa z lovca stane správca národného parku, ktorý sa oháňa maximálne tak pokutami pre návštevníkov. Mali sme možnosť vyskúšať si, ako to celé vyzerá a chutí a hoci je potrebné investovať množstvo času a energiu do úprav a opráv, nie je to úplne márne.

V prvom rade je nutné pripomenúť, že Ranger’s Path je stále v predbežnom prístupe, takže technických problémov a úsmevných situácií nájdete v hre ak nie hromadu, tak dostatok na to, aby ste možno v slabej chvíli hru vypli. Áno, občas sa stane, že sa parkom prechádzate len s hlavou hlavného protagonistu, stále tu nemáme synchronizáciu z rôznych zariadení, občas sa to zasekne, inokedy zas musíte hľadať to správne miesto na aktivovanie konkrétnej činnosti. Ale na záplatách sa poctivo pracuje a prichádzajú v pravidelných intervaloch.

Po pomerne prostej tvorbe postavy budete prostredníctvom vysielačky dostávať zadania. Vysvetlenie činností, ktoré sa stanú vašim denným chlebíčkom, nie je nijako náročné a nepotrebujete udržiavať svoju postavu v suchu, teple a s plným bruchom, dokonca sa po zotmení nemusíte ani nikam uložiť - hra proste posunie herný čas na ráno. Rôznych zjednodušení nájdete v hre množstvo a nemožno teda rátať s náročným simulátorom prežitia, pretože ani pády vás nezabijú a postava nepreskočí ani malý kamienok.

Vašou činnosťou sa stane oprava stanovíšť, značiek, tabúľ, lavičiek či ohrád. Budete ďalej maľovať orientačné šípky, rezať a rúbať konáre na chodníkoch či skrutkovať objekty a hlavne zbierať odpadky. Všetko za pomoci na začiatku milých, neskôr frustrujúco repetitívnych minihier. Za všetko dostane skúsenosti, postava vám leveluje, ale žiadne schopnosti si nezlepšujete, iba si otvárate ďalšie úlohy a zadania. Okrem toho fotografujete novú faunu a flóru, dávate rady návštevníkom, pýtate si od nich potvrdenie o vstupe a podobne.

Na začiatku zaujímavý koncept, no po 30 minútach až nepríjemne vtierajúca sa nuda. Neustále dokola opakujete tie isté činnosti, dostanete novú sadu sekundárnych zadaní, takže sa vyberiete tamto a pozbierate odpadky. Potom na druhý koniec, aby ste opravili lavičky. Alebo dačo odfotili. A znovu a dokola rovnako nezmyselné minihry. Prostredie, ktorým prechádzate je zaujímavé, avšak ako celok to pôsobí budgetovo. Nemáte vyslovene cieľ, za ktorým by ste sa hnali okrem toho, že chcete odomknúť všetky náučné chodníky, odfotiť všetky zvieratá a podobne. Pôsobí to umelo.

Úlohy sa každým východom slnka nanovo vygenerujú, takže to, čo ste opravili a vyčistili včera, už môže byť dnes znovu v dezolátnom stave. Náhodné zadania sa zatiaľ pomerne zúfalo opakujú a veľmi skoro pôsobia skôr otravným dojmom namiesto toho, aby vás motivovali vydať sa na špeciálnu túru. Pohyb postavy z pohľadu tretej osoby pôsobí možno až príliš neosobne, prostrediu chýba interakcia, aby to nevyzeralo len ako beh panáka lesom.

Hranie je preto ešte viac špecifickejšie ako pri Way of the Hunter (alebo The Hunter: Call of the Wild). Putovanie prírodou je zaujímavé a v podstate je založené na tom, aby ste sa relaxačne prechádzali národným parkom, odhaľovali nové zákutia. Lenže tie prejdete raz, možno druhýkrát a potom je tu už len túlanie sa lesom, ktoré napriek pomerne pútavej grafike nedosahuje dostatočnú úroveň na to, aby ste s hrou strávili desiatky hodín. Hru si zapnete na polhodinu, možno hodinu - najlepšie na Steam Decku, kde hra beží obstojne, len ten font by mohol byť väčší. A potom znudene vypnete.

Ranger’s Path: National Park Simulator nie je hrou, ktorá zapôsobí na každého, jej hranie sa, žiaľ, zvrháva v neskutočne úmorné grindovanie, no zároveň má v sebe aj čosi magického. Ak nemusíte v hre vidieť hlaveň zbrane a dokážete si užiť aj túlanie sa prírodou, stojí za zváženie, či sa na cestu rangera nepozrieť. Síce pôsobí občas trochu umelo a toho, kto navrhol používanie minihier na vykonávanie akcií budete (právom) nenávidieť, no je to stále tá zábava, ktorá vás raz za týždeň prinúti hru zapnúť. Síce tu nenájdete žiadnu Ramonu v jazierku, ale ten pohľad občas stojí za to.

Takže stačí nahradiť minihry jednoduchou akciou - najlepšie závislou na schopnostiach hráča, pretože ak už levelujem, tak sa chcem aj zlepšovať. No žiadne RPG prvky tu nenájdete, čo je ohromná škoda. Rovnako by bolo fajn obmedziť náhodné prvky, ktoré sú zbytočne frustrujúco monotónne. Optimalizácia patrí medzi tie mizernejšie, bugov je tu hromada, ale to sa časom spraví. Dôležité bude aj dopĺňanie ďalšieho herného obsahu. Ale inak Ranger’s Path: National Park Simulator nevyzerá vôbec márne.