Meno Robert Craig Knievel bude asi pre vás pomerne veľkou neznámou. Pseudonym Evel Knievel už tým zdatnejším môže niečo nahovárať, prípadne niektorí aj viete, že sa jedná o jedného z najznámejších kaskadérov a vlastne aj showmanov v histórii Spojených štátov. Vo výstredných kostýmoch sa stal hviezdou najmä 70. rokov a rôzne rekordy v skokoch padali jeden za druhým ako ženy pred známym benátskym libertínom Casanovom. Jeho menovku síce na krabičke nieslo už niekoľko videohier, avšak až teraz, s vlastným charakterom prichádza ten skutočný kaskadér na obrazovky našich TV. Nasaďte si prilbu a pripravte sa na nebojácneho chlapíka s menom Joe Danger.

Vy ste teda Joe Danger, svetoznámy kaskadér na motorke vracajúci sa na výslnie showbiznisu, k čomu by ste mu vy, hráči mali dopomôcť. Už to bolo omieľané mnohokrát a spomeniem to aj ja, princípy titulu by sa dali najbližšie prirovnať ku klasike Elastomania, prípadne novšej inkarnácii zvanej Trials HD. Avšak nájde sa tu pár rozdielov. Joe Danger pôsobí o niečo jednoduchšie a nezakladá si až tak na čo najprecíznejšom zvládaní prekážok. Skôr sa sústredí na okamžitú hrateľnosť a rýchlu zábavu prístupnú komukoľvek a kedykoľvek. A funguje to. Príde k vám niekto známy, len strčíte ovládač do rúk, vysvetlíte základy a v tom momente môžete spolu hrať. Samozrejme, že musíte v hojnom množstve využívať náklony dopredu a dozadu, hlavne pri množstve skokov, kedy sa vďaka chybnému náklonu ocitáte v momente v pozícii nedobrovoľného krmiva pre žraloky. Rôznych premetov, trikov, „cúvania“ vo vzduchu a obdobných kúskov si však užijete neporovnateľne viac. Joe Danger sa na realitu, alebo nebodaj vážnosť nehrá ani náhodou.

Vyššie spomínané skákanie, lietanie a stváranie krkolomných trikov je aj hlavnou náplňou hry. A to v akomkoľvek režime. Čo je asi aj na škodu. Vždy je hlavné dostať sa do cieľa a to ostatné je prezentované akoby iba okrajovo. A to pritom režimov vôbec nie je málo. Vlastne ani tak nie režimov, ale skôr typov závodov. Raz treba skončiť na prvom mieste, inokedy zas skákaním trafiť všetky terče, potom vyzbierať všetky písmená slova DANGER, dosiahnuť kombo vyvádzaním trikov a podobne. Príliš skoro však nastupuje stereotyp, nakoľko to všetko pôsobí príliš rovnako a to aj napriek tomu, že adekvátne postupom hrou aj stúpa náročnosť jednotlivých tratí. Každopádne sa teda nejedná o titul, ku ktorému si sadnete a strávite pri ňom celé poobedie.

Nebojte sa, by vám Joe Danger nevydržala dlhšie. Hlavne teda v prípade, že budete veľa pretekov aj opakovať. A tomu sa jednoducho nevyhnete. Ďalšie trate si otvárate platením vo forme hviezdičiek a tie musíte nazbierať v pretekoch. A tu nastáva problém. Prechádzanie tratí je elementárne, zbieranie hviezdičiek v niektorých momentoch až príliš prísne a neraz vám bude nejaká chýbať, čo značí poohliadnuť sa a pokúsiť sa pozbierať to, čo sa predchádzajúce pokusy nepodarilo. Nie, že by som osobne nemal rád výzvy, ale keď hra už prestane baviť, tak nútené opakovanie človeku na nálade nepridá.

Prekonávanie obyčajných prekážok sme tu už mali a úprimne by to ani nikoho už neohúrilo. Ale čo tak nádrž so žralokmi? Také nebezpečenstvo tu ešte nebolo, rovnako ani prechádzanie medzi troma rovinami tvoriacimi trať sa často nevidí. Turbá, tlačidlá katapultujúce vás do vzduchu a iné veci vám zas budú pri prekonávaní asistovať lepšie ako akýkoľvek skill. Rovnako neraz budete musieť aj všetky tieto veci využiť pre zozbieranie hviezdičiek. Bohužiaľ rozmanitosť prekážok je vyvažovaná maximálne orezaným systémom trikov, ale aspoň sa dá ovládanie zvládnuť aj s treskou v druhej ruke (takmer).

Prechádzanie kampane pár horúcich letných večerných hodín vyplní, ale ešte tu existuje aj multiplayer. Na samote u lesa si však moc nezahráte. V hre totiž absentuje akýkoľvek online komponent a hru viacerých hráčov si užijete jedine v splitscreene na jednej obrazovke. A to je asi aj tá najväčšia chyba v hre a kameň úrazu, cez ktorý sa len tak preskočiť nedá. Ani online rebríčky to nedokážu vykompenzovať a plnia len funkciu porovnávania výsledkov, kto obrazne dociká ďalej.

Asi to najlepšie na Joe Danger je nakoniec jej posledný režim a to editor. Samozrejme, autori nemali v úmysle konkurovať LittleBigPlanet a tomu zodpovedajú aj jeho možnosti. Aj napriek tomu však ponúka bohaté možnosti zabavenia a vyžitia. Množstvo objektov, ktoré dokážete pri stavbe vlastných tratí využiť, je nastavené tak akurát a všetky si ešte môžete aj upravovať: sklon, výška, veľkosť – žiadne dve hráčske trate si nebudú podobné. Popri tom všetkom navyše netreba zabúdať ani na statiku a základy fyziky základnej školy. Len tak vo vzduchu vám nič držať nebude a rovnako ani malý súdok neposlúži ako kvalitný základ pre rozmernú plošinu. To však zďaleka nie je všetko. Samozrejme môžete na vytvorených tratiach aj ľubovoľne jazdiť a kedykoľvek jedným stlačením sa zas premiestniť do editačných nástrojov. Vlastné levely môžete zdieľať so svojimi priateľmi a rovnako si môžete aj užívateľské trate ľubovoľne sťahovať. 

No a nakoniec technická stránka. Až na celkom jednotvárne prostredia sa prakticky nie je na čo sťažovať. Pestrofarebná paleta poteší oko hráča a hra na tom ani technicky nie je najhoršie na arkádový titul. Sympatická štylizácia taktiež nie je na zahodenie, koniec koncov máte okolo obrázky a video, takže môžete posúdiť aj sami. Rovnako sympatická je aj zvuková stránka, ktorá jednoznačne neurazí. A záver? Joe Danger je sympatický titul, bohužiaľ padá na hubu v neustálej recyklácii a nastupujúcim stereotypom, ktorému ani absencia online podpory výsledné skóre nevylepší.