FINAL FANTASY VII REBIRTH

FINAL FANTASY VII REBIRTH

9.0

100-hodinová porcia pre FF7 veteránov

Recenzia na PS5 verziu

Trilógia remaku FinalFantasy VII pokračuje presne po štyroch rokoch. Nejaké chýry pred vydaním hovorili, že druhá časť bude záťah na sto hodín. Neboli ďaleko od pravdy; hoci príbeh obsahuje opäť cca 40-hodinovú porciu, bola by škoda prepásť ďalšiu veľkú atrakciu – veľký otvorený svet, ktorý všetci túžobne čakáme. Tentokrát v novej grafike, s novými i pôvodnými aktivitami a najmä esenciálnou otázkou, či autori nestratili po rokoch guráž pri jednom z najikonickejších momentov histórie videohier. Ale poďme na to postupne.

Dobrá správa na začiatok je, že Rebirth nie je úplná kópia Remake. Teda nedostanete to isté, čo minule, akurát sa posuniete ďalej v príbehu. Mnohí hráči vtedy žundrali, že SquareEnix zobral 10 hodín z originálu FF7, natiahol ho štvornásobne cez dlhočizné lineárne koridory i pár vedľajších postáv a vyšiel im Remake. No Rebirth nepostupuje rovnakým spôsobom, lebo všetci vieme, čo nadíde po dianí v Midgare. Partii hrdinov i hráčom sa otvára celý svet, ten treba ísť preskúmať, zastaviť sa v ikonických lokalitách i pokračovať v deji. Toto všetko FF7 Rebirth spĺňa, i keď si budete musieť pár hodín na otvorenie sveta počkať.

Rebirth má viaceré úvody, no prvé kapitoly vás veľmi dobre zoznámia s dianím, ukážu klasickú scénu v top grafickom kabáte (NibelheimIncident) a tá sa odohráva v retrospektíve, lebo hrdinovia dorazili do Kalmu. Na jeho príklade vidieť ako dokážu autori krásne rozširovať svet: zrazu je to zaujímavá lokalita za hranicami Midgaru, má tri výškové úrovne, ľudkovia si žijú svoje, starosta má problémy s dodávkami mako energie, ale nájde sa tu aj pomoc v núdzi, keď sem dorazí Shinra na (ne)čakanu inšpekciu. No Kalm je opak Midgaru: pulzuje tu nádej, život a svetlo. Objavíte nové herné mechanizmy, minihry, už tu možno tráviť pekné hodiny.

Keď opustíte Kalm, príde prvý veľký región Grasslands. Má pozostatky architektúry s viaduktami, farmy s obyvateľmi, ženu snívajúcu o prevádzke veterného mlyna, obchod s Mooglami alebo aj experta na karty. No Grasslands majú tri tváre: krásnu zeleň v strede, vyprahnutú západnú časť a „napínavé bariny“ na juhu, kde číha legendárny Midgardsormr (variácia na známu beštiu Zoloma).Nechýba tu ani farma s chocobami a pôvodne chcete preletieť iba za bariny a dostať sa do Mythril Mine, no predsa sa len zdržíte. A príde jedna z najväčších dilem: ako vlastne hrať FinalFantasy VII Rebirth?


Existencia otvoreného sveta a premakaného systému jeho lákadiel je v istom kontraste s príbehom. Kto chce primárne vstrebať ten, môže lúskať jednotlivé kapitoly za radom a nemusí sa veľmi zdržiavať v otvorenom svete. No to hrá akoby Remake s vylepšeným súbojovým systémom. Rebirth dodáva FinalFantasy VII tú šťavu, že do enginu vkladá šesť veľkých regiónov a ikonické mestečká prerába na metropoly. Bola by škoda vynechať ich, keď sa s nimi autori pohrali – i keď príliš veľká miera plnenia drobných úloh či vedľajších úloh zdržuje od hltania deja.

U mňa to nebola dilema: chcel som využiť všetko dostupné okamžite, preto som sa ponoril do kopy úloh od putujúceho Chadleyho. Pýta si vstupy do svojej aplikácie a na to treba plniť rozličné aktivity na mape. Jedine hľadanie truhlíc na vybraných miestach (prídete k ruine a hra odhalí, že v okolí sú niekde dve-tri debničky) či kopanie pokladov pomocou chocoba (žltý operenec má špeciálny zmysel, ňucháte na mape a zajačikovia zväčša ukážu miesto pokladu, resp. kde hrabať) sa nezapisuje do spoznávania regiónov, no všetko ostatné prirátava body a navyše posilňuje váš level priateľstva. A čím je vyšší, tým sa lepšie bojuje.

Táto symbióza dáva zmysel a motivuje vás ku kompletnému hraniu. Osobne som vždy hral tak, že som sa snažil z mapy vysvietiť čo najviac. Bývalé telo veže môžete aktivovať a vzápätí sa objavia ikony na mape a viete, kam ísť čosi splniť. Bojovať so vzácnymi druhmi oponentov. Nájsť pramene života, kde kryštalizuje mako zo zeme. Pomáhať Mooglom. Božský intel nájde svätyne, vďaka ktorým oslabíte titana v simulátore (a ľahšie ho získate). A napokon vtipná séria s artefaktmi, ktorá vždy končí trocha inak. Všetko sa zaznačí do tzv. intelu za každý región. Ak si dávkujete hru na 2-3 hodiny, tak skoro vás túžba všetko splniť neopustí – a navyše sa vám priebežne zvyšuje level postáv (Rebirth začína na leveli 15 a končí na 70-ke).

Ak budete hrať poctivo a kompletne ako ja, koniec sa vám síce vzdiali aj na sto hodín, ale vyžmýkate svet a fantáziu autorov naplno. Otvorené kapitoly sa striedajú s lineárnymi dungeonmi a la Mythril Mine, kedy celý čas putujete v jaskyni a nemáte veľa odbočiek. Za to sa dočkáte dlhších dialógov, delenia partie na dve skupiny a iné chuťovky. A keď vyjdete z Mithril Mine, bang! Otvára sa región Junonu a ďalšia kopa aktivít. Hra takto mieša veľké regióny s tesnejšími dejovými pasážami, kde vás chce udržať v strehu.

FFVII Rebirth má spojitý svet, ale regióny fungujú viac-menej samostatne. V jadre ide o open-world hru, kde možno využiť funkcie fast-travel a vyšantiť sa dosýta aj pri opakovaných súbojoch s nepriateľmi (číhajú prakticky všade). Ak budete chodiť po svojich (čo zväčša robím pri prvom prieskume), oceníte aj možnosť šplhania na rôzne plošiny, čo hra symbolizuje žltými hranami útesov či častiach skál a rastlín. Inokedy stačí iba preskočiť pár kameňov alebo sa vyštverať po nich, aby ste získali ligotavú materiu tam v diaľke. Ich zber sa nezunuje, ani objavenie stratenej truhlice niekde na konci chodby, jaskyne či časti mapky.

Aby sme nezabudli, v hre sú tradičné automaty s predmetmi, lavičky na oddychovanie a okrem toho pribudli autobusové zastávky, ku ktorým vás dovedie minichocobo. Na zastávkach si doplníte energiu (s vankúšom), potom môžete na ne ľubovoľne cestovať cez funkciu fast-travel. FF7 Rebirth sčasti nezaprie inšpiráciu v hite Ghost of Tsushima – na zaujímavé miesta vás vedie buď spomínaný vtáčik, alebo ohnivák k indícii titanov.

Fanúšikovia sa určite tešia na všetky tie známe lokality a ich prepracovanie do lepšej grafiky a v tom smere Rebirth určite nesklame. Na jednej strane sú mestá a mestečká: okrem Kalmu dorazíte do Junonu, naskytne sa aj pohľad na Costa del Sol, Gongagu, horské prostredie Mt. Corel, FortCondor i legendárny GoldSaucer. Na druhej strane sú otvorené priestranstvá, kde môžete objavovať nové zákutia i veci, ktoré staručká hra do detailov nepremyslela. Vtedy sa prejavuje invencia autorov ako obohatiť tie machule zo svetovej mapy roka 1997 a čo nové priniesť. Atmosféra každého regiónu je iná, čo tvorcovia podčiarknu angažovaním Chocoba s inými atribútmi: ak zvládnete minihru s jeho chytaním, môžete využívať v každom regióne iné vlastnosti. Štverať sa nahor, prekonávať prekážky. Junon, Gongaga i Mt. Corel majú iné vertikálne spracovanie ako tie minulé regióny. A nesmie chýbať fotomód pre zachytávanie krásnych momentiek a horizontov.

Rozťahanosť hry a snorenie po tonách aktivít môže niekomu zrazu prekážať – možno aj tým, čo boli minule nespokojní, že FF7 Remake „je vlastne iba koridor v Midgare“. Nostalgickí hráči však nebudú mať problém s tým, že zrazu prekutrávajú sivé časti mapy, lebo majú pod palcom legendárne postavy z detstva či mladosti a zrazu majú s nimi sto hodín hernej práce. Alebo inak: hra pôsobí ako séria roadtripov a keďže dobre viete, že si musíte túto partičku užiť, lebo sa môže stať niečo dramatické, nedá sa inak. Hoci hnidopich môže neraz vŕtať, že nie je to trošku divné, že si idete užiť do kasínového Gold Saucer tri hodiny, zatiaľ čo na vás čaká záchrana vydrancovanej planéty a Sephiroth sa pachtí po mocnej matérii na zničenie sveta? Ten paradox je však starý 27 rokov – len teraz je hra skutočne dáka rozťahanejšia, čo platí pri skúmaní sveta i plynutí deja.

Pokiaľ ide o herné mechanizmy a súbojový systém, dostali parádny kabát. Autori zobrali všetko funkčné a pridávajú nové elementy. Hra stále využíva bojový systém, kedy vaše trio (zloženie sa dá zvoliť v menu) bojuje s nepriateľmi v dynamickom štýle: úplne real-time alebo tzv. klasickom, kedy si zadáte príkazy na ďalšiu akciu. Analyzujete nepriateľa, odhalíte jeho slabiny, najprv skúšate základné údery a nabíja sa vám ATB ukazovateľ. Keď máte jeden dielik, môžete siahnuť po mágii (na to potrebujete mať príslušnú matériu) alebo špeciálnom údere (niektoré sú zo zbraní, iné z tzv. fólia, viď. nižšie). Vybrané údery už pýtajú aj dva dieliky alebo vyplieskajú všetky dostupné (existuje totiž možnosť rozšíriť ATB dieliky až na tri).

Súbojový systém rešpektuje zameranie postáv: Cloud je skôr univerzál, Tifa mláti do držky a má top série úderov po sebe, Barret je skvelý strelec na diaľku, Aerith ide po mágii a liečení. Vyskúšate si aj Reda XIII, čo má rýchlu sériu úderov i mód pomsty. Vráti sa aj húževnatá Yuffie a debut zažije CaitSith. Nalosovanie správneho tria nie je ľahké, osobne striedam viaceré kombinácie podľa potreby. Sedem postáv dáva solídne možnosti, treba si na ne zvyknúť, lebo prídu fázy, kedy nebude Cloud po ruke, ale niekto iný a to si pýta jej či jeho znalosť. Napríklad v Mythril Mine sa rozdelí partia a raz vám ostane duo Barret-Red XIII. S nimi sa bojuje inak, symbióza je dobrá, ale je dobré nasadiť aj vhodné matérie.

Matérie ostávajú alfou a omegou vlastností. Naďalej prebieha ich levelovanie a získavanie vyšších stupňov mágie(napríklad postupka pri liečení: Cure-Cura-Curaga). Ani sa nenazdáte a matérií budete mať fúru, no otázne bude ktoré komu venovať, do akej zbrane či výbavy a ako ich používať. Potrebujete dvoch liečiteľov či stačí Aerith? A čo elementy ako oheň, voda, blesk, ktoré môžu zabrať na určitý typ nepriateľa? Pretože mágia je účinná na oslabovanie nepriateľov – stále funguje postup, že ich môžete najprv pritlačiť (fáza „pressure“) a neskôr ochromiť (fáza „staggered), kedy do nich našijete kopu zásahov bez ich reakcie. Mágia je najlepší pomocník, keď ich chcete dostať do týchto štádií.

Do súbojového systému prehovoria aj tzv. Synergy Abilities. Keď príde čas, dve postavy môžu vytasiť proti oponentovi špecialitku s mega efektom – každé duo má čosi iné a navyše získate bonus v štýle mágia zdarma či prebranie HP či MP nepriateľa. Na Synergy Abilities sa dá zvyknúť rýchlo, no nie sú k dispozícii vždy.


Nemenej dôležitou novinkou sú aj tzv. Folios. Portfólia vlastností alias vývojové stromy. Každá postava má svoj vlastný, kde po dosiahnutí levelu získa špeciálne body, ktoré sem môže investovať. Je na vás, či získate aktívnu vlastnosť vhodnú pre boj, nejakú Synergy Ability alebo zvolíte pasívnu klasiku typu vyššie zdravie či MP. Folios pôsobia sčasti ako zmenšenina vývojových ciest z iných hier ako napríklad FinalFantasy X.

Celkovo sú súboje parádne a tie najlepšie čakajú pri bossoch alebo získavaní titanov v Combat simulátore. Tam sa totiž musíte šplhnúť s taktikou – bossovia radi tasia pri 50% či 25% úrovni zdravia všelijaké zákerné ťahy sprevádzané bomba animáciami. Každá kapitola má na konci nejakého a neskoršie kapitoly dokonca servírujú aj viaceré boss súboje, to už hra ráta, že ste dostatočne skúsení a vytrénovaní. No zabrať vám môžu dať aj zdanlivo vylepšení pinďúri pri bojových zadaniach v regiónoch – vylepšené verzie nepriateľov majú tiež špecialitky typu tuhá obrana alebo plieskajú elektrické zásahy do celej partie.

Taktika sa vám zíde aj pri nejednej minihre. FF7 bola známa širokým portfóliom minihier, tie autori konečne pretavili aj sem. Čaká chytľavá novinka Queen’s Blood, povedomá kartová hra. Na vytýčenú hernú plochu vykladáte karty vy i váš súper. Cieľom je mať v riadku vyšší súčet. Môžete si kupovať kartičky v obchodoch, vytvárať silné balíky a vyzvať súperov po svete. S Queen’s Blood sa ráta sčasti aj v deji, keď sa zúčastníte turnaja. Taktiku pýta aj stratégia z Fort Condor – sympatické je, že Square Enix ňou pomrkáva na fanúšikov: v novom grafickom engine zmenší hrdinov na kockované postavičky. Cieľom je zas ukladať jednotky na hernú plochu, postupovať vpred a poraziť nepriateľské jednotky na mape – a to v stanovenom čase.

Ostatné minihry sú skôr bláznivé kreácie a majú rôzne časové limity: jazda na Chocoboch či delfínoch, kopa chuťoviek v Gold Saucer, vrátia sa motorky, budete môcť boxovať alebo si zastrieľať vo vesmíre. Priznám sa, že zatiaľ čo svet som vymetal poctivo, minihrám som toľko času nevenoval a nezápolil o top miesta na stupni víťazov. A prídu aj tie ikonické rande s výberom – ale to je už súčasť príbehu, nielen minihra.

Inou záležitosťou sú vedľajšie úlohy – je ich viac ako v remake, ale, našťastie, hra nespadla do režimu, že každá kapitola ich seká desiatky. Naopak, počet je stále strohý, sú o to lepšie prepojené na miesto či postavy, majú niekoľko fáz a posúvate sa v nich po celom regióne. Niektorí budú asi reptať, že časť je prepojená na minihry (poraziť niekoho v Queen’s Blood a získať cennú kartu či vyrobiť určitý predmet), ale nemusíte ich plniť okamžite. Ale neradím vynechávať – majú pútavé animácie i emócie hrdinov.

Tak sa dostávame k esenciálnemu posúdeniu FF7 Rebirth: príbehu. Putovanie, plnenie úloh, čistenie mapiek i stovky bojov sú fajn, ale nezabudnime, že sa odohrávajú na pozadí kvalitného deja, s ktorým autori pracujú rozmanitým spôsobom. Dobrá správa je, že 90% hry je stále rovnakej, či ide o postupnosť scén, stretnutia s postavami (nástup Eleny je ešte vtipnejší ako v origináli) či návštevu miest. No nezabúdajme, že FF7 je v jadre epos, ktorý rozvíja dve roviny. Prvým sú pútavé osudy našej partie a prakticky každého čaká určité odhalenie minulosti či vstrebávanie prítomnosti. Návšteva rodných miest či kopanie do tínendžerských čias nečaká iba Clouda, ale aj Tifa so zaťatými zubami spomína na otca a Barret či Red XIII to tiež nemajú ľahké – a aby toho nebolo málo, vzťahy sa prepletajú aj v skupine, viď. nevypovedané city rodákov z Nibelheimu. Scenár nechá vyniknúť každého a nádherne režírované animácie v novom engine si vychutnáte naplno.

Na druhej strane, je tu hlbší záber deja a ten poníma o planéte, vysávaní jej života do podoby mako energie či túžby ovládať ľudí cez zlovestnú korporáciu, vedcov-magorov, ktorí sa neštítia takmer ničoho (mrazivý je flashback z Nibelheimu), nehovoriac o jednom z najlepších záporákov všetkých čias. Sephiroth je tu azda zneužívaný pre väčšie množstvo scén, ale je stále výborne napísaný, vplyvný a naháňačka za ním má svoj náboj. Obe línie sú rozširované o hlbšie vyznenie momentov, čo je iba plus.

Akurát hra kopíruje neduh z Remake a v závere skrátka hazarduje so spomienkami hráčov akosi neobratne. Posledná kapitola sa opäť venuje nejakým šermovačkám s osudom, paralelnými líniami a inými pokusmi, čo v originále chýbali a tu si vydupali svoj priestor. Bez spoilerov sa v tomto teritóriu nedá veľa vysvetliť, ale zatiaľ čo väčšina kapitol a ich rozšírenia sú v poriadku, tu uvažujete, či už tvorcovia nepostavili kus hry naruby. Akoby sa ukázala zas klasika série: kým hrdinovia putujú na strastiplnej ceste, užijete si ju a vybrané momenty naplno. Len čo sa chce z tohto rámca vymyknúť, už to nešliape tak kvalitne.

V závere možno pochváliť audiovizuálne spracovanie. Áno, po deme sa trošku reptalo, či svetlá a prechody z jaskýň do exteriérov sú v pohode a čo urobí s framerate plná hra, ALE... mesiac po vydaní vyšlo pár fajn patchov a 145GB masívna RPG patrí medzi jednu z najlepšie vyzerajúcich a vypilovaných hier PS5. Ak sa to nezdá na prvú šupu, stačí si zapnúť inú hru a pochopíte rozdiel. Viem, neradno porovnávať, no paralelne s FF7 Rebirth som hrával aj Rise of theRonin – a Square-Enix tu má jasne navrch vo vykreslení sveta, réžie prestrihových scén alebo využívaní DualShocku. Chadley či jeho pomocníčka na vás kričia z reproduktoru DualSense, sú tu dobré vibrácie a do toho hrá parádny soundtrack využívajúci originálne melódie od NobuaUematsu i kopu nových, kde sa neboja ísť ani do moderných hudobných žánrov. A všetko to ladí.

Final Fantasy VII Rebirth budú hráči vnímať rozdielne. Je mi jasné, že tí, čo v roku 1997 neboli na svete a hrajú Remake či Rebirth ako prvú iteráciu FF7, neveriaco krútia hlavou, že čo je na tom FinalFantasy VII také super. Ale to je to isté, ako keď sa rozprávate s päťdesiatnikom o originálnej trilógii Star Wars. Hardcore fanúšikovia zase budú šomrať pri nejednej odlišnosti a nemusia vítať každú novinku. Takže najviac si užijú tí, ktorí originál ľúbia, ale majú priestor pre kus reimaginácie a rozšírenia v zmysle, že dáme vám postavy, ktoré viac ako 25 rokov milujete, 100 hodín hrateľnosti v otvorenom svete, ktorý vám je povedomý a predsa nový, a potom si to užijete naplno. To je môj prípad a moje hodnotenie. A verím, že v roku 2028 si užijem aj posledný diel trilógie, lebo tu ostáva ešte veľký kus zápletky na dokončenie...


napísal Korec 2.4.2024
Páči sa mi! (+3)
9.0
Vo svete
9.2
Ohodnotiť
FINAL FANTASY VII REBIRTH
+ má stále jedny z najlepších videoherných postáv
+ veľká časť deja s výbornými rozšíreniami
+ partia rozšírená o hrateľné postavy Red XII a Cait Sith
+ otvorenie sveta v kontraste s lineárnymi pasážami
+ rozsiahle odlišné regióny plné aktivít
+ súbojový systém obohatený o synergické ťahy i postavy
+ poteší menší počet kvalitných vedľajších úloh
+ pridané herné mechanizmy
+ nový grafický kabát, rozšírený soundtrack
- koniec hry už príliš šermuje s originálom
- silené vkladanie minihier do deja i úloh


RECENZIE HRÁČOV
PS5

Vývoj: Square Enix / Square Enix
Štýl: RPG
Dátum vydania: 29. február 2024
+ SLEDOVAŤ HRU

Mám

Čakám

Prešiel

Hrávam

Zoznam
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Môžete sa prihlásiť cez Sector konto, alebo Facebook.
SOCIÁLNE SIETE
NOVÉ FÓRA
|Predaj ntb lenovo y920 (0)
Ahoj, uvazujem nad predajom mojho ntb. Lenovo y920...
|Rtx 4070 vs rx 7800 xt/ 7900 g... (4)
Zdravím! Nedávno som skladal nový PC, cca 3 týždn...
|Madison vr (0)
Chcel by som opýtať mám nárok na nejakú zľavu na M...
|Odišla mi grafická karta alebo... (17)
Ahoj, môžete mi prosím poradiť v čom je problém? N...
|Samsung q990d soundbar (1)
Zdravim, mám na ruke od Alzy zľavový kupón na tent...
|Svet, ukrajina, vojny ... (21272)
Sem môžete dávať správy zo sveta, o Ukrajine a ďal...
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
Sector.sk - hry, recenzie, novinky
Ochrana súkromia | Reklama | Kontakt
ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk