STILL WAKES THE DEEP

STILL WAKES THE DEEP

8.0

Kozmicky izolovaný horor zo škótskych vôd

Recenzia na PS5 verziu

V kontexte žánrovo signifikantných hororových videoherných titulov si dnes iba málokto spomenie na nie práve najpozitívnejšie prijatý Amnesia: A Machine For Pigs. Stojí za ním britské štúdio The Chinese Room, ktoré okrem ospevovaného Dear Esther či jedinečného Everybody's Gone to the Rapture prinieslo svetu aj tento nedocenený horor. Jeho extrémne temný príbeh prirovnávajúci vo vojnách umierajúcich ľudí k prasatám, ženúcim sa na porážku, dokázal v spojení s autenticky hrozivým soundtrackom od Jessicy Curry nahnať nepríjemné zimomriavky na chrbte. Vzhľadom na ohlasy však dali majstri od desivého remesla ruky preč a pre fanúšikov teroru nastalo iba nepríjemné ticho.

Avšak dnes, takmer jedenásť rokov od vydania prasacieho stroja, môžeme konečne jasať. Autori sa totižto v plnej a poriadne hustej atmosférickej paráde vracajú k hororovým koreňom formou silne škótskeho dobrodružstva Still Wakes The Deep. Tentokrát však nečakajte výpadky pamäte, naháňanie svetelnej gule či dopĺňanie oleja do lampáša, ale iba poriadne odporný a viscerálny kozmický horor, podivne magicky obrastajúci izolovanú ropnú vežu uprostred rozbúreného mora!


Na vlnách škótskeho podivna

Meno John Carpenter dobre pozná každý fanúšik hororu a aj ak nie, tak minimálne je širokej verejnosti aspoň zdanlivo povedomá jeho ikonická snímka z roku 1982, The Thing. Vezmite teda v základe takmer nepozmenenú zápletku tohto filmu, obohaťte ju o inšpiráciu sci-fi hororovou novelou Who Goes There? a filmami, ako Annihilation, Midsommar, Sapphire & Steel či Suspiria, celé to premiestnite na izolovanú ropnú vežu doprostred Severného mora, no a v podstate ste vyskladali Still Wakes The Deep (ďalej SWTD). Hlavným protagonistom sa stáva veľmi netradičným, silným škótskym prízvukom prehovárajúci elektrikár Cameron „Caz“ McLeary, ktorý sa rozhodne nedá nazvať bezchybným človekom a na „palube“ ropnej veže Beira-D sa ocitá práve preto, že pred svojimi nedokonalosťami uteká.

V jeho tele budeme nielen spoznávať zatratencov a skúmať temné zákutia každého poschodia tejto fascinujúcej, niekoľko tisícok tonovej obludy z kovu, ale aj sa skrývať, utekať a emocionálne pasovať so skutočnými kozmickými aj osobnými horormi. Ak vám znel tento krátky opis ako ideálna kombinácia vašich obľúbených videoherných prvkov, prosím, ďalej ani nečítajte! Hneď teraz si utekajte SWTD zakúpiť a recenziu dočítajte po odohraní tohto približne 6-8 hodinového dobrodružstva. Ak by ste sa však rozhodli pokračovať v čítaní či nebodaj nahliadaní na obrázky, vopred vás varujem, že najefektívnejší zážitok sa prejaví, iba ak sa vrhnete na toto rozbúrené dielo úplne poslepiačky.

Vianočné prekvapenie, o ktoré nik nestál...

Suze a Caz sú manželským párom s nám neznámymi, no pomerne vážnymi problémami, a tak niet divu, že Cazovi je doručený pomerne bezvýchodiskový list naznačujúci žiadosť o rozvod. Zdevastovanému protagonistovi však poskytne takzvaný „silver lining“ aspoň vianočná pohľadnica od jeho dcér, vďaka ktorej nestráca nádej. Kontrolu nad postavou máme takmer okamžite po spustení a cestou za šéfom Rennickom dostávame možnosť vykonať prvú prehliadku veľkej časti komplexu bežiaceho v jeho dennodennej rutine. Posádka, námorníci, obsluhovači vrtáku, elektrikári, údržbári aj inzulín vyžadujúci najlepší kamarát Caza kuchár Roy makajú ako švajčiarske hodinky, aby udržali celú túto mašinu v chode. Zoznámime sa nielen s viacerými postavami, ako napríklad sympaťáčkou Finlay, ale aj zbadáme záblesk typického režimu aj zabehnutého vzhľadu celej veže.

Pokoj v hororovom titule však, samozrejme, nemôže trvať večne a nakoľko je december roku 1975, vesmír sa rozhodol všetkým prítomným nadeliť, povedzme netradičný skorší vianočný darček! Atmosféra je hutná, autentická, extrémne vlhká a počas celej prechádzky jednoducho máte dojem, že niečo nie je v poriadku. O jeden vyhadzov problémového protagonistu, ktorého nerozvážne akcie doviedli Rennickovi policajtov priamo pred dvere, neskôr nasleduje už len BOOOM! Veľký výbuch otrasie celou vežou a nešťastne lokalizovaný Caz tak padá z vrcholu veže hlboko do mora, z ktorého ho však, našťastie, vylovia kolegovia nachádzajúci sa blízko miesta jeho dopadu. Caz sa prebúdza do akoby neznámeho sveta, v ktorom je nielen väčšina posádky stratená, ale on a hŕstka ďalších preživších zostávajú po náraze vrtákom do niečoho výbušného a neznámeho na veži izolovaní v súkromnom pekle uprostred rozbúreného mora.


Klaustrofobická a trochu hororová hra na mačku a myš

Zápletka je teda jasná. Nezamestnaný, takmer rozvedený, čerstvo zmŕtvychvstalý Caz putuje za slobodou po nárazom zdevastovanej veži a snaží sa zúfalo nájsť odtiaľ cestu preč. Jedným z prvých náznakov, že nie všetko je úplne v poriadku, bude agresívne správanie jedného z nováčikov na Beire. Po ponore vo zvone sa snaží udieraním do jeho stien zúfalo prebiť von a pôsobí tak, že sa v hĺbke zdanlivo zbláznil. Pomerne jasným indikátorom, že ide o nadprirodzené sra***, je však namodro oslepujúco žiariaci rozbitý vrták, ktorý pri potulkách po spodných častiach veže Caz objaví. Posledným a zároveň absolútne život zatracujúcim indikátorom budú však zlepené mŕtve telá v rozličných štádiách rozkladu, pulzujúce dúhové šľachy rozvetvené interiérom celej stanice, plesne, vredy alebo žily pripomínajúce ozdoby stien a sem-tam nejaké to monštrum vytrhnuté doslova zo spomínaného filmu The Thing.

Ako sa však zmení Cazova rutina po tom, čo sa stretne so zaživa hnijúcimi obludami, premiestňujúcimi sa na dlhých organických vystreľovacích chápadlách či prerastených končatinách alebo jednoducho plaziacich sa vo výške kolien protagonistu? No nijako zásadne... Oprava poistiek, hasenie občasného požiaru, otváranie šachiet skrutkovačom, zatváranie prívodov, otváranie dverí a rozbíjanie zámkov, vrhanie hlučných predmetov, lezenie po rebríkoch, skákanie, lozenie, skrývanie, zakrádanie, prepchávanie sa úzkymi koridormi a, samozrejme, behanie, plus veľmi veľa CHODENIA. Takto spísaná hrateľnosť neznie práve najpútavejšie, avšak verte mi, že v kombinácii s extrémnou atmosférou sa rozhodne nudiť nebudete. Väčšinu z týchto akcií si aj tak vyskúšate v tom pseudo tutoriáli po ceste za Rannickom.


Krása pretvárania niečoho na čosi iné

Filozofia kozmického hororu vie byť občas aj veľmi elementárna a dá sa zhrnúť ako pretváranie čohosi na niečo absolútne odlišné. Cazovi spolutrpitelia na ropnej veži už nie sú ľudia, ale svojským spôsobom pôsobivé organizmy, ktoré majú vďaka kontaktu s touto v hĺbkach mora ukrytou silou novú a jedinečnú fyziológiu. Niektorí ľudia boli zlúčení hromadne do stennej ozdoby, iní jednotlivci sa zase zmenili na vyššie spomínané chápadlové zlátaniny, prenasledujúce Caza v špecifických lokáciách. Celá hra je rozdelená na akési pseudo-kapitoly, dedikované jednotlivým sekciám/poschodiam veže. Niektoré z nich sú skutočne krátke a zaberú menej ako päť minút a v iných zase môžete stráviť aj takmer hodinu, teda najmä ak potrebujete postup balansovať s vyhýbaním sa kontaktu s monštrami.

Keď sa ukáže obluda po prvýkrát, garantujem vám, že nezostane na vašom tele jeden centimeter štvorcový bez husej kože. Dopadu odhalenia napomáha nielen efektívny marketing titulu, vynechávajúci akékoľvek zmienky a ukážky príšer, ale aj fantastické audio doplnené hrôzostrašnými tónmi perfektne pasujúcich skladieb. Vývojári veľmi dobre balansujú akciu s pokojom a celý príbeh veľmi dobre graduje v efektívnom tempe. Osobne by som ale prijal možno ešte hodinku obsahu pre hlbšie skúmanie Cazovho života pred vstupom na túto kovovú bránu vesmírnych pekiel. O ňom, jeho rodine a Royovi sa totižto  bližšie dozvedáme iba prostredníctvom poškodených spomienok, zahltených vo vizuálne akoby napadnutom obraze.

Takýmto efektom tvoriacim farebné kruhy, prirovnateľné k prepaľovanej filmovej páske, sa vždy hráčovi dá najavo blízkosť nielen monštier, ale aj akéhokoľvek voľne „kvitnúceho“ zhluku týchto mimozemsky vyzerajúcich organizmov. Samotná hrateľnosť potom pozostáva z dvoch základných kameňov a tými sú presun a schovávačka. Pod sekciu presun by sa dali zaradiť nielen zbesilé úteky pred monštrami, ale aj vychádzanie po desiatkach rebríkov, preliezanie ponad či popod objekty, plazenie sa šachtami, správne načasovanie skokov nad deravými štruktúrami stanice a množstvo ďalších spôsobov navigácie svetom. No a schovávačka zas zastrešuje akékoľvek otvorenejšie sekcie naplnené tajnými priechodmi, šachtami a tmavými zákutiami, v ktorých vás stopuje a podľa zvukov či vizuálu prenasleduje nejaký z bývalých kolegov Caza. Niektorí z nich sú dokonca aj vokálni a tak protagonistu ešte aj zosmiešňujú.

K tým menším, ale podobne pohlcujúcim a pre atmosféru esenciálnym aspektom, patrí taktiež pekná animácia prechodu cez bezpečnostné dvere medzi jednotlivými sekciami veže a následné ohrievanie Caza pri ohrievači, kde sa dozvieme viac o jeho myšlienkových pochodoch. Niektoré cesty von či po rozličných poschodiach nás opäť zavedú aj do kuchyne za Royom, ktorý sa tu zabarikádoval. Na potulkách nám však spravia spoločnosť okrem klaustrofobicky stiesnených, nádherne autentických, desivých a graficky extrémne pôsobivých chodieb, aj všadeprítomné telefóny. Z nich sa občas ozve jeden zo stratených spolubojovníkov o život, avšak väčšinu času len preto, aby mohol tesne pred smrťou s niekým stráviť svoje posledné momenty. Práve tento aspekt extrémne pridáva na uveriteľnosti celého zážitku a parádne výkony hercov v kombinácii s fantastickým scenárom prinášajú nielen škótsky autentický, ale aj do deja intenzívnejšie vnášajúci zážitok.

Paradox ľudského fosílneho paliva!

Still Wakes The Deep robí veľmi veľa vecí dobre a niet tak pochýb o tom, že autori z The Chinese Room našli žánrovú kombináciu, v ktorej sú absolútne komfortní. Ak do hry prichádzate poslepiačky, dostanete z nej prakticky to najlepšie a najintenzívnejšie. Ak ste nehrali ostatné tituly autorov, je to ešte lepšie, nakoľko fanúšikov ich tvorby alebo žánru všeobecne toho veľa okrem pohlcujúceho príbehu a silnej atmosféry neprekvapí. Tento glorifikovaný simulátor údržbára a chôdze sa síce pokúša hráča zapojiť do deja menšími aktivitami, ako stláčanie kombinácie tlačidiel, posúvanie páčok v smere, v ktorom akciu vykonáva, kontinuálne držanie zadných triggerov ovládača, keď sa treba niečoho držať alebo QTE reakcia na zmenu v prostredí a podobne. Avšak istá forma obohrania sa dostaví pomerne rýchlo.

Skrývanie sa pred prvým a možno aj druhým monštrom je jedinečné a vrhanie predmetov na jeho odlákanie vás drží v napätí, avšak každou ďalšou hodinou sa tieto akcie stanú iba prekážkami brániacimi v nasledovaní toho šťavnato Lovecraftovského príbehu. Rutine nepomáha ani fakt, že v hre sa nenachádzajú absolútne žiadne zberateľské predmety a kadejaké texty na čítanie absentujú natoľko, že by sa dal ich celkový počet zrátať prstami na rukách. Miestnosti aj celé poschodia veže tak vo výsledku pôsobia prázdne, nezaujímavo a chýba im variácia za hranice úzka chodba číslo X. Pritom však vývojári dokázali na úplnom začiatku vybudovať skutočne uveriteľnú ilúziu fungujúcej stanice, takže táto zásadná zmena asi iba vyplýva z nátury projektu. Posledným drobným nedostatkom je podľa mňa aj fakt, že v prítomnosti monštier začne Cazova baterka (áno je tu aj baterka, ktorú si musíte fyzicky zapnúť) nekontrolovateľne blikať a zároveň cez artefakty/efekty na obrazovke takmer nič neuvidíte.

Všetky uvedené nedostatky sú však veľmi výrazne zatienené brilantne spracovaným príbehom, autentickým scenárom a excelentne hrozivou tematikou. Still Wakes The Deep nie je typ hororu, počas hrania ktorého budete nekontrolovateľne vykrikovať alebo sa zdesene skrývať pod dekou (teda ako-kedy). Ide totižto o horor zmenený na teror vašej mysle, počas ktorého budete neustále mať nepríjemný pocit, vrtieť sa nervózne na stoličke a premýšľať nad ideou premeny na jednu z tých desivých oblúd. Je to inteligentný titul s veľmi intenzívnou atmosférou, parádnym audiovizuálnym spracovaním a hlavne predstavou izolácie, akú si dokáže len málokto z nás predstaviť. A keď navyše k tomu pridáte fakt, že vizuál nekazí absolútne žiadne UI a vy sa môžete iba slobodne kochať krásou „kozmična"... No Lovecraft by bol isto hrdý!


napísal Taiven 17.6.2024
Páči sa mi! (+7)
8.0
Ohodnotiť
STILL WAKES THE DEEP
+ jedinečná, hutná hororová atmosféra
+ dizajn odporných oblúd
+ veľmi dobré tempo a gradácia deja
+ vizuálne artefakty na obrazovke, digitálne zrno a iné dobu umocňujúce efekty
+ celkovo uspokojivá zápletka a dobré vedľajšie postavy
+ drobné QTE a akcie udržujúce hráčov zamestnaných a v napätí
+ bravúrny škótsky dabing
+ extrémne atmosférický soundtrack
+ absencia akéhokoľvek UI
- hrateľnosťou veľmi neinovatívne a neambiciózne
- hororový aspekt zakrádania sa rýchlo pominie
- Cazov príbeh by si zaslúžil viac času
- absencia akýchkoľvek zberateľských predmetov
- vizuálne efekty na obrazovke občas spôsobujú neprehľadnosť



RECENZIE HRÁČOV
PC
Xbox Series X|S
PS5

Vývoj: Secret Mode / The Chinese Room
Štýl: Adventúra
Dátum vydania: 18. jún 2024
+ SLEDOVAŤ HRU

Mám

Čakám

Prešiel

Hrávam

Zoznam
SÚVISIACE ČLÁNKY:
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Môžete sa prihlásiť cez Sector konto, alebo Facebook.
SOCIÁLNE SIETE
NOVÉ FÓRA
|Sekanie hier albo pokles fps? (4)
ahojte,priatelia. hrám nfs heat,a mám problem,že h...
|Tempest rising nove demo (1)
Ahojte, stahujte nove demo tejto fantastickej RTSk...
|Skús nájsť hru (12)
Skúste nájsť tieto hry: 1. Stará hra, niečo tro...
|Aký handheld (12)
Handheld Fight Asus Rog vs Legion Go vs Steam D...
| hľadám hry (83)
Hrával som hry ako je Warcraft 3, GTA, Stalker, St...
|Svet, ukrajina, vojny ... (23326)
Sem môžete dávať správy zo sveta, o Ukrajine a ďal...
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
Sector.sk - hry, recenzie, novinky
Ochrana súkromia | Reklama | Kontakt
ISSN 1336-7285. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk