V máji 2012 som podporil svoju prvú hru na Kickstarteri. Viacerí legendárni tvorcovia sa rozhodli využiť túto crowdfunding platformu na osamostatnenie sa od vydavateľov a tvorbu hier podľa seba, bez obmedzení kravaťákov pozerajúcich sa na čísla. Medzi nimi boli aj autori kultovej adventúrnej série Space Quest. Neskôr som ešte podporil kopu iných projektov a všetky som už dávno dostal. Ale tú jednu prvú hru stále nie. Až sa zdalo, že nevyjde nikdy, aj keď vývojári prinášali pravidelné updaty. Roky sa ale ťahali, pribúdali dôvody odkladov a hra stále nikde. Časom ale aspoň dostala potvrdený názov SpaceVenture, samostatne hrateľnú minihru a aj nejaké drobnosti. Len to vydanie nikde.

Zrazu, keď už som v tom ani nedúfal, mi v septembri 2022 prišiel email, že si hru môžem stiahnuť. Po 10 rokoch! Avšak nie v plnej verzii, v bete pre podporovateľov, ktorá bola plná chýb, ale vraj blízko dokončenia. Vraj, heh...No a prišiel Štedrý deň 2025 a vianočný zázrak. Pozerám mail a v ňom oznámenie: Vydávame SpaceVenture. Pretrel som si oči, či sa mi to nezdá. Veď na Vianoce nikto nevydáva hry. Nikto o nich ani vtedy nečíta, ľudia majú na práci iné veci. Ale bola to pravda. A tak skončil príbeh môjho čakania trvajúceho 13 a pol roka.

Pustil som si SpaceVenture, ešte som si trochu pamätal tú betu, a dumám nad tým, čo sa vlastne zmenilo. Veď je to to isté, aj to rovnako vyzerá, čo v roku 2025 nie je práve výhra. Akurát teda tie príšerné bugy tu už nie sú. A funguje systém ukladania, ktorý bol predtým z väčšej časti nefunkčný. Som to snáď vtedy prešiel celé na jeden záťah, lebo inak sa nedalo. Teda niežeby to teraz bol technicky nejaký dokonalý zážitok, stále som tu narazil na nejaké menšie problémy, ale nebolo to nič, čo by výrazne kazilo zážitok, len nejaké drobné nepríjemnosti. Inak sa ale, zdá sa, za tie 3 roky nič nezmenilo.

Ace Hardway nie je nejakým veľkým vesmírnym hrdinom, akým ste sa vždy chceli stať. Skôr naopak. Je to trochu glorifikovaný vesmírny inštalatér, ktorého pracovná pozícia má síce honosný názov, ale veľa dobrodružstva v živote nezažíva. To sa však z ničoho nič zmení a rutinná oprava systému podpory života na vesmírnej stanici sa razom premení na preteky s časom pre záchranu galaxie. A aj keď Ace nie je tou najbystrejšou ceruzkou v peračníku, s vašou pomocou to hravo zvládne. Teda možno. Toto je adventúra v mnohom odkazujúca na starú školu.

Napríklad aj v tom, že tu viete zomrieť. Normálne spravíte nejaké zlé rozhodnutie, napríklad sa vydáte tam, kam nemáte, a Ace za to zaplatí životom. Navyše to nie je otázka jediného miesta, ale Ace dokáže zomrieť na viacerých miestach a rôznymi spôsobmi. Môžete si ich napríklad pri hraní aj vyskúšať a hra vás za to odmení achievementom. Navyše sa smrti naozaj nemusíte báť. Hra vás vlastne odmení nejakou animáciou úmrtia hlavnej postavy a potom pokračujete od checkpointu tesne pred ňou. Dokážete zomrieť už hneď asi v druhej scéne a aj v tej poslednej, takže to je naozaj pestré.

No a okrem vašej pomocnej ruky má Ace k dispozícii aj niekoľko pomocníkov, ktorí kompenzujú to, že možno nie je práve najchytrejší. Pri záchrane galaxie mu pomôže viacero rôznych postáv, no tou najdôležitejšou je robotický pes a kufrík na náradie v jednom - Rooter. Ten je rozprávačom príbehu vyzbrojeným sarkazmom, ale aj užitočným pomocníkom s tryskami, defibrilátorom (keby náhodou) a tiež jazykom schopným ťahať rôzne predmety či prekonávať prekážky. Navyše jeho hlavu môžete použiť ako univerzálnu vŕtačku. Postupne si osvojíte všetky tieto jeho schopnosti, no aj zaujímavé apky v telefóne, ktorý má Ace vždy po kapsách.

Primárnou postavou je Ace, ktorého ako hráči ovládate väčšinu hry. Prechádzate rôznymi obrazovkami, interagujete s postavami aj predmetmi, zbierate veci do svojho inventára a tam ich prípadne kombinujete, aby ste dosiahli želaný výsledok. V niektorých momentoch ale preberiete kontrolu nad robotickým psom. Napríklad vtedy, keď má Ace veľký problém, ktorý nedokáže sám vyriešiť. Dokážete sa s ním pohybovať a využívať už opísané funkcie. V rámci celej hry je to ale len malá časť obsahu.

Rovnako tu nájdete aj niekoľko pasáží, kedy poletujete vesmírom. Kedysi bolo v móde poletovať vesmírom, tak je to aj tu. Nie sú to otvorené pasáže, slúžia len na presun z jedného miesta na druhé, prípadne odhaľovanie tabuliek s backermi z Kickstarteru, ale je to predsa len nejaké spestrenie a pridáva to niečo navyše. A keď už sa dostanete na hyperpriestorovú diaľnicu, musíte vedieť, na ktorom zjazde z nej zísť, aby ste to neprešvihli. Ale nebojte sa, hra vám to dosť jasne povie, len si musíte dávať pozor na to, čo je na obrazovke.

A čo sa týka rôznych spestrení, je tu ešte jedno. Také dosť veľké, ktoré bolo súčasťou úvodnej Kickstarter kampane. V priebehu hry sa dostanete k hraniu Cluck Yegger in Escape from the Planet of the Poultroid, čo je vlastne samostatný titul vydaný už v roku 2015, ale tu konečne zistíte viac o tom, čo to vlastne je. Je to first person puzzle horor v štýle Five Nights at Freddy's, ktorý by kedysi naozaj zaujal, ale dnes, keď tu máme už 11 hier z FNAF série, je to už trochu nuda. Sledujete kamery, snažíte sa nájsť prichádzajúcich zloduchov a reagovať na nich, prípadne sa pred nimi v poslednej chvíli ubrániť. Ak nechcete, dá sa táto pasáž v hre aj preskočiť, ale zase spestrenie to nie je zlé a nemusíte „minihru“ prejsť celú.

Okrem toho je SpaceVenture pomerne klasickým adventúrnym zážitkom. Respektíve klasickým v tom význame ako pred nejakými 30 rokmi. Dnes sa už aj takéto hry robia inak, pred 14 rokmi slávil ten oldschool štýl trochu návrat a tu to je jasne cítiť. Napríklad je hra dosť sarkastická a nie vždy úplne korektná, čo je fajn. Taktiež ale nedáva vždy úplne zmysel a stavia vás do absurdných situácií, z ktorých vyjdete len ešte absurdnejším riešením. Eventuálne sa k nemu vždy dopracujete, ale myslíte, že vám bude dávať zmysel? Vôbec, aj keď na to prídete. A ak náhodou neprídete, tak vyskúšate všetko na všetko a nejako to pôjde.

To bol kedysi štandard, hlavne pri týchto komediálnych adventúrach. Stačí si spomenúť na Monkey Island, Grim Fandango alebo aj práve Space Quest. Boli tam scény, kedy logika ustupovala pred nejakým absurdným vtipom. Presne tak to je so SpaceVenture. Ale z dnešného pohľadu to jednoducho nie je dobrý dizajn. A keď už teda hra chce, aby ste z niečoho netradičného spravili odtlačok nosa, nech vás na to skúsi aspoň nejako naviesť. V tomto je SpaceVenture tiež stará škola, veľmi vám teda nepomôže s progresom. Starí hráči to možno odpustia, mladí sa cez to asi neprehryznú.

Navyše majú v ceste ďalšiu prekážku, ktorá im bráni užiť si hranie - používateľské rozhranie. To je tiež zo starej školy, ale na dnešné pomery je veľmi neintuitívne. Kliknete pravým myšítkom, vyberiete si z kontextového menu akciu a tou nakoniec kliknete tam, kam chcete. Sami si tak musíte vybrať, či sa na niečo chcete pozrieť, interagovať s tým, komentovať to a podobne. Je to otravné a je to aj ťarbavé. To už rovno autori mohli nechať v spodnej časti obrazovky zoznam príkazov, z ktorých si vyberiete. Nepomáha ani to, že v prostredí neviete označiť interaktívne body a akým spôsobom by veci boli interaktívne. Ani neviete, kam sa ešte dá ísť a kam už nie. Opäť je to niečo, čo bolo kedysi štandardom, ale dnes už to je len zlý dizajn.