Už dávno sa herné obaly nerobia tak ako v 80. a na začiatku 90. rokov. Hry boli vtedy zväčša len zhluky rôznofarebných pixelov a museli sme zapojiť dávku fantázie, aby sme tam videli tie bohaté svety. Ale obaly, tie boli krásne, bohaté, detailné, niektoré boli skutočné diela. Už len to nás vedelo presvedčiť vydrankať nejaké tie peniaze od rodičov, ak taká možnosť vôbec bola. A myslím, že vtedy niekedy som prvý raz videl obal Silver Surfer hry. Neviem kde, kedy, ako alebo prečo, ale videl som ho a okamžite som mu prepadol. Razom sa Silver Surfer stal aj jednou z mojich najobľúbenejších postáv. Neexistovala postava, ktorá by bola viac cool ako práve Silver Surfer na postave svojej hry. No nikdy som ju nehral, teda až doteraz.

Je totiž jednou z hier v kolekcii Marvel MaXimum Collection a aby som pokračoval v motíve tých fenomenálnych obalov, tak aj ďalšie hry, ktoré tu nájdete, vás kedysi lákali na prísľub niečoho výnimočného už len tým, čo bolo na obale. Spider-Man and Venom: Maximum Carnage na SNES je asi najlepší obal, aký kedy Spider-Man hry mali. Vo Venom/Spider-Man: Separation Anxiety zas badať trochu narážku na Queen. Spomienky na obaly tak zostali veľmi pekné aj po rokoch. Ako ale po takej dobe fungujú samotné hry?

Kolekcia ponúka šesticu hier. Okrem už spomínaného 8-bit Silver Surfera je to Captain America and The Avengers od Data East, vynikajúca automatovka X-Men od Konami a trojica Spider-Man hier od Software Creations. Takže je to pomerne pestré a ponuka je rozšírená ešte aj alternatívnymi verziami. Silver Surfer a X-Men hry síce majú len po jednej verzii, ale ostatné majú minimálne dve. Spider-Man and the X-Men in Arcade's Revenge má dokonca až 4 verzie a vynikajúce je, že tu okrem 16-bit verzií nájdete aj handheldové verzie pre Game Boy a Game Gear, ktoré neboli až také známe.

Dôležité je však uvedomiť si hneď na začiatku, že toto sú hry, ktoré dnes majú 30-35 rokov, sú tak naozaj staré a na mnohých aspektoch to badať. Nie vždy je to úplne prekážka, ide o to, ako daná hra zostarla. A ako ukazuje aj táto kolekcia, tak je to veľký rozdiel prípad od prípadu. Niektoré fungujú stále dobre, iné dnes už prejdete len z donútenia, takže sú skôr akýmisi relikviami dávnej minulosti, ktoré si môžete vyskúšať, vrátiť sa v čase, okúsiť niečo, čo ste nepoznali, keď to bolo nové. Ale nie úplne si ich užiť tak, ako od hier dnes očakávate, že sa zabavíte. To je napríklad prípad tých handheldových verzií, ktoré, bohužiaľ, nie sú až také dobré. Ale sú zaujímavé.

Poďme ale od začiatku, toľko spomínaný Silver Surfer. Ten vyšiel na NES v roku 1990 a je to shoot 'em up striedajúce dve rôzne perspektívy a dá sa povedať, že aj druhy hrateľnosti. Hra totiž kombinuje top-down levely s tými, kde sa na Surfera pozeráte zboku. Likvidujete nepriateľov a na konci každého levelu vás čaká nejaký boss, ktorého musíte poraziť. Bohužiaľ to ale nie je veľmi dlhá hra. Celkovo je tu len 6 levelov, príbeh je dosť plytký (ale v tej dobe a v 8-bitoch sa viac veľmi nedalo dosiahnuť) a najväčším problémom je asi to, že aj keď je to komiksová hra, tých komiksových prvkov tu nie je veľa.

Väčšina hry je vyskladaná z takých generických prvkov (assetov) - nepriateľov, svetov a podobne. komiksovým fanúšikom bude niečo z toho známe, iné veci ale vôbec. Aj finálny boss je nejaký generický obor, ktorý by z nejakého dôvodu mal byť Mister Sinister, ale vôbec sa nepodobá. Akoby mal niekto hotovú hru, na ktorú nalepil hlavnú postavu a pár ďalších vecí, aby využil marvelácku licenciu. Ale zase nie je to zlá hra. Akcia je jednoduchá, ale zabaví. No a hlavne je tu veľmi slušná porcia výzvy. Toto bolo dlho považované za jednu z najťažších hier. Občas dosť nefér, lebo je to o pár pixeloch, ktoré trafíte pri lietaní levelom, ale stále dobrá hra.

A dnes konečne aj zvládnuteľná pre tých, ktorí nemajú nervy úplne zo železa. Príjemným prídavkom sú v tejto kolekcii aj moderné možnosti úpravy hier. V prvom rade si môžete hry ukladať a zase nahrávať, čo kedysi nešlo. V druhom rade je tu veľmi šikovná funkcia pretáčania, takže ak tú jednu prekážku v Silver Surferovi stále dookola triafate, môžete si to natrénovať a pomocou pretáčania prejsť. Taktiež si v hrách môžete jednoducho aktivovať cheaty, ktoré taktiež ovplyvňujú hrateľnosť, takže si napríklad viete pridať nekonečné životy a podobne. No a nechýbajú ani rôzne vizuálne filtre, keď si chcete obraz natiahnuť na celú obrazovku, pridať CRT filter, okraje obrazu a iné. Takto sú rozšírené všetky hry, čo dnes určite oceníte.

Captain America and The Avengers je zase beat 'em up, o rok novšia a, čo je veľmi dôležité, obsahuje aj kvalitnú automatovú verziu, ktorá je hlavne technologicky pokročilejšia ako vtedajšie konzoly. Hra už viac ťaží z komiksovej predlohy a na výber vám dáva štvoricu hrdinov: Captain America, Iron Man, Hawkeye a Vision. Hrateľnosť za nich sa mierne líši, dĺžka nie je žiaden zázrak, ale ujde, navyše hru môžete prejsť za rôzne postavy a dostať trochu iný zážitok. Okrem generických nepriateľov narazíte aj na známe komiksové tváre: Klaw, Living Laser, Whirlwind, Sentinel, Wizard, Grim Reaper, Mandarin, Juggernaut, Ultron, The Controller, Crossbones a nesmie chýbať Red Skull. Celkovo to nie je zlá hra, ale ani žiadna hitparáda.

Ak ale chcete hitparádu, zahrajte si automatovku X-Men. Je to kooperačná beat 'em up z roku 1992 založená na komikse X-Men: Pryde of the X-Men, kde v koži známych postáv bojujete proti Magnetovi a jeho mutantom. Na výber je 6 postáv s rôznorodou hrateľnosťou: Cyclops, Colossus, Wolverine, Storm, Nightcrawler a Dazzler. Hrateľnosť sa už výraznejšie líši v závislosti na postave a pestrá je tiež paleta známych nepriateľov. Toto je hra, ktorá z celej kolekcie zostarla najlepšie - takéto Konami automatovky z tejto éry naozaj aj po rokoch fungujú a viete si ich aj dnes dobre užiť, pričom ani nevyzerajú najhoršie.

Najlepšie si ju ale užijete v kooperácii a tam funguje naozaj parádne. Podporuje až 6 hráčov, takže si môžete pozvať partiu a pustiť sa do likvidovania nepriateľov pekne pokope. Samozrejme, ideálne všetci pekne vedľa seba na gauči v lokálnej kooperácii, ale nie je to jediná možnosť. Hra dostala aj úplne novú možnosť online kooperácie a to taktiež až pre 6 hráčov, navyše s rollback netcodom, aby ste si zahrali naozaj bez problémov. Je to skvelé rozšírenie hry, až sa musíte sami seba pýtať, že keď sa toľkej starostlivosti dočkala táto hra, prečo nie aj v ďalších s kooperáciou.

Trojica Spider-Man hier sa dá zhodnotiť aj naraz, lebo je to len iterácia toho istého nápadu, navyše všetko v crossover forme, kde sa Peter Parker spája s inými postavami v boji proti zloduchom. Všetko sú to beat 'em up hry, ale možno až trochu príliš klasické, obyčajné. A to nie je len môj dojem v roku 2026. Dokonca aj v dobe ich pôvodného vydania ich kritika hodnotila tak, že sú v poriadku, okej hry, ale žiadne terno. Neurazia, ale ani nenadchnú. Navyše je hrateľnosť trochu obmedzená a repetitívna, takže stále dookola robíte to isté a schopnosti hlavných hrdinov využívate len zľahka.

A to je možno aj ich najväčšia chyba a vždy bola. Nemáte dojem, že hráte za jedného z najobľúbenejších komiksových hrdinov, ktorý by zloduchov chytal do svojich pavučín a vďaka nim sa pohyboval po leveloch. Sú to len klasické útoky, ktoré by sa jemnou zmenou modelu dali zameniť za Batarangy, strely alebo čokoľvek iné, ak by tam bola iná postava. Neviem ako lepšie to ilustrovať ako tým, že Separation Anxiety v roku 1995 dosiahla priemer len 61% na SNES a 35% na Mega Drive. Ale graficky hry fungujú fajn, v tomto ohľade zostarli pekne. Rovnako vo všetkých 6 prípadoch funguje aj hudba, najlepšia za mňa je asi v Silver Surferovi, ale všade ujde.