Prišli ste z kina, kde ste boli na Spider-Manovi a do premiéry Avengers: Doomsday stále zostáva niekoľko mesiacov. Ako teda vo svojom srdci vyplníte tú dieru presne v tvare a veľkosti Marvel loga? No napríklad novou bojovkou Marvel Tōkon: Fighting Souls. Hra je síce PlayStation exkluzivita, ale nestojí za ňou niektorý z interných tímov Sony. Namiesto toho si k nej zo Sony prizvali skutočných majstrov žánru, borcov z Arc System Works, ktorí fanúšikom bojoviek už dekády robia radosť najmä sériou Guilty Gear, ale na konte toho majú oveľa viac.

Na Marvel Tōkon tak jednoznačne badať známy rukopis, aj keď vo výrazne obmenenom formáte. Toľko známych a mocných komiksových postáv si predsa nemôže dať do držky len tak. To chce vymyslieť niečo iné. Tagovanie! Ale nie len také obyčajné. Dvaja sú málo, dokonca ešte aj traja. Ale čo tak štyria? To je to správne číslo. Tu si budete voliť tým až 4 postáv, aby ste sa vybrali do boja proti ďalším známym hrdinom aj zloduchom a poriadne im nakopali tie komiksové zadky.

Prečo? To je v takýchto hrách vždy trochu ošemetná téma. Autori musia priniesť príbeh, ktorý vysvetlí, prečo sa Iron man snaží zo Spider-Mana vytĺcť aj poslednú pavučinu. Pod príbeh hry sa podpísal Kieron Gillen, ktorému svet Marvelu nie je neznámy. Na konte už má Uncanny X-Men, Young Avengers a mnoho ďalších aj v iných vydavateľstvách, takže skúsenosti mu nechýbajú. Hru postavil na postave záporáka, ktorý hladko likviduje jeden svet za druhým. Len najsilnejší hrdinovia Zeme ho môžu zastaviť. No kto z nich? Na to slúži turnaj, z ktorého len štvorica tých najsilnejších bude hodná bojovať o osud sveta v aréne proti Šampiónovi.

Akože, nie je to žiadna hitparáda, ale aspoň nerecykluje zas nejakého Thanosa, Galactusa a podobne. Champion of the Universe nie je práve prevarená postava, takže za mňa funguje dobre. Počet pozvánok do jeho arény je limitovaný, preto je v rôznych kútoch sveta dosť veľká snaha sa k nejakej dostať. Rôzne postavy tak spájajú sily, aby zachránili svet a pomedzi to dosiahli aj nejakú tú vlastnú agendu. Inú má Spider-Man a inú Doctor Doom (aj keď ten jeho doktorát je pochybnejší ako tituly slovenských politikov), takže budete príbeh sledovať z rôznych perspektív.

Autori sa hrdili príbeh na 10 hodín hrania a naozaj s ním toľko strávite, akurát tam niekde mala byť hviezdička a dole v spodnej časti strany poznámka malým písmom. Hej, jen tu 5 tímov: Avengeri, X-Meni, Amazing Guardians, Midnight Sons a Knights of Doom. Za každý tým si prejdete zhruba dvojhodinový príbeh, ale až na niektoré animácie a samotný záver hráte vlastne stále to isté dookola. Áno, iná perspektíva, ale rovnaká štruktúra, často rovnaké lokality aj scény a rovnaké anime animácie. Prvá epizóda super, pri druhej si ešte poviete, že v poriadku. Ale potom je tu tretia, štvrtá, piata...chcete ich prejsť len kvôli inému koncu?

Pri príbehu však ešte zostanem, ale skôr pri jeho forme ako obsahu. Je to japonská hra, podpísali sa pod ňu aj známi japonskí výtvarníci, a tak je príbeh sprevádzaný štýlovými anime sekvenciami (ktoré vyzerajú fakt dobre) a aj manga panelmi pôsobiacimi ako stránky v komikse. Aj tie vyzerajú veľmi pekne, no je tu jedna zvláštnosť. Nie je to negatívum, len taký menší postreh. Príbeh je v nich rozprávaný sprava doľava, teda ako v mange, nie ako v klasických západných komiksoch.

Celý ten príbeh je navyše akýsi glorifikovaný tutoriál. Zahráte si v ňom za takmer každú hernú postavu a prevedie vás jednotlivými mechanikami. Aj ak preskočíte samotný tutoriál, tu sa pomocou systému misií naučíte využívať rôzne ofenzívne aj defenzívne systémy a tiež prepínanie postáv. Ale stále je to vlastne ten istý tutoriál. Len niektoré postavy majú úplne unikátne postavy, napríklad Ghost Rider, ktorý sa môže „prehriať“. Takže teda dookola to isté. Ale ak by ste nemali natrénované dosť, hra má aj samostatný tréningový režim.

V singleplayeri si môžete zahrať ešte dve verzie Arcade režimu, ale nie je to úplne len ďalšia variácia na tradičný rebríček postáv, ktoré postupne musíte poraziť, aby ste sa dostali k príbehu svojej aktuálnej postavy. Namiesto toho tu je niečo dosť odlišné. V Arcadia Rumble si vyberiete avatara, pobehujete s ním po mape a mlátite iné postavičky a zbierate power-upy. Následne po uplynutí časomiery ide čas na súboje v aréne, kde sa bojuje na to, kto získa viac víťazstiev v danom čase. Hrá sa celkovo na 5 kôl (tri s pobehovaním a dve v aréne) a vyhráva tím, ktorý má najviac bodov.

Druhou možnosťou je All Star Arena, ktorá sa delí na dva režimy - Arena a Survival. Arena vás nechá vybrať si jeden z piatich dostupných okruhov, pričom každý je tematicky spätý s jedným z tímov hrdinov a zloduchov. Následne vás čaká päť súbojov po jednej z dostupných ciest, pričom každý okruh musíte prejsť štyrikrát, aby ste si odomkli všetky jeho trasy. Náročnosť pritom neurčuje len silu súperov, ale pridáva aj rôzne handicapy - na vyšších úrovniach máte menej zdravia a spôsobujete menšie poškodenie, zatiaľ čo protivníci vydržia viac a rozdávajú väčšie rany. Okrem piatich základných okruhov je tu aj jeden tajný, ktorý budete musieť zdolať, ak chcete získať platinovú trofej. Survival potom nepotrebuje veľa vysvetľovania - jednoducho bojujete, kým dokážete vyhrávať, a snažíte sa dostať čo najďalej.

Ale bojovky predsa nehráte kvôli tomu, aby ste pri nich sedeli sami. Síce v posledných rokoch ich vývojári fakt zamakali na neraz veľmi dobrých singleplayer režimoch aj príbehoch, ale dôležitý je multiplayer. Dať do držky niekomu živému, nie AI. Lokálne súperenie nechýba a online možnosti sú pomerne široké. V Casual match hráte len tak pre radosť, v Ranked match však už ide o postup v tabuľkách a to ideálne smerom hore. Ak si chcete zahrať na základe vlastných pravidiel s priateľmi, môžete si na to vytvoriť vlastné miestnosti. Online môžete hrať aj Arcadiu a nechýbajú online tabuľky či replaye. Je tu tak všetko, čo od modernej bojovky v tomto ohľade očakávate.

Ale ako to beží? Rozporuplne. Už nejakú dobu sú PC porty PlayStation hier príšerné a oni sa potom čudujú, že im klesajú predaje. Môžu si za to sami a ani tu to nie je žiadna sláva. Sčasti. Rollback netcode funguje dobre a súboje sú stabilné, no len kým nehráte proti PC hráčom. Recenzoval som konzolovú verziu a tá je technicky dotiahnutá, no ak si vďaka crossplay podpore zahráte online zápas proti PC hráčom, aj váš herný zážitok to sťahuje dole. Môžete sa tak obmedziť len na PS hráčov, no toto nie je taká hra, ktorá by si mohla dovoliť časť publika jednoducho ignorovať - pre vás to znamená dlhšie čakanie, menší pool hráčov a podobne. Takže aj keď nehodnotím PC verziu, jej príšerný stav má vplyv aj na zážitok na konzole.

Ale niečo som asi zabudol, nie? Ako sa to hrá? To je vlastne vec, kvôli ktorej Marvel Tōkon chcete. Ten obsah nie je až taký presvedčivý, hlavne pre jedného hráča. Ale hrateľnosť je extrémne návyková. Možno to nie je tak hlboká a technicky detailná bojovka ako Street Fighter, ale stále na jednej strane chytľavá a na druhej náročná, takže jej zvládnutie si vyžaduje čas aj trpezlivosť. Mechanicky je trochu podobná napríklad Dragon Ball FighterZ, ale má svoje špecifiká, vďaka ktorým pôsobí sviežo a unikátne.