Žiadna veľká Zelda, nový 3D Mario a dokonca ani ten toľko očakávaný Metroid Prime 4. Namiesto toho je veľkým launch titulom konzoly Nintendo Switch 2 práve Mario Kart World, nová časť fenomenálne populárnej arkádovej série, kde sa známe postavičky na okruhoch preháňajú v motokárach. Prečo? Lebo Mario Kart 8 Deluxe predal 70 miliónov kusov a to je len remaster. Nintendo dalo jednu celú generáciu bez plnohodnotnej Mario Kart hry a na priame pokračovanie sme vlastne čakali 11 rokov. To je obrovská pauza. Ale ukazuje sa, že sa čakať oplatilo.

Mario Kart World je totiž kulmináciou všetkého, čo sa v Nintende od roku 1992 naučili. Veľa zmien je viditeľných na prvý pohľad, mnohé ďalšie sú však „pod kapotou“. Koniec koncov pri sérii, ktorá je tak dlho na vrchole, to už ani tak nie je o revolučných novinkách, ale skôr o tom, aby autori zobrali aj tie najmenšie detaily a ešte viac sa s nimi pohrali, doladili ich a priniesli niečo opäť ešte lepšie, aj keď sa už zdanlivo nie je kam šplhať. Pritom si hra stále zachováva identitu série. Osobne si myslím, že by sa dalo ísť aj odvážnejším smerom, ale stále viete, čo dostanete a že sa pri tom budete kráľovsky baviť.

Vlastne ani neviem, odkiaľ by som mal začať. Napríklad čísla? Tie sú v tejto hre úplne fenomenálne a je tu toľko obsahu, že sa vám len tak neopozerá. Poďme teda na pretekárov, kde nájdete desiatky známych tvárí, ktoré sú tu s nami už niekoľko dekád. Väčšina z nich sa vracia z predchádzajúcich hier v sérii, ale nájdete tu aj také, ktoré sú úplne nové. Celkovo hra prináša 50 pretekárov, čo je veľmi slušné číslo. z nich si však 18 musíte odomknúť hraním, pričom na ich odomknutie sú tu rôzne podmienky. Niektorých získate pri výhre v danom pohári, iných zase pri použití Kamek power-upu.

Podobne ako v minulosti má aj teraz výber postavy vplyv na jazdu, takže to nie je len o sympatiách, ale aj o tom, aké skilly od svojho pretekára očakávate. Každý z nich má trochu iné štatistiky rýchlosti, zrýchlenia, hmotnosti a ovládania vozidla. Samozrejme, nenájdete ich nikde v hre uvedené, skôr je to o skúšaní toho, čo vám najlepšie sadne. A tak napríklad Bowser je v hre najrýchlejší, ale má tiež najnižšie zrýchlenie a najhoršie ovládanie. Chcete niekoho vybalansovaného? Sú tu Mario, Luigi, ale prekvapivo napríklad aj Hammer Bro.

Už tých 50 je pekná variabilita, ale nie je to všetko. Neodomykáte si len nové postavy, ale môžete si odomknúť aj rôzne alternatívne skiny pre postavy. Tých je tu celkovo viac ako 100 a to je poriadny náklad. Niektoré postavy majú viac alternatívnych skinov, iné zas menej. Napríklad Mario ich má až 9 okrem štandardného, ale Donkey Kong alebo Pauline majú len po jednom. Na ich odomykanie slúži nový druh power-upu v hre, čo je Dash Food. Pred pumpami, reštauráciami a podobnými budovami nájdete power-up v podobe vrecka s jedlom. Jeho aktivovaním dostanete krátkodobý rýchlostný boost a zároveň si okamžite odomknete alternatívny skin. Pritom jednotlivé skiny majú svoje lokality na mape sveta, kde ich môžete objaviť.

Počkať! Mape sveta? Áno, Mario Kart World trochu mení koncept, ale nečakajte od toho Forzu Horizon. Povedal by som, že je to trochu škoda a ak by hra priniesla naozajstný otvorený svet, v ktorom by ste postupne plnili preteky, bola by to skutočná bomba. Ale tu je to skôr o zmene konceptu. Všetky trate sú teraz súčasťou jedného veľkého otvoreného sveta, do ktorého sa môžete dostať v úplne samostatnom režime z hlavného menu. Tam môžete objavovať svet a aj tie zákutia, ktoré behom pretekov nie sú dostupné. Vydáte sa niekam ďaleko na vodu, vysoko do kopcov a podobne. Nájdete tam Dash Food, ale aj jednoduché misie, ktoré aktivujete P tlačidlami a za ne získate odmenu.

Okrem týchto pár drobností tam nie je nič viac, čo je škoda. Geografia sveta je zvládnutá perfektne a aj keď je to fantasy svet plný rôznych tematických úsekov, stále dáva zmysel so snehom a kopcami na severe a piesočnými dunami niekde na juhu a všetkým medzi tým. Priamo počas pretekania si to môžete tiež užiť a to hlavne v nových Knockoutoch, prípadne po svete môžete jazdiť, kým sa do online pretekov pripojí dostatok hráčov. Otvorený svet je vlastne len rozšírením možností hry, ale nie skutočnou novinkou, ktorá by nejako menila pravidlá.

Tratí je tu celkovo 32 a niektoré z nich sú remakom klasických z predchádzajúcich hier, ale sú až tak zmenené, že ich snáď ani nespoznáte, kým niekde nenájdete porovnanie napríklad so SNES originálom. V šampionáte sú rozdelené do 8 pohárov, ktoré postupne môžete prechádzať na klasických troch úrovniach náročnosti – od 50 kubíkov do 150. Bohužiaľ, 200 chýba a možno sa dočkáme v budúcnosti. Zrkadlové trate si môžete tiež odomknúť. Tematický sú pestré, ich dizajn je parádny a predstavujú aj peknú výzvu. Takto bohaté trate totiž v sérii ešte nikdy neboli. A celkovo aj v iných pretekárskych hrách by ste márne hľadali trate, kde to až takto žije.

Sú tu desiatky rôznych nástrah, možné skratky, ale aj miesta, ktoré vám dajú výhodu. Všetko je to plné nových prvkov, ktoré najlepšie spoznáte tak, že si ich vyskúšate. A keď to všetko zvládnete, dokážete v online pretekoch čeliť aj tým najlepším. Síce tu už nie je jazdenie pod vodou, ale na hladine toho zažijete kopu. Plachtenie je nahradené lietaním, kedy sa vám z vozidla vysunú krídla. No a môžete skákať, grindovať po zábradliach a tentoraz aj wallridovať, teda jazdiť po stenách. Tradičné driftovanie nechýba. Trvá, kým to všetko dokážete dostať do rúk a maximálne využívať vo svoj prospech, ale je tu toho tak oveľa viac, čo si môžete užiť.

Už skôr som písal o fenomenálnych číslach, tak tomu celému dám trochu viac kontextu. Na tratiach dokážete naraziť na celkovo viac ako 90 druhov nepriateľov, ktorým sa musíte vyhnúť a ideálne do nich aj natlačiť súperov. Je tu tiež viac ako 40 objektov, ktoré vás spomalia, zastavia, vyhodia z mapy a podobne. Čo sú ďalšie nástrahy, ktorým musíte čeliť. Okrem vás a súperov brázdi trate aj viac ako 20 iných vozidiel, ktoré sú tu na to, aby zavadzali, ale viete ich šikovne využiť aj vo svoj prospech. Je tu tiež viac ako 20 predmetov, ktoré vám pomôžu – bloky s mincami, zrýchľovacie platformy, kanóny a mnohé ďalšie.

A v takýchto obrovských číslach môžem pokračovať ďalej. Celkovo je tu až 40 rôznych vozidiel, z ktorých si tiež časť musíte postupne odomknúť hraním. Rozdelené sú na motokáry, motorky a ATV. Tiež majú rôznorodé vlastnosti a musíte si tak nájsť spolu s jazdcom kombináciu, ktorá vám sadne. Pritom sú to v zásade rovnaké kategórie – rýchlosť, zrýchlenie, hmotnosť a ovládateľnosť. Nemôžete si ich už vyskladať z rôznych dielov ako napríklad v Mario Kart 8, ale variabilita je aj tak obrovská. A môžete si ich vizuálne upraviť pomocou nálepiek.

Ale ako je na tom samotné jazdenie? Je to stále arkádovka, stále zábavná a chytľavá. Naozaj chytľavá. Vydanie Switchu ma zastihlo v neštandardnej situácii, keď som práve musel pobehovať po konferencii Game Access. Na konzole som tak hral pomedzi stretnutia, rozhovory, prednášky či skúšanie indie hier na stánkoch. Ale v niektorých prípadoch som to spojil a s niektorými vývojármi sa bavil napríklad pri hraní Mario Kart. Aj ľudia, ktorí sériu nikdy predtým neskúšali, si ju okamžite vedeli užiť a baviť sa. Možno nie vyhrať, ale rozhodne baviť sa. To je pre hru samotnú skvelé vysvedčenie.

Pritom nemôžem povedať, že by to bolo opäť to isté. To vôbec. Práve to sú totiž tie detaily „pod kapotou“. Ako sú upravené jazdné vlastnosti, vybalansované časovanie power-upov, ale aj výrazne prekopaný ich RNG systém (ktorý ale stále funguje na princípe umiestnenia, podľa ktorého máte šancu na padnutie určitých power-upov) až po veci ako zotrvačnosť, skákanie, animácie pri driftovaní, rozhodenie rovnováhy po kontaktoch a podobne. Napríklad je tu aj náznak pretáčania, kedy v niektorých situáciách musíte pracovať s vozidlom, aby vám neuletel zadok. Sú to malé veci, ale keď sa spočítajú, rozdiel pri hraní je veľký a je to ešte zábavnejšie ako kedykoľvek predtým.

A keď nestačí samotné jazdenie, môžete si na ceste za prvým miestom pomôcť power-upmi. Tých je v novej hre celkovo 28, z toho 3 sú úplne nové. Coin Shell je korytnačí pancier v zlatej farbe, ktorý okrem trafenia súperov za sebou necháva stopu z mincí, ktoré môžete zbierať. Dash Food som už opísal vyššie. Poslednou novinkou je Kamek, teda čarodejník, ktorého pošlete vpred smerom na trať a on tam náhodne naspawnuje rôzne druhy nepriateľov, ktoré neohrozujú len súperov, ale aj vás. Power-upy sa po novom respawnujú rýchlejšie, čo znižuje šancu, že skončíte bez power-upu, takže sú preteky akčnejšie. Ale na môj vkus je prvé miesto až príliš penalizované v rámci RNG, kedy vám budú padať len banány, mince a pierka. Treba oň tak naozaj bojovať.

Ponuka režimov je z veľkej časti dobre známa. Nájdete tu Grand Prix režim, v ktorom je 8 šampionátov, čo už dobre poznáte. Nechýbajú ani časovky a VS Race, kde si môžete zahrať až vo štvorici lokálne na jednej konzole a aj 8 hráčov lokálne cez bezdrôtové pripojenie Switch 2 konzol. Je tu aj Battle režim, s dvomi možnosťami – v prvej bojujete o mince, v druhej súperom likvidujete balóny. Je to taká klasika už z časov Wii, ale dnes už nevie veľmi zaujať a je možno aj škoda, že sa tu autori viac nevenovali modernizácii. Lebo takto Battle režim končí len ako niečo do počtu.