Od nepamäti som rozmýšľal, aké by to bolo hrať v počítačovej hre za psa. Myslím za plne autentického a uveriteľného domáceho maznáčika, ktorý by plnil povely, pomáhal a jednoducho spríjemňoval deň svojmu majiteľovi. Neveľké brnianske vývojárske štúdio Brocap Studio prinieslo niečo, čo mi dalo pomerne rozumné odpovede v podobe hry Hubert.

Dostávame do rúk ovčiaka Huberta - a aby len neležal na gauči, tak sa jeho majiteľka a kamarátka Lilly spolu s ním zamestná na farme. Pes má tak dosť príležitostí naplniť svoju úlohu užitočného jedinca - bude hľadať stratené ovce, dávať na ne pozor a vlastne robiť všetko, čo s nimi súvisí. A aby bola hra zábavná, bude nachádzať miesta na kakanie a cikanie či objavovať stránky stratených komiksov o detektívovi Hubertovi, podľa ktorého dostal daný pes meno. Občas príde aj na boj, ale úprimne, to si mohli autori odpustiť.

Psí život na farme

Kým titul funguje ako milá hra so psíkom, ktorý má aký-taký dramatický oblúk, je to príjemne oddychová záležitosť, hoci ponúka v zásade celkom smutný a nie príliš veselý dej. Majiteľka Huberta je totiž v zlej finančnej situácii a ani farmár sa k nim nespráva úplne dobre. Hráč tak môže tušiť, že aj jeho trápi nejaká strata - čo sa neskôr potvrdí. Hlavný štvornohý hrdina si však dlho ide svoje.

Najmä v prvej tretine má Hubert výborne napísané vety, ktoré sú dostatočne vtipné a dávajú aj zmysel. Dialógy spočiatku nedrhnú, ide väčšinou o nahrávanie na nedorozumenia medzi psom a človekom. Pes ľudskému jazyku rozumie, no človek nie. Hra je teda plná vnútorných monológov. Hubert má často nutkanie vyviesť nejakú nezbednosť - napríklad poctiť svojimi výkalmi záhradu plnú kvetov. Ako sa tam dostať? No predsa pomocou plazenia a opatrného postupu. Hra využíva rôzne mechaniky, aby nebola len o jednej rutine - ale v tom, čo by mala odovzdať najviac, zlyháva.

Čakal som umelú inteligenciu oviec na úrovni Kingdom Come: Deliverance, avšak tu som si všimol, že ovce sú viac-menej naskriptované alebo hráčovi pomáhajú viditeľnejšie, než je nutné. Možno ide o zámer, ale práve toto považujem za najväčšiu nevýhodu. Kto by sa nechcel pohrať s ovcami, ktoré by fungovali ako kvalitná minihra s logickými pravidlami? Naviesť ich, zoskupiť do stáda a potom zahnať do ohrady. Takto ovce fungujú skôr ako podobná mechanika napríklad v titule Red Dead Redemption 2, čo je značná škoda. Rovnako aportovacie úlohy, a to nemyslím len samotnú hru na aport, sú len o tom, že si hráč všetko ručne vykliká. Panička zadá úlohu - prines zápalky, pes prinesie. Prines bandasku, pes prinesie atď. Otázne je, ako by sa to dalo spraviť lepšie. Zámer autorov chápem, im išlo o príbeh - no… a ten je, ako to povedať… Príde mi, že nemali jasnú osnovu a zo začiatku nevedeli povedať, čo vlastne chcú.

Spraviť hru so psom v hlavnej roli je jedna vec - druhá je spraviť ju dobre. Zo začiatku mi to pripomenulo také tie príjemné filmy so zvieratami, pri ktorých si sadne celá rodina a zabáva sa. No neskôr sa ukáže, že sa autori točia v kruhu a nevedia napísať kvalitný scenár. Nevadí, že sa opakujú herné mechanizmy - skôr ide o ich použitie. Už dlho sa mi nestalo, že by som počas hrania pozeral na hodinky, pritom herná doba je okolo päť hodín, ak nie menej. Skrátka, veľa vecí sa nepodarilo a ja sa ich snažím pomenovať tak, aby som neznehodnotil prácu autorov. Pretože základ je viac než dobrý - Hubert má príjemné, hoci nie najlepšie spracovanie, šteká ako pes, vrčí, hýbe sa veľmi dobre a má anglický dabing, ktorý stojí za to. Za vynikajúci by som vzhľadom na nízky rozpočet a možnosti hodnotil aj samotný svet.

Grafická prezentácia funguje a v zásade nemá nejaké chyby. Prekvapený som bol z kvalitného snehu, v ktorom sa viete brodiť a zanechávať v ňom stopy, to vždy poteší. Celkovo sa mi zdá, že autori sú skôr technické typy, ktorým chýba niekto, kto titulu dá dušu, a teda to podstatné - dôvod hrať túto hru. Vidím dve roviny - mohli sa rozhodnúť spraviť takzvaný psí simulátor, lenže išli opačným smerom a pasenie oviec je len akýmsi zjednodušeným mechanizmom, ktorý navyše nefunguje úplne dokonale. Na druhej strane, príbehová cesta sa taktiež úplne neosvedčila, hoci má aj príjemné momenty. Môžem spomenúť hru na emócie v poslednej tretine, no klišé s vlčími záporákmi považujem za nedôstojné a nehodilo sa tam. Súbojový systém navyše pôsobí úplne nefunkčne, no nečudujem sa, spracovať ho musí byť nesmierne náročné. Koniec koncov, v hrách väčšinou hráme za ľudské postavy, pri ktorých majú vývojári oveľa viac skúseností.

Príjemným spestrením bola minihra a vlastne aj učenie sa súbojového systému. Išlo o hranie sa s majiteľkou a obiehanie okolo nej, pričom sa okolo postáv objavili srdiečka. Ak ste ju akože uhryzli, objavila sa škála, ktorá postupne mizla. Originálne a rozhodne zábavné - takže bolo vidieť, že autori majú aj perfektné nápady.

Potešila možnosť prepnúť na psí jazyk. Na tejto úrovni síce zostávajú dostupné titulky, no počujete, ako asi môže pes vnímať človeka, a zistíte, že mu teda príliš nerozumie. Túto možnosť som len vyskúšal, ale zaujala ma ako zaujímavosť. Na celú hru som však išiel tradičnejším spôsobom vo forme dabingu. Čoskoro má pribudnúť aj český dabing, čo je rozhodne veľké plus.

Hudobný sprievod je príjemný a dodáva hre potrebnú atmosféru, no najviac potešili psie zvuky, vytie na mesiac alebo sprievodné prejavy pri vylučovaní. Áno, tým, že hráme za zviera, tu môžeme kadiť a tak… a nie je to poburujúce. Kedy sme naposledy videli v hre, ako človek vylučuje telesné tekutiny? V Postalovi? No vidíte…

Hubert je originálnym titulom - nemá veľa obdôb a to je jeho hlavnou výhodou. No mrzí ma, že sú tu výrazné chyby, a to nehovorím o technických nedostatkoch. Tie sa dajú opraviť a určite ich aj opravia, ide o úplné drobnosti, ktoré herne nerušia. Väčšinou sa mi stalo, že ma hra zle naviedla alebo som nepochopil, čo odo mňa chce, prípadne som narazil na úplné drobnosti. V konečnom dôsledku pri hodnotení trochu váham, pretože hru určite odporúčam vyskúšať. Je to niečo iné, nové a najmä začiatok stojí za to. Potom sa to všetko stočí do stereotypu.