Dvaja bojovkoví giganti si to po dvoch dekádach opäť rozdali v ringu

Dnes si už málokto spomenie na značky SNK a NeoGeo, aj keď v rámci videohernej histórie majú svoje miesto a minimálne SNK ešte občas zarezonuje aj dnes. V minulosti to však bola oveľa väčšia spoločnosť. Mala vlastný hardvér, vlastné hry a tie zbierali po svete hromady fanúšikov. Hry vydávali nielen na automaty, ale aj na vlastné konzoly, ktorých tiež nemali málo. Mali domáce konzoly k TV a aj handheldy. To je však dnes už minulosť a prinášajú už len retro hardvér.

Podobné je to aj s hrami. Niektoré ich značky ešte stále žijú, no je ich veľmi málo, napríklad The King of Fighters a Samurai Shodown. Iné sú už ale dávno zabudnuté a ono je to aj trochu škoda. Ich hardvér a aj hry totiž mali niečo do seba a dokonca sa v nich odohral aj jeden obrovský súboj. V 90. rokoch bola totiž SNK asi druhá najznámejšia bojovková firma vôbec. Tou prvou bol Capcom a asi netreba dodať, že medzi firmami prebiehal ostrý konkurenčný boj. Vykrádali si nápady, prechádzali medzi nimi vývojári a snažili sa priniesť lepšiu hru ako ten druhý.

Aj napriek tejto rivalite sa ale začali spájať, v čom má údajne prsty jedno číslo časopisu Arcadia, v ktorom boli články ako o King of Fighters '98, tak aj o Street Fighter Alpha 3. Časopis to štylizoval do súboju značiek KOF vs SF, no čitatelia to pochopili ako jednu hru, kde sa "pobijú" tieto značky. To údajne obe spoločnosti presvedčilo, aby spojili sily a začali vydávať hry, kde sa pobijú postavy jednej aj druhej strany. Capcom vydával Capsom vs. SNK, na druhej strane to zas bola séria SNK vs. Capcom. Capcom síce vydal len dve hry, no v SNK sa snažili viac a priniesli ich 5, pričom tie prvé ešte na svoj vlastný hardvér.

A tak vznikla aj jednoduchá 2D bojovka SNK vs. Capcom: The Match of the Millennium, ktorá vyšla v roku 1999 na handheld Neo Geo Pocket Color. Ten bohužiaľ veľa slávy nezožal, aj keď hry neboli zlé. Na trhu bol len 3 roky a predal veľmi málo kusov. Dokonca zbankrotovala aj spoločnosť SNK a dostala sa do cudzích rúk, čo situácii tiež nepomohlo. Dôvody tu nejdem rozoberať, krach SNK a dôvody neúspechu sú na samostatný článok, ale dnes je pre nás dôležité, že aj tieto menej úspešné, no zaujímavé hry nie sú úplne zabudnuté. SNK ich postupne oživuje v podobe portov a práve The Match of the Millennium sa teraz dostal na Switch. Čo ponúka?

Hlavne cestu do minulosti, ktorá vás vyjde 7,99€. SNK na porte nespravilo veľké zmeny, takže beží v takmer pôvodnej podobe. Ovládanie a aj audiovizuál sú veľmi jednoduché, máte k dispozícii len dve akčné tlačidlá, no ono to prekvapivo stačí aj na pestrú paletu útokov mnohých postáv. Hra beží v pôvodnom formáte, ku ktorému si môžete vybrať z rôznych rámov, prípadne rovno zazoomovať, aby ste videli tie obrovské pixely, ale aj viac z hry samotnej. Sú tu tiež obrazové filtre a aj pretáčanie späť. V samostatnom menu nad hrou samotnou okrem týchto vecí meníte aj nastavenia a môžete čítať manuál v klasickej podobe, čo je príjemný bonus.

Keď si teda nájdete nastavenia, ktoré vám vyhovujú, môžete sa pustiť do hrania. Hra ponúka celkovo 26 postáv, z ktorých 8 je skrytých a musíte si ich odomknúť. Samozrejme, polovica je z SNK, polovica z Capcomu. Nájdete tu tak známe tváre z rôznych značiek, napríklad Chun-Li, Ryu, Felicia, Haohmaru, Terry Bogard a ďalší. Výber je tak bohatý, každá z postáv je unikátna a naozaj vás prekvapí, čo všetko s nimi dokážete aj s takto limitovaným ovládaním. Navyše majú aj svoje špeciálne schopnosti. Chvíľu trvá, kým si ovládanie aj hrateľnosť osvojíte, no nie je to zlé a ak poznáte staršie SNK tituly, nebude pre vás hra úplnou neznámou.

Zaujímavosťou je tiež to, že si vlastne vyberáte herný štýl SNK alebo Capcomu podľa toho, aký ukazovateľ energie zvolíte. Môžete si vybrať SNK meter, Capcom meter alebo neutrálny. No a potom je to už len o režimoch a o tom, s koľkými postavami hráte. Môže to byť 1v1, 2v2 s tagovaním alebo tímy 3 postáv. Je tu príbeh, kedy po sérii protivníkov na záver bojujete s bossmi (lebo dve značky). Potom je tu Versus režim, kde si môžete zahrať dvaja proti sebe zaujímavým štýlom, keď dáte Switch vertikálne a každý má pod nosom svoju obrazovku a hrá s vlastným Joy-Conom. Nechýba tréning, no zaujímavá je aj kolekcia 5 minihier v Olympijskom režime. Tie sú síce len chvíľkové záležitosti, ale zabavia a sú inšpirované inými známymi hrami (Metal Slug, Ghosts 'n Goblins).

Audiovizuálne na hre badať zub času a aj to, na aký hardvér pôvodne vyšla. Pôvodne bežala na displeji s rozlíšením 160x152 a teda aspoň nejaké moderné vyhladenie by si zaslúžila. Ale okrem toho to nie je až také zlé. Netvrdím teraz, že s hrou trávim každý deň 3 hodiny, ale tu a tam si ju na pár chvíľ zahrám. Mám rád tieto u nás menej známe relikvie minulosti, ktoré vznikli na časom zabudnuté platformy, ale hry samotné boli fajn. A toto je jedna z nich.