Vypredaný KCD II koncertu v O2 Univerze, ktorého sme sa zúčastnili, dokazuje silu hier aj v lokálnom merítku

Niekedy podvečer mi zazvonil telefón, na displeji svietil Sector a z reproduktora sa ozvalo: „Čauko, ako rýchlo by si sa vedel zbaliť na spontánny výlet do Prahy? Potrebujem náhradu na KCD II koncert...” Div som si nedolámal členky, ako promptne som začal hádzať veci do batohu. Následne som sa ráno 17.9. vydal na cestu, nasledovanú stretkom a pokračujúcu ubytovaním na študentské internáty pripomínajúcom hoteli. Samotný koncert mal plánovaný začiatok na 19:00, takže nám sa podarilo pred to natrepať ešte nejaké rýchle kamarádske pivko a hor sa okolo šiestej hodiny do budovy O₂ univerza.

Už z diaľky sme mohli vidieť zástupy, ktoré sa pred budovou tvorili, avšak nakoľko sme došli pomerne s predstihom, mali sme možnosť naživo pozorovať postupne stovkami ľudí zapĺňajúce sa vonkajšie priestory. No a po interakcii s citeľne podráždenou ochrankou sme už boli iba zopár krokov od nášho balkónového sedenia. Krátko po nájdení miest sme začali pochybovať o realite prisľúbeného welcome drinku, na čo sa spoza nás ozval legendárny Miloš Jeřábek (2K Czech, Remedy, Wargaming, Red Hill), rozlievajúci vína všetkých druhov. Pridali sme sa teda k nemu aj ostatným návštevníkom tohto balkónového baru, odkiaľ sa nám naskytol ešte o kúsok lepší pohľad na pódium, a preto sme tu zostali až do konca koncertu. Mimo iné sa tu ukázal aj Richard Wágner či Robert Hájek, ktorí v českom znení dabovali ústrednú dvojicu Jindřicha ze Skalice a pana Jana Ptáčka.

S fascinujúcim nealko vínom v ruke som sa postupne nechal pohltiť fanúšikovskou atmosférou, ktorá o pár chvíľ čakania zaplnila celú arénu. Po stlmení svetiel na pódium vyšiel s lokálnym herným odvetvím neoddeliteľne spojený Mikoláš Tuček, ktorý pre všetkých hráčov Kingdom Come Deliverance II, nadšencov alebo aj okoloidúcich celý koncert predstavil a po zvyšok večera ho aj moderoval. Po jeho úvode sa na pódiu ukázal aj Tobias Stolz Zwilling, ktorého ohľaduplný bilingválny prejav chytil za srdcia nielen česko-slovenské publikum, ale aj návštevníkov zo zahraničia. Nezabudol pripomenúť ani nedávne stretnutie komunity v Malešově, ktorého sa zúčastnilo viac ako dva a pol tisíca ľudí a spomenul, že práve tento koncert sa údajne podarilo vypredať vďaka viac ako dvojnásobku entuziastov. Zakrátko na to však už konečne bola predstavená zostava Brnenskej Filharmónie, ktorú naživo dirigoval práve Ján Valta. Ten spolu s Adamom Sporkom soundtrack do prvej aj druhej hry vytvorili. Pěvecký sbor Masarykovy university poskytol svoje hlasivky pre čo najautentickejší zážitok z hlasov prítomných v oficiálnych kompozíciách a štvorica trubadúrov zoskupenia Bakchus zasa pridala ten stredoveký nádych.

Začali sme in medias res, rovnako ako Kingdom Come Deliverance II. Na veľkom plátne nad stoličkami filharmónie sa spustila úvodná cutscéna z prvých minút hry, avšak  namiesto vopred nahranej hudby vychádzajúcej z reproduktorov, sa soundtrack začal naživo orchestrovať priamo pred našimi ušami. Bolo to tak prirodzené, že by ste si vlastne ani nemuseli povšimnúť, že je čosi iné, až pokiaľ nepoznáte hru veľmi dobre alebo hudba neprebrala náhle intenzívnejšiu rolu v popredí. Sedeli sme až úplne na konci arény a ozvučenie hoc bolo kvalitné, strácalo trochu na masívnosti - práve tak sa mohlo neskúsenejším ušiam zdať, že iba sledujeme zábery s hry aj s pôvodným ozvučením. Kolega mi však spomenul, že práve prvý kutno-horský preview event ku hre, ktorého súčasťou bol aj koncert v katedrále Sv. Barbory, povzniesol akustiku na o čosi vyššiu úroveň. S jedinečným nazvučením, ktoré poskytne niekoľko stoviek rokov stará katedrála, sa teda O₂ Aréna pasovať nemohla, ale napriek tomu som si koncert náramne užil.

Najviac na mňa zapôsobili práve momenty, kedy dominovali buď hlasy zboru, ako napríklad v mojej najobľúbenejšej skladbe Lacrimosa, alebo keď vďaka intenzívnemu zvýšeniu hlasitosti rezonovala celá hala. Hudba nás spolu s videami prehrávanými na obrazovke previedla cez úvodné časti hry, jednotlivé témy spojené s lokalitami alebo zaujímavými dejovými linkami a hlavne aj tými najdôležitejšími hlavnými príbehovými udalosťami. Tu však mohlo na lístku rovno prísť aj varovanie o spoileroch, keďže zábery ukazované z hry nám ukázali takmer všetko od začiatku až po úplne vyvrcholenie. Ak dovtedy niekto hru neprešiel alebo ešte ani nezačal, po koncerte už vedel najdôležitejšie momenty tohto eposu.

Uprostred koncertu nás čakala 20 minútová prestávka a celková jeho stopáž skončila niekedy okolo pol jedenástej. S ohľadom na všetky meškania a pauzy dostali po zakúpení fanúšikovia približne trojhodinovú seansu toho najlepšieho, čo Jan Valta a Adam Sporka vytvorili. Téma Svätej Barbory, Semínu, Kutnej Hory a ako prídavok sa dokonca ukázal Jan Valta na husliach a asi už tak vieme, ako dokázal tieto skvosty zložiť. Čerešničkou na záver bola skladba „Hrdina Henry”, ktorá si už medzičasom vybudovala v komunite kult a niet preto divu, že spievalo celé osadenstvo. Pobavil moment, keď prišla dvojica hudobníkov na pódium, ukázali na orchester za sebou a zakričali "Děkujeme předkapele!" A mimochodom až počas tohto eventu som si uvedomil, že aj v českej verzii skladba referuje k anglickej verzii mena Henry a nie Jindřich... Na tom však nezáleží. Moje pocity z toho, čo Warhorse prinieslo do média koncertnej hudby, jedinečne opisovala husia koža objavujúca sa pri každej ďalšej skladbe a s nedávno oznámeným koncertom vo Wroclawe môžeme predpokladať, že ju plánujú vyvolať aj na ďalšej vzorke počúvajúcich.

Večer sme ešte zakončili aj afterparty s chutným jedlom a príjemnou spoločnosťou. Objavili sa tu aj organizátori ako Warhorse (Dan Vávra, Tobi, Petr Kolář a ďalší dorazili kvôli podpisovačke až dve hodiny po nás) aj nejakí naši priatelia z novinárčiny či gamedevu. Večer to bol skutočne veľmi príjemný a opäť komunitu okolo hier spájajúci a to je to najdôležitejšie aj najzaujímavejšie na tom všetkom.

P.S. Ak náhodou boli nejakí čitatelia medzi šťastnými výhercami súťaže o lístky na našom webe, určite sa nehanbite pochváliť vlastnými dojmami :)