Metal Gear Solid 3: Snake Eater bol môj prvý kontakt so Solid Snakeom na PS2 - prvé dva diely som si doprial na PC, no trojka zrazu vyšla iba na PlayStation 2 a keď som sa do nej chcel ponoriť, nebolo inej voľby. Pamätám si ako som ju naštartoval, tešil sa na ďalší techno triler z budúcnosti so známou hrateľnosťou a zrazu prišiel odlišný zážitok. Prequel zasadený do sovietskej džungle v 60. rokoch 20. storočia? Aha, tu sa nám mení situácia, nehovoriac o ďalších nových elementoch ako CQC i kamufláž.

Spočiatku ma to šokovalo, prvú hodinu som si zvykal na odlišné pravidlá a hutný tutoriál, mimoriadne urečnený vďaka konverzáciám hrdinu s jeho spoločníkmi: skôr ako som sa začal presekávať džungľou, absolvoval som aspoň poltucet dialógov o všetkom možnom. Pravda, boli to odľahčené výmeny viet na tému najnovšie filmy (Godzilla 1954 a iné), ale scenár Hideo Kojimu sa ukázal byť po čase dobrý, hrateľnosť solídna a tento triler z obdobia Studenej vojny mi pripomenul romány Toma Clancyho.

Snake sa zúčastní na misii v džungli, kde sa napokon odohrá väčšina hry. Sme len pár mesiacov po kubánskej kríze, jadrová hrozba stále dáko visí vo vzduchu. Cieľom je dostať sa k ruskému jadrovému vedcovi, sabotovať projekt superzbrane Shagohod, nenápadne sa hýbať na tenkej hrane a nezatiahnuť USA do nejakého podozrenia či konfliktu.

Výhoda novinky a jej fungovania ako prequelu či sčasti samotného dielu pretrvala až dodnes. Aj nový hráč dokáže naštartovať hru a pochopí situáciu hrdinu či herné systémy. Niektoré mu budú pripadať aj archaické, no je to súčasť hrateľnosti, do ktorej autori zasahovali pri remake len minimálne. Žiadne sekanie dlhých pasáží - občas nejaké uľahčenie či pozitívna zmena v ovládaní prídu. Grafika fajnovo vytunovaná, došlo na viaceré vylepšenia. Akurát je otázne, ako hru prijme dnešné publikum; nehovorím o veteránoch môjho veku, skôr nových hráčoch, ktorí o MGS zatiaľ nezavadili...

Na hre napríklad cítiť rozdelenie na menšie lokality a časti levelov - aby to PS2 kedysi zvládala. Dnes to pôsobí zaujímavo a mierne triešti postup džungľou na menšie výzvy: všade vás totiž čaká nástraha a takto viete, že keď prežijete pasáž, v ďalšej môžete mať zo začiatku pokoj. Platí to už v prvej hodine, ktorá poslúži ako dobrý tutoriál a učí vás používanie zbraní, kamufláž, plazenie sa vo vysokej tráve či odlišne spracovaný element visenia či následného rúčkovania.

Pohyb postavy bol odjakživa ťažkopádny, ale v Delta verzii mám z neho lepší pocit. Môže za to lepšie ovládanie - DualSense padne ako uliaty, dobre sa s ním hrá. Za všetko môže fajn rozloženie tlačidiel, ktoré nezavadzajú, ale pasujú k ovládaniu viac ako 20-ročnej hry.Krása je v detailoch: máte niekoľko módov pohybu a môžete prejsť kus hry v drepe, nielen sa plaziť či kráčať. Po ruke sú aj viaceré nové ťahy a časť aktivít je k dispozícii na jedno tlačidlo - buď skratkou do menu, alebo si vyvoláte šikovný kruh s možnosťami a vyberáte čo treba aj v teréne.

V tom smere cítiť, že sme sa dostali o dve dekády vpred; japonské hry, nielen RPG, ale aj iné tituly sa vyžívali v klikaní na možnosti v menu, no dnešný interface chodí do menu podstatne menej. Delta Snake Eater prepína na mód akčnej adventúry, kde veľa vecí riešite intuitívne, vrátane systému lezenia či šplhania alebo aj akčných scén. Všetko je hladšie, máte lepší prehľad o svete i uhly kamery. V tom smere chcelo Konami priblížiť hru súčasnému publiku a dostať ju na úroveň ovládania cca s MGS V.

Metal Gear Solid Delta: Snake Eater je akčná adventúra, čo ráta s vaším opatrným postupom. Treba využívať stealth techniky, kamufláž, prepadávať nepriateľov zozadu, využívať nože či iné predmety. Tá kamufláž je tu parádne prepracovaná: učíte sa nielen skrývať, ale aj splývať s prostredím (vysoká tráva, nízky porast, všade sa dá), aplikovať tvárovú masku či oblečenia (pekné odtiene zelenej!), a vďaka tomu možno prejdete poľahučky cez pár nepriateľov.

Postup je v tejto hre úžasný - jednak tým ako sa dostávate do ďalších častí džungle, ale aj výzvami, ktoré vás postupne čakajú (a dejové zlomy). Striedanie čistiacich pasáží (každá je vlastne minilevel), animácií či dlhočizných dialógov prejde rýchlo do krvi. Odhaľovanie nepriateľov a ich pozícií je kus zábavy, väčšia výzva je potom ich skoliť a najmä ak chcete byť nepozorovaní (záber na bojisko majú dosť štedrý). A potom môžete využiť CQC(Close Quarters Combat) techniky: hmaty, škrtenie a iné chuťovky. Alebo opáčiť široký výber zbraní, môžete sa tešiť na ikonický nôž, pištole, pušky, snajperku s fajn zameriavaním. Je to slušná paleta zbraní a od začiatku sa učíte umeniu streľby - zameriavať, páliť, ideálne však z väčšej diaľky.

Sledovať treba dva ukazovatele - zdravie a staminu. Prvý atribút treba sledovať a keďže zranenia sú detailne analyzované, viete, čo treba použiť. Obväzy, lieky, čo to dá, lebo zdravie uniká rýchlo aj na nižších obťažnostiach, aj pri takej blbosti ako že vás pohryzie pár beštií. To stamina determinuje vašu rýchlosť a presnosť. To znamená jediné: musíte riešiť prísun potravy, či už cez proviant s jedielkom alebo si niečo uloviť v džungli: menšie zvery, ikonické hady, neskôr si možno trúfnete aj na krokodíla, čo vás pekne otravoval hneď v prvej hodine.

A keď sme pri vylepšeniach, nepriatelia dostali lepšiu AI ako v origináli. Viac vidia, vnímajú, inak sa premávajú po bojisku a hneď idú na miesto podozrenia, keď nastane poplach, zazrú čosi podozrivé alebo sa im vrhnete do cesty. A ak nebodaj neupracete telo a nájdu ho, na nohách je pol jednotky a to sa už bojuje ťažšie ako proti dvom-trom borcom.

Ďalšie vylepšenia Delta verzie: rozmanité efekty počasia, ktoré sa dostávajú do hrateľnosti, rovnako aj striedanie dňa a noci. A samozrejme grafika, ktorá sa za 21 rokov posunula pekne vpred: vidieť to už na modeloch postáv, ale aj zvierat či prostredia - les vyzerá autentickejšie, stromy, listy, bažina i blato. Súboje, streľba, efekty, všetko vyzerá moderne. A do toho predmety, zbrane či ich opotrebovanie, čo platí aj pre oblečenie či ukážku zranení. Jeden mundúr vydrží veľa - ale na konci tak bude aj vyzerať!

A na PS2 to znelo síce fajn v Dolby Surround so soundtrackom Harry Gregson-Williamsa a Norihiko Hibina, ale na PS5 sú iné možnosti. Takže pripravte sa na 3D zvuk, aj DualSense sa občas zapojí. Je to potrebné kvôli sledovaniu nepriateľov a šuchot niekedy naopak prezradí aj vás. Znie to výborne už na TV reproduktoroch a keď nebodaj zapojíte surround... Puristi budú diskutovať, či musela Cynthia Harrell nahrať hlavnú tému, ale asi aj zbytočne.

Ale dobre, ak ste takí hardcore hráči, môžete si užiť hru aj s tzv. Legacy Control možnosťami a na tie novinky sa vykašľať. Dostanete nový vizuál a budete sa rochniť grafikou a väčšinu hrať ako kedysi. No osobne už dávam prednosť aktualizovanej verzii. A nezabúdajme na minihry - Snake vs. Monkey i Guy Savage kúsky sú tu.

Takže Metal Gear Solid Delta: Snake Eater dopadol asi najlepšie ako mohol. Konami vytunovalo grafiku do Unreal engine, pridalo lepší zvuk a finesy v ovládaní či AI nepriateľov. Z obsahového hľadiska sa toho menilo len málinko, ani príbeh nemá žiadne dodatky, epizódky či nové vetvy. A to je to najlepšie riešenie. Je to opäť pekný príklad, že špičkové hry starnú pomaly - respektíve s gráciou.