Zdá sa vám, že máte v hrách pomalú odozvu? Čo má hovoriť taký Voyager?

Kozmická sonda Voyager 1, najvzdialenejší ľudský objekt vo vesmíre, sa približuje k hranici jedného svetelného dňa od Zeme. Podľa výpočtov má 15. novembra 2026 dosiahnuť vzdialenosť približne 25,9 miliardy kilometrov (16,1 miliardy míľ), čo znamená, že signál zo Zeme k sonde a späť bude putovať celkovo dva dni - jeden deň tam a jeden naspäť.

Voyager 1 odštartoval 5. septembra 1977 s pôvodnou úlohou preskúmať plynné obry Jupiter a Saturn a niektoré ich mesiace. Túto primárnu misiu ukončil v novembri 1980. Neskôr sa jeho úloha zmenila na Voyager Interstellar Mission, zameranú na výskum okrajových oblastí Slnečnej sústavy a priestoru za nimi. V roku 2004 sonda vstúpila do oblasti, kde sa slnečný vietor začína výrazne spomaľovať, a v roku 2012 prekročila hranicu medzihviezdneho priestoru.

Sonda je napájaná tromi rádioizotopovými termoelektrickými generátormi (RTG), ktoré by mali vydržať približne do 30. rokov tohto storočia. Voyager 1 tak má ešte niekoľko rokov na to, aby poskytoval dáta z extrémnych vzdialeností. Jeho prevádzka však nie je bez problémov - v roku 2023 došlo k chybe v pamäti spôsobenej bit flipom, ktorá znemožnila posielanie telemetrie potrebnej na presné smerovanie sondy. Inžinierom sa však podarilo problém obísť a obnoviť funkčnosť.

Napriek tomu, že vzdialenosť takmer jedného svetelného dňa pôsobí obrovsky, v mierke vesmíru ide stále o zanedbateľný krok. Najbližšia hviezda Proxima Centauri je vzdialená asi štyri svetelné roky, takže pri aktuálnej rýchlosti Voyageru 1 by mu cesta trvala najmenej 73 000 rokov. V tom čase už palubné systémy dávno nebudú fungovať, no NASA na sondu umiestnila aj zlatú platňu s ukážkami zvukov, hudby a informáciami o ľudstve v nádeji, že ju raz v ďalekej budúcnosti objaví mimozemská civilizácia.