Recenzia knihy: Hurt Me Plenty - Ultimátní průvodce střílečkami 2003-2010

Netrvalo to dlho, skôr naopak, trvalo to relatívne krátko, a fanúšikovia FPS a videohier vôbec majú k dispozícii ďalšiu veľkú, krásnu, bohato ilustrovanú knihu, ba až „buchlu", venovanú jednému z najpopulárnejších videoherných žánrov. A keď nie najpopulárnejších, tak azda najfrekventovanejších, ale k tomu sa dostaneme.

Takže, Hurt Me Plenty - Ultimátní průvodce střílečkami 2003 - 2010 je bezprostredným a priamym pokračovaním knihy I'm Too Young To Die - Ultimátní průvodce střílečkami 1992 - 2002, ktorú sme aj na Sectore recenzovali iba relatívne nedávno, a ktorá v anglickom origináli vyšla už v roku 2022. Táto nová, Hurt Me Plenty, vyšla aj v origináli aj v češtine vlani a potenciálnym čitateľom ponúka prakticky to isté, čo minulá knižka, akurát teda vymedzené iným časovým obdobím a inak zarámované. A prvá knižka mala 428 strán a táto druhá má 464 strán a prvá mapovala jednu celú dekádu a táto druhá mapuje iba 8 rokov, teda 96 mesiacov a obsahuje medailóny, respektíve profily 233 hier, čo keď štatisticky spracujeme, spriemerujeme a zovšeobecnime, oprávňuje nás kvalifikovane vyhlásiť, že v rozmedzí príslušných rokov vychádzalo 2,4 FPSky mesačne. Nie je to však pravda, tých hier vychádzalo viac, autori sami, reprezentovaní editorom Stuartom Maineom hovoria, že ak by mali pokryť skutočne všetky hry, ktoré by sa im do ich konceptu hodili, bolo by ich plus-mínus 300, čím sa zaokrúhlením dostávame k trom hrám na mesiac. Nedokážem posúdiť, či to je skutočne veľa, ale zdá sa mi, že áno.

No dobre a prečo tá nudná štatistika? V zásade preto, aby bolo ešte zreteľnejšie jasné, Hurt Me Plenty nie je úplná kniha a ani si na úplnosť nenárokuje, jej ambíciou je skôr hráčom pripomenúť ich milované hry, ale im aj predstaviť tie, ktoré jednoducho nepoznajú a nehrali ich. A, samozrejme, a mrzí ma, že sa opakujem, iste sa nájdu ľudia, ktorí v Hurt Me Plenty svoju obľúbenú hru z príslušných rokov nenájdu, čo iste môže byť mrzuté, zároveň je to však pochopiteľné. Za seba musím skonštatovať, že som nadmieru spokojný, v Hurt Me Plenty nielenže sú spomenuté všetky hry, ktoré som očakával, že v nej spomenuté budú, vrátane Gears of War, ktoré ale reprezentuje iný žáner a teda do knihy logicky nepatrí - a je spomenutá práve v tomto kontexte, ale obsahuje aj hry, o ktorých som predpokladal, že autori ich vynechajú, lebo veď, kto už by sa chcel vracať napríklad k takému Haze? Neviem, netuším, pravdepodobne sa ale takí ľudia nájdu, osobne som rád, že svoj priestor v knižke dostali ako Darkwatch, tak MAG, pričom prvá z týchto hier reprezentuje moju dobovú vášeň pre hranie v split screene a druhá relatívne krátku epizódu, v ktorej som prepadol online hraniu. A o Darkwatch som napríklad nevedel, že sa chystal film.

Fajn, tri hry som spomenul, teda štyri, jedna ale v knižke svoj profil nemá, patrilo by sa teraz spomenúť tých zvyšných dvesto? Ba kieho, ani za svet, sú to moje spomienky, čím sa dostávame k tomu najpodstatnejšiemu vzhľadom na predmetnú knižku. Iste, je systémovo rámcovaná, predstavuje nejaký koncept - ten sa v zásade opakuje, tematizuje sa žáner, jeho vývoj, špecifiká, hľadá sa jednotiaca línia, ťažiskom knihy sú na jednej strane konkrétne profily hier a okázalý reprezentatívny vizuál, na druhej strane rozsiahle analytické rozhovory s vývojármi a ľuďmi z branže, tých ľudí je desať, tých rozhovorov deväť, avšak celé je to predovšetkým o spomínaní. Obloha bola jasnejšia, zmrzlina sladšia, úsmevy veselšie a videohry lepšie, úplne modelový mýtus Zlatého veku. Aby sme však autorom nekrivdili, treba povedať, že svoj spomienkový optimizmus celkom dobre podkladajú argumentmi a človek si rád zaspomína s nimi, ak, samozrejme, má o čom. Toľko k potenciálne starším čitateľom - asi platí, že vtedy sme sa hrávali viac, aspoň teda ja určite, čo sa mladších týka, pre nich môže byť Hurt Me Plenty výborným systémovým prehľadom, ak teda dokážu oceniť čaro gramotnosti aj vo vzťahu ku konvenčnému písanému slovu obsiahnutému vo fyzických knihách.

   

Neviem, ako je to dnes, mrzí ma ten starecký tón a nechcem sa opakovať, faktom ale je, že aktuálne si o videohrách radšej čítam, ako ich hrám a z tejto pozície pre mňa naozaj Hurt Me Plenty predstavuje knihu spomienok na časy (a nie je to tak dávno, ba naopak, akoby to bolo včera), keď som bol ochotný kvôli tomu, aby som si mohol nejakú videohru zahrať, zadovážiť si kvôli nej špecifický hardware. Modelovým príkladom nech je Left 4 Dead, kvôli ktorej som si kúpil Xbox 360 potom, ako ten novinársky zabil Red Ring of Death. Tú hru sme hrali na splitscreene štyria prakticky týždeň, už vtedy dospelí ľudia, muži od rodín, absolútne dospelí, zodpovední jedinci, čo sa jednoducho nedokázali nabažiť priamočiarej akčnej zábavy. A vlastne veď to je úplne jedno, veď Left 4 Dead hrávam doteraz. Aj Darkwatch, Timesplitters: Future Perfect, Bioshock a, samozrejme, F.E.A.R a mohol by som pokračovať, ale nebudem, keďže sa mi zdá, že k tomu dôležitému už som sa dostal.

Hurt Me Plenty z môjho uhla pohľadu vlastne nie je o naozaj starých hrách, je o hrách, ktoré stále považujem za súčasné. Iste, je na nich vidieť, že majú pár rokov, ale vôbec si neuvedomujem, že ich niekto mladší môže považovať za graficky škaredé a problematicky hrateľné a tak vôbec.

Klasika, mladšia videoherná klasika. A to som plánoval recenzovaním tejto knižky ušetriť, nakoniec to dopadlo tak, že tri ďalšie som kúpil a daroval. 

 

Názov: Hurt Me Plenty - Ultimátní průvodce střílečkami 2003-2010
Autori: Bitmap Books - Sam Dyer, Stuart Maine. Predmluva Harvey Smith
Česká verzia: Context Heroes s.r.o.
Preklad: Anna Boudová
Vydavateľstvo: Xzone s.r.o.
Jazyk: čeština
Počet strán: 464

Knihu kúpite za 49,99 eur.