Zaujímavé veci sa dejú v posledných rokoch. Tým, ako sa herný vývoj stáva časovo aj finančne náročnejší, sa nám populárne herné série nedostávajú do rúk až tak často. Manufaktúra Activisionu síce dokáže chrliť nové Call of Duty každý rok a aj Ubisoft má postavenú výrobnú linku na Assassin’s Creed, ale v bežnom prostredí to tak nefunguje a na pokračovania sa čaká roky. Tak dlho, že občas aj odrastie jedna generácia. Ako ich teda udržať relevantné a pripomenúť hráčom? Napríklad 2D spin-offom - Shinobi, Ninja Gaiden, Prince of Persia a na ceste je aj Legacy of Kain. No ale teraz je tu hlavne God of War. V dosť nečakanej, ale v konečnom dôsledku funkčnom prevedení.

Zabudnite na veľkolepú výpravu, epické boje a grafiku vyrážajúcu dych. God of War: Sons of Sparta je 2D hra od Mega Cat Studios, čo je štúdio, ktorého tvorba je celá založená v retro duchu. Dokonca nie tak dávno tvorilo ešte stále hry pre NES alebo Mega Drive. Nemá nejako extrémne známe hry, ale nie sú zlé. Tu spolupracovalo so Santa Monica štúdiom na prequeli, ktorý vyšiel rovno v deň, keď bol oznámený. Aj keď sme tušili, že hra príde, aj tak to bolo príjemní prekvapenie. Ale ako príjemné?

Ešte predtým, ako sa Kratos vydal na sever. Vlastne nie, ešte kým vyzabíjal celý grécky panteón. Ani to. Dávno predtým, než sa Kratos stal Duchom Sparty - tak je to správne. Ešte keď bol len dieťa, no každý deň prísne bičovaný neúprosnou sparťanskou disciplínou. Raz ako 13-ročný opustil agógé, aby so svojím bratom Deimom pátral po stratenom priateľovi. Porušili pravidlá. Vedeli, že príde trest. Ale Sparťan nenechá brata nikdy v problémoch. Spoločne sa tak vydávajú na púť napriek Lakóniou a jej rôznymi kútmi.

Zároveň je to príbeh aj s trochu inou rovinou. Už dospelý Kratos ho rozpráva svojej dcére, aby jej dal životnú lekciu, že niekedy je správne porušiť pravidlá, ale stále treba čeliť následkom svojich rozhodnutí. Veľa si toho dospelého Krata s „tetovačkami“ neužijete, vlastne len v úvode a na záver, ale pomedzi to občas vstupuje do deja ako rozprávač a jeho dcéra Calliope mu do toho skáče otázkami. Táto rovina mi prišla zaujímavá. Ukazuje, aký bol Kratos vlastne otec, čo predtým až tak nerobila. Taktiež sa dozviete, po kom nazval svojho syna. Ten príbeh z agógé ma až tak nebavil, ale táto línia bola veľmi príjemná.

Medzi dvomi bratmi je neustále trenie, ktoré ukazuje ich prístup k tréningu a dodržiavaniu pravidiel. Ale je to spoločné putovanie, takže sú často spolu, rozprávajú sa pri ohni (kde môžete ukladať pozíciu a vylepšovať postavy) a spoločne rastú. Dokonca vám Deimos tu a tam pomôže v boji s bossom. Aj keď je to taká pomoc, aby vám niekto robil spoločnosť na obrazovke, reálne veľa nespraví. Ale dáva to hre trochu iný rozmer, ktorý ju odlišuje napríklad od tých uvedených vyššie. Zo Sparty sa vydávate čoraz ďalej, ale aj tak sa tam pravidelne budete vracať. Jednak kvôli príbehu, ale tiež kvôli vylepšeniam zbraní či výrobe nových súčastí u kováča.

Už po prvých krokoch v tomto svete vám bude jasné, čo je Sons of Sparta zač. Prídete do nejakej lokality a všimnete si tam truhlicu. Super, určite je plná nejakých užitočných vecí. No a ona aj je, akurát sa k nej ešte nedostanete. Možno je príliš vysoko, za mrežami, prístup k nej je zatarasený nejako inak. A v tom momente viete, že toto je metroidvania a čaká vás putovanie krížom-krážom tam a späť popri zbieraní nových schopností, ktoré vám umožnia dostať sa aj tam, kam to predtým nešlo. Získate dvojskok, beh, silnejšie údery, ďalšie zbrane či vybavenie. To všetko, aby ste si odomkli postup a porazili ďalších nepriateľov.

Nemôžem však povedať, že by hra robila niečo, čo sme tu ešte nemali. Je pravdou, že spĺňa všetko, čo od modernej a dobrej metroidvanie očakávate, ale nerobí nič navyše. Pôsobí o trochu vypočítavo, akoby mal len niekto papier so zoznamom a dával fajku po každom splnenom bode. Ale vymyslieť niečo svieže? To veľmi nie. Boje pôsobia povedome, hádanky tiež, presun po svete je tuctový. Nie je to vyslovene zlé, ale prečo by som mal siahnuť po tejto hre, keď nijako nevyniká oproti ostatným? Ešte aj prostredia sú rovnaké ako vo všetkých ostatných - jaskyne, púšte, džungle, mrazivé hory a podobne. toto je God of War, fakt sa nedalo vymyslieť aj niečo, čo by bolo unikátne len pre túto značku?

Takže s mladým Kratom beháte po antickom Grécku, bojujete s desiatkami rôznych druhov monštier, ktoré vychádzajú z mytológie a pomaly si ich pridávate do svojho katalógu. Snažíte sa vymyslieť správnu taktiku, brániť sa pred útokmi a prípadne uskakovať pred tými, ktoré sa nedajú blokovať. Strážite si život, zbierate energiu z žltých orbov a magickú silu z modrých na použitie špeciálnych predmetov. No a hlavne zbierate červené orby, ktorými si vylepšujete postavu, odomykáte mapu aktuálnej lokality a podobne. Vracajú sa klasické truhlice, ale nebojte sa, žiadne QTE o zbesilom stláčaní.

Taktiež sa oplatí skúmať zapadnuté rohy mapy, kde nájdete vedľajšie úlohy (tých má hra až prekvapivo veľa), ale nájdete tam materiály ako železo alebo šrot, ktoré potom využijete na upgradovanie zbrane alebo štítu. Tiež budete navštevovať chrámy, kde vždy získate novú schopnosť, ale aj možnosť obetovať niečo na oltári, za čo získate zase nejaké posilnenie. Mechanizmov je tu veľa, nič prelomové, ale dokáže to zabaviť a hra sa stále niekam posúva. Keď si k tomu dáte vylepšovanie útokov, obrany a na záver aj atribútov postavy, je tu toho veľa, čo postupne upgradujete.

Hra je poprepletaná niekoľkými súbojmi s bossmi a keďže toto je God of War, je to samozrejme oblasť, od ktorej máte veľké očakávania. Veď si len spomeňte na súboje s postavami ako Poseidon, Herkules alebo neskôr Baldur. No, tu by ste také veci hľadali márne. Je to obrovská škoda, lebo vám ani jeden z tých bossov neutkvie v pamäti. Sú bez nápadu, duše. Raz dokonca bojujete proti veľkej modrej guli, to je všetko. Modrá guľa. Kde v tom je God of War? Našťastie bežní nepriatelia sú navrhnutí oveľa lepšie a každého si budete chcieť pridať do „zoznamu“.

Niektorým však budete čeliť až trochu nezdravo často. Svetom budete stále chodiť hore a dole, tam a späť. Dookola tými istými cestičkami. Poriadne dlho trvá, kým si odomknete normálny systém rýchleho presunu po svete. Toto je problém, ktorému metroidvania hry čelia často, no tým lepším sa to podarí vyriešiť. Tu tiež, ale dlho to trvá. Dovtedy prechádzate tými istými miestami, kde zabíjate dookola sa respawnujúcich nepriateľov...až ich začnete radšej obchádzať, preskakovať, uskakovať okolo nich.

Naozaj Sons of Sparta nepovažujem za zlú hru, to vôbec. Ale je to asi prvý God of War, do ktorého som sa fakt musel nútiť. Táto séria má vynikajúce aj slabšie časti, ale ani raz som sa do ich hrania nemusel premáhať. Tu je to taká divná kombinácia rôznych vecí, kvôli ktorým sa mi to fakt ani nechcelo zapnúť. Akoby hra bola postavená z fajn nápadov, ale pri žiadnom sa nad tým niekto nezamyslel, že poďme to spraviť lepšie, zaujímavejšie, unikátnejšie. Všetko je spravené tak nejako štandardne, fádne. Mnoho vecí je vyslovene rozporuplných.

Napríklad grafické spracovanie, ktoré som sprvu mal veľmi rád. Je to pixel art, ale pekný, je v ňom hĺbka prostredia a niečím mi to pripomína staré rotoskopované hry ako Another World a ďalšie. Fakt sa na postavy pobehujúce spartou pozeralo pekne. Lenže potom začnete objavovať zvyšok sveta a niektoré lokality vyslovene pôsobia odfláknuto. Len ich tam rýchlo strčiť, aby bol obsah, aj keď z nich nie je cítiť dušu. Potom sa stávajú momenty, že neviete, kam máte ísť, aj keď máte cestu pod nosom. Lebo jednoducho v tom fádnom vizuálnom šume je skrytý bod, kde máte skočiť dole do iného prostredia o obrazovku nižšie. Toľká škoda.

Podobné pocity som mal aj z hudby. Niektoré skladby či motívy sú veľmi dobré a skvele sa hodia ku hre aj miestu, kde práve ste. A k tomu, čo tam práve robíte. Potom ale prídete inam a to nie je hudba ako z iného prostredia. To je skôr hudba ako z úplne inej hry. Zas len bez citu a bez duše, bez ladu a skladu tam je niečo vložené, aby to tam bolo. Divné je, že na hru dohliadali v Santa Monica štúdiu, tak si to mali ustrážiť. Aspoň dabing ale nie je oblasťou, ktorej sa dá niečo vyčítať. Ako kapitán Kratos sa vrátil TC Carson, pôvodný dabingový herec z gréckej trilógie. Vracia sa aj Anthony Del Rio ako mladý Kratos, ktorého hlas už poznáte z God of War: Ascension alebo God of War: Ghost of Sparta. Nie je to ale len o nich, dobrú prácu robia aj ďalší, či sú to Deimos alebo Debi Derryberry.

S hrou som strávil nejakých 17 hodín, čo nie je málo. Prešiel som príbeh, objavil som kusisko vedľajšieho obsahu a aj zahral niečo v Pit of Agonies. K tomu sa ešte dostanem. Tých 17 hodín je asi taká bežná doba hrania. Viete to prejsť aj za 12, viete tu stráviť 20. Záleží na tom, koľko vedľajších úloh nájdete a splníte. Neraz sú len o tom, že niečo niekam donesiete alebo niečo niekde zabijete, nie práve nápadité, ale rozhodne tu nie je málo obsahu. Otázne len je, či sa doň budete chcieť púšťať. Často aj zabudnete, že na úplne opačnom konci mapy boli nejaké dvere, ktoré ste pred 10 hodinami ešte nevedeli otvoriť. Môžete si dať do mapy vlastnú značku, ale aj tak. Na druhú stranu, vo všetkom sa dá pokračovať aj po prejdení, takže si dáte 2 mesiace pauzu a potom vás to možno chytí.