Štúdia zistila, že post-game depresia je reálna

Ak ste niekedy po dohraní silného herného príbehu cítili prázdnotu, smútok alebo zvláštny pocit straty, nie ste sami. Novšia psychologická štúdia sa venovala javu označovanému ako post-game depression, teda stavu, keď hráč po skončení hry ešte dlhšie zostáva emočne naviazaný na jej svet, postavy či samotný zážitok. Výskumníci pritom hovoria o reálnom fenoméne, nie však o oficiálnej psychiatrickej diagnóze.

Téma sa do výskumu dostala najprv cez kvalitatívnu štúdiu z roku 2023, ktorá opisovala post-game depresiu ako stav spojený s vracaním sa myšlienkami k hre a s takzvanou mediálnou anhedóniou, teda oslabeným záujmom o inú zábavu po dohraní intenzívneho titulu. Autori vtedy pracovali s výpoveďami hráčov a upozornili, že nejde len o obyčajné „škoda, že je koniec“, ale o silnejší emočný dosah po pohlcujúcom zážitku.

Výskumníci už vytvorili aj škálu

Na túto prácu následne nadviazala novšia štúdia publikovaná v časopise Current Psychology, ktorá predstavila prvú škálu na meranie tohto javu. Výskumníci v nej opisujú post-game depresiu ako pocit prázdnoty po dokončení hlboko pohlcujúcej hry a skúmali, ako sa tento stav prejavuje u hráčov.

Medzi typické prejavy podľa výskumu patrí to, že sa hráč myšlienkami stále vracia k hre, ťažšie prijíma jej koniec, má chuť si ju znovu zahrať a iné hry či formy zábavy mu dočasne prídu menej zaujímavé. Práve tieto prvky sa objavujú aj v internetových debatách, no štúdia ich už skúšala uchopiť systematickejšie.

Najčastejšie sa spája s príbehovými RPG

Zaujímavé je, že výraznejšie sa tento jav spájal najmä s príbehovými RPG. Práve tie podľa výskumníkov vyvolávali silnejšiu post-game depresiu než iné typy hier, čo súvisí s dlhším časom stráveným v hernom svete, väčším ponorením do deja a silnejším vzťahom k postavám alebo avatarovi.

Nejde o diagnózu, ale o stav, ktorý netreba ignorovať

Štúdia zároveň naznačila súvislosti medzi intenzívnejšou post-game depresiou a vyššou mierou depresívnych symptómov, ruminácií (vracanie sa myšlienkami k jednej veci) či nižšou psychickou pohodou. To však neznamená, že dohranie hry samo spôsobuje klinickú depresiu. Skôr ide o signál, že u psychicky citlivejších hráčov môže mať veľmi silný herný zážitok výraznejší emočný dosah.

Aj preto je dôležité rozlišovať medzi bežným smútkom po skončení obľúbenej hry a stavom, ktorý už presahuje rámec krátkodobého sklamania. Ak sa niekto po dohraní hry cíti dlhšie zle, stráca záujem o bežné fungovanie alebo sa mu zhoršuje psychický stav aj mimo hrania, je vhodné brať to vážne a prípadne vyhľadať odbornú pomoc. Samotný výskum tak nehovorí o senzácii, ale o tom, že silné herné príbehy môžu mať na časť hráčov citeľný psychologický dosah.

Ale nie sú to len hry, to isté je aj pri knihách, alebo seriáloch, všetkom čo beží dlhšie a vytvoríte si k tomu vzťah.