Recenzia na film Vládcovia vesmíru

Vládcovia vesmíru sa zrejme v kinách nepreplatia, ale vôbec nie sú zlí (stáli 200 miliónov a za prvý víkend zarobili len niečo cez 50 miliónov). V recenziách majú na Rotten Tomatoes 66 % a od divákov pekných 88 %, čo naznačuje, že publikum ich prijalo výrazne lepšie, než sa po traileroch čakalo. Film sa neberie vážne a ponúka niečo medzi Thorom: Ragnarok a Dungeons & Dragons: Česť zlodejov, len s väčšou dávkou osemdesiatkovej farebnosti, svalnatého fantasy a sebairónie. Namiesto toho, aby sa snažil z He-Mana spraviť vážny epický epos, stavia na dobrodružnej oddychovke, ktorá si uvedomuje vlastnú absurdnosť a pracuje s ňou ako s hlavnou zbraňou.

Filmu pomáha najmä to, že tvorcovia pochopili limity pôvodného materiálu a namiesto slepej nostalgie z neho spravili sebaironickú fantasy jazdu. Adam tu nie je od začiatku neporaziteľný svalovec, ale skôr neistý hrdina uviaznutý medzi nudným korporátom a vlastným fantasy pôvodom. Práve kontrast medzi bežným pozemským životom, návratom do zničenej Eternie a neustálym zhadzovaním starého macho mýtu dáva filmu modernejší tón. Dej sa síce miestami rozpadáva, no zachraňuje ho rýchle tempo, akcia, hlášky a farebná lunaparková energia.

Celú recenziu si pozrite tu.