Nákupná horúčka v Tokiu

Môže to vyzerať ako chvastúnstvo, ale prečo sa nepochváliť, ako prebiehal nájazd redaktorov a bielenie vreckového v japonských obchodoch, ktoré ako viete, sú naplnené všetkým a ničím, ak neviete, čo presne hľadáte. My sme tiež nevedeli, ale účet protestoval u každého herného artefaktu, ktorý presahoval magickú, ale hlúpo stanovanú, hranicu 10 000 JPY (cca 2 000 SK). Pravé pol metrové figúrky tak nahradili prívesky Maria, vrchnáky na fľašu s Luigim či svietiaca muchotrávka.

Pri pohľade na priložené fotografie je jasné, že s Rišom sme úchyláci na časopisy a tak Famitsu a oficiálny japonský PlayStation magazín (cca 100 SK) boli medzi prvými na napísanom zozname vecí, bez ktorých sa nemôžeme vrátiť domov. Svoju oddanosť Nintendu sme stvrdili plyšákmi Linka a Touda (200 SK), poctu Final Fantasy sme zložili 2DVD koncertom hudby (900 SK), šialenstvu menom Monster Hunter ešte šialenejším tričkom (800 SK), vernosť sme sľúbili pri DualShocku 3 za hriešnych 9 stovák a Snakea sme vyprevadili na poslednú cestu fantastickým art bookom z pera dvorného výtvarníka Yoji Shinkawu (600 SK).

Mimo hernú sekciu sa sluší dodať, že gadgety od výmyslu sveta majú svoje miesto na pultoch obchodov. Dlhú debatu o tom, ako vopchať do batožiny prenosný projektor vodnej hladiny, rozhodol priesvitný krab reagujúci na svetlo a zvuky (400 SK). Osobne som prepadol čaru muziky Jpop a naslepo som kúpil radový album C-Ute, ostatne jednu zo skladieb naspievaných strelenými tínedžerkami môžete počuť vo videu z TGS. Do košíka som hodil aj OST Gran Turismo 4 vydaný iba pre Japonsko (500 SK).

Odhliadnuc od slúchadiel Audio Technica a Button, typických dovolenkových tričiek s nápismi Nippon a Akihabara, paličiek na jedenie a čajového servisu, bol klincom nákup cukroviniek, ktoré cukor nevideli ani z rýchlika. Chutia po ryži, zelenom čaji a prekvapivo chutia skvele.

O cenách hier a herných konzol si povieme najbližšie.