Hrať Broken Age je odlišný zážitok ako v bežnej adventúre. Ten pozoruhodný pocit, ktorý pri tom zažívate, sa nedá tak ľahko popísať. V hre vstupujete do hlavy niekoho iného, do jeho predstáv, snov a nikdy nekončiacej fantázie. Bez ohľadu na to, ako sa s postavami dokážete zžiť, ste tu hostia a stále to cítite. Skôr ako protagonistami ste divákmi a pred vami sa odohráva krásne bábkové divadlo, ktoré sledujete z pohodlia, aké sa len tak nevidí. Ako hostia ste tu vítaní, ako diváci spokojní. Nechávate sa len unášať na vlne, ktorá vám nedovolí len tak zosadnúť.

Tim Shafer je talentovaný muž, nie vždy sa však mohol ukázať vo svetle, aké by si jeho hry vyžadovali. Na svedomí má jedny z najvýraznejších hier z pokladnice LucasArts a po odchode zo spoločnosti aj unikát Psychonauts. Ten bohužiaľ komerčne prepadol a Shafer sa musel na chvíľku odmlčať a navyše aj prispôsobiť chúťkam širšieho publika. Pätnásť rokov v sebe dusil nápady na adventúru - vtipnú, inteligentnú a originálnu. Prakticky si vysníval hru, aké tvoril kedysi, no dnes ich už veľa niet. A tento sen nakopol dovtedy rekordným Kickstarterom. Dnes máme pred sebou výsledok, alebo aspoň jeho prvú časť a ukazuje sa, že investícia do pekných sľubov sa vie vrátiť v úžasnom hernom zážitku.

Všeobecnú požiadavku na estetiku nemožno definovať. Vkus aj chuť ľudí sa líši a čo niekomu pripadá príťažlivé, je pre iných obyčajné. Broken Age možno nespĺňa niektoré imaginárne predstavy krásy. Vyzerá ako detská kresba voskovkami. Línie si vždy nedržia rovnakú hrúbku a ani intenzitu. Niekde dokonca o kúsok vybočia, či ujdú. Keď sa dajú do pohybu, pripomínajú výstrižky. Terry Gilliam v začiatkoch svojej tvorby animoval tak, že vystrihoval z novín a následne v stop-motion vdýchol svojim výtvorom život. Svet Broken Age hýri životom akoby vystrihnutým z výkresov a aj keď teda má nejaké „chybičky“, patrí k najkrajším hrám posledných rokov.

Broken Age nie je len vizuálne pekným a unikátnym kúskom. Do hry rýchlo vplávate. V úvode sa vám naskytne možnosť, vybrať si osud jednej z dvoch postáv, ktorý chcete sledovať. Voľba však nie je nijako záväzná a kedykoľvek, keď vás jeden zo svetov prestane baviť, viete sa okamžite presunúť do druhého. Zdanlivo majú medzi sebou pevnú hranicu. Shayova vesmírna odysea nepripomína nič z fantazijného sveta pobláznenej Velly. Netrvá však dlho a dvaja rozdielni hrdinovia začnú svoje rôznorodé svety spájať.

Na začiatku je myšlienka. Stačí tak málo a môžete uniknúť svojmu predurčenému osudu a stať sa pánmi vlastných životov. Nie je to len vzbura voči autoritám, akou si prechádza každý mladý človek, je to vymanenie sa z okov stereotypu a ovládania. Shay je kapitánom vesmírnej lode, ale až príliš o jeho bezpečie dbá materinský počítač, ktorý mu nikdy nedovolí skutočne žiť. Ráno ho kŕmi desiatkami cereálií, ktoré sú všetky rovnaké. Potom mu pripraví záchranné misie, kde musí panáčikov z bavlny zachraňovať pred nástrahami zmrzlinových lavín a objatí. A večer ho uloží spať.

Vella je najväčšou pýchou svojej rodiny a nádejou dedinky pekárov na záchranu. Stačí preto spraviť jednu drobnosť – nechať sa zožrať ako obeť veľkou príšerou. A to nie je práve ideálna voľba. Preto sa vzbúri a rozhodne sa vzdorovať. Morská príšera je však trošku väčšie sústo, než dokáže Vella pohrýzť, a tak musí hľadať pomoc na zemi aj v oblakoch. Len aby už nebolo neskoro.

V Broken Age sa pred vami otvárajú dva rôzne príbehy. Spojené sú len obrazne témou a zopár spoločnými menovateľmi. Aj postavy sú úplne rozdielne. Shay je apatický, skôr flegmatik. Oproti nemu Vella je plná energie. Je tu však jeden veľmi krátky moment, kedy sa oba tieto príbehy spoja. Len náznak. Viac sa dozviete až nabudúce. Delenie príbehu na epizódy sa stalo bežným trendom a najväčšou obavou v tomto prípade je strach z jeho nekonzistentnosti. Double Fine to vyriešili šalamúnsky, veľkým cliffhangerom, ale s uspokojujúcim uzatvorením jedného príbehového aktu.

Hrateľnosť nijako zvlášť nevybočuje z pravidiel, ktoré v adventúrach poznáme už desaťročia. Prostredia okolo vás sú plné interaktívnych bodov, zbierate predmety a kombinovaním týchto prvkov prekonávate drobné logické úlohy, ktoré vám bránia v napredovaní. Postavy sa navzájom neovplyvňujú, takže sa nemusíte báť zákysu, kedy nevyriešenie úlohy s jednou postavou zablokuje druhú. Aj keď na tomto mieste treba priznať, že príbeh je trošku menej vyvážený v neprospech Shaya, ktorého porcia, aj keď zaujímavá, je kratšia ako Vellina.

Medzi hlavné devízy Broken Age patrí nie len príbeh, ktorý chytí za srdce, ale aj postavy. Obaja protagonisti sú sympatickí, každý svojským spôsobom. Vďačia za to výborne napísaným charakterom a aj hlasom, ktoré im prepožičali herci Elijah Wood a Masasa Moyo (Team America). Prostredie okolo vás tvoria dva krásne svety plné rôznych, často absurdných a zamilovania hodných postavičiek. Či už je to tajomný vlk na vesmírnej lodi uprostred vesmíru alebo tak trochu šialený vodca sekty Harm'ny Lightbeard, ktorému prepožičal hlas Jack Black. Hra je prepchatá známymi menami a medzi ďalšími nájdete Wila Wheatona a Jennifer Hale (veliteľka Shepardová).

Dabing je zvládnutý na výbornú. Skutočne by ste lepší hľadali len veľmi ťažko a to aj medzi titulmi s oveľa vyšším rozpočtom. Malebná herná atmosféra je dokresľovaná aj unikátnym soundtrackom. Ten je výborný v tom, aký je nenápadný. Netlčie vám priamo do uší, pomaly a nenápadne sa vám dostáva pod kožu. Jednoduché melódie sú šité na mieru každej situácii a tak sa ju snažia čo najlepšie vystihnúť. Možno nie sú dominantou, no stačí vypnúť hudbu a razom pochopíte, ako vám chýba.

Dialógy sú kostrou Broken Age. Inteligentný a nevtieravý humor je dnes vzácnosťou, ale tímu okolo Shafera sa podarilo nájsť ten jemný balans, kedy sa dobrovoľne púšťate do ďalších a ďalších otázok, len aby ste sa dozvedeli niečo viac, či narazili na drobný vtip, ktorý vám razom vyčaruje úsmev na tvári. Mimo hlavnej línie sú rozhovory často bohato vetvené a dávajú vám aj priestor na čiastočné experimentovanie. Pýtate sa dookola a čakáte čo z toho vylezie. Či to bude popkultúrna poznámka, vtipná hláška alebo zaujímavosť z pozadia týchto dvoch svetov.

Oproti konkurenčným adventúram má Broken Age jednu výhodu – nerecykluje svoje lokality. Shayova časť je menšia, takže napríklad výťahmi a chodbami pôjdete viackrát, ale Vellin príbeh prechádza z jedného miesta do druhého. Hra si tak udržuje pomerne vysoké tempo, problémami prechádzate ako nôž maslom, čo je však dvojsečná zbraň. Prvú epizódu pokoríte zhruba za 4-5 hodín, čo je na prvú polovicu slušné, ale celú tú dobu sa vám do cesty nepripletie prekážka, ktorá by bola pre vás výzvou. Mnohých rébusov sa nedočkáte, skôr sú to len drobné úlohy ako ovládanie vesmírneho žeriavu alebo prinútenie stromu grckať miazgu.

Ak dáme bokom fakt, že prvá epizóda Broken Age je možno až príliš jednoduchá a slabšie vyváženie paralelných príbehov vám nedopraje toľko času so Shayom, črtá sa tu skutočný poklad. Rozbeh je výborný, hra uchváti spracovaním, poteší dabingom a vtiahne hudbou. Pritom vás nechá užívať si čarokrásny svet plný postavičiek, ktoré si na prvý pohľad zamilujete. Samozrejme, končí v najlepšom, no je to stále len polovica príbehu, ktorý sa nám rozhodol Tim Shafer vyrozprávať - a už teraz sa nevieme dočkať tej druhej polovice.