Nemám rád diskusie o tom, že ak chce človek robiť nejakú činnosť, nech ju nerobí v hre. Nie každý, kto si chce užiť Guitar Hero, sa chce naučiť hrať na skutočnej gitare. Podobne je to aj v iných veciach. Treba si uvedomiť, že to nie je výber buď – alebo. Dokonca sa to často aj dopĺňa a určite ste už počuli o tom, ako kamionisti po odjazdení dlhých trás po Európe sadnú doma k PC a relaxujú pre ETS 2 alebo ATS. Presne to je aj tento prípad. Ak si niekto chce virtuálne zajazdiť na skateboarde, nemusí si ísť drať kolená niekde do parku. Skvele sa to dá robiť aj v hrách. Teraz navyše z perspektívy vlastných očí a vo virtuálnej realite.

Ale pozor, VR Skater nie je niečo ako Tony Hawk séria, akurát vo virtuálnej realite. Skôr by sa hra dala prirovnať k niečomu ako Session. Áno, ide tu o triky, kombá a zbieranie čo najviac bodov, ale v realistickom spracovaní, kedy nebudete lietať 20 metrov vo vzduchu nad železiarňou, kde sa práve leje oceľ alebo niečo podobné. Tým sa hra jasne vymedzuje voči publiku, ktoré chce osloviť. Ak si totiž myslíte, že tu si pohodovo pár hodín zaskejtujete a budete zbierať miliónové kombá, ste na zlom mieste. VR Skater vám dá zabrať a to poriadne. Hru sa musíte naučiť hrať, kým sa vrhnete do 7 máp v singleplayeri alebo online (iba rebríčky).

Zo začiatku s hrou môžete mať obrovský problém a dôvod je jednoduchý – skateboarding, čo je šport z veľkej väčšiny ovládaný nohami, tu musíte ovládať rukami. Priznám sa, tak nejako prirodzené mi pri prvých pokusoch v tutoriáli pripadalo skákať rovnako, ako to naznačovala animácia triku. Zbytočne, VR headset vaše nohy nevidí, ale pre hlavu môže tak zložito pôsobiť oddeliť od skateboardingu nohy. Zároveň je to druhý bod, kde sa hra dosť vymedzuje. Ak vám to prekáža a pripadá hlúpe, nehrajte to. V tejto hre totiž naozaj vaše ruky (a ovládače v nich) nahrádzajú vaše nohy.

Najskôr si musíte určiť postoj – ktorá noha je predná a ktorá zadná. Teda si vyberiete to, ktorá ruka bude vpredu a ktorá vzadu. To následne ovplyvňuje už všetko – odrážanie, skoky, triky, spôsob jazdy. Zadnou nohou sa pri skejtovaní odrážate, takže tu to vyzerá tak, že pohybom zadnej ruky dozadu sa odrážate tiež. To je základ. Potom sa naučíte meniť smer, samozrejme musíte vedieť aj zabrzdiť, inak vám hrozí, že budete často počuť zvuk virtuálnej sanitky, ktorá ide ošetriť vaše dochrámané virtuálne kolená. No a keď sa naučíte skočiť (a aj správne pristáť), začnete od jednoduchších trikov až po zložitejšie.

Ollie, grindy, graby, to všetko je v zásade len základ. Časom k tomu začnete pridávať komplexnejšie prvky a opäť vám môže trochu robiť problém to, že nohy ovládate rukami. Na niektoré veci tu slúžia tlačidlá. Takže podskočenie zadnou aj prednou nohou napríklad ovládate nimi. Rotáciu a konkrétny pohyb nôh ale už pohybom ovládačov. V zásade sa tak musíte naučiť pohybové gestá, ktoré po vykonaní prenesú nejaký pohyb na vaše nohy. Takže stlačíte tlačidlá na výskok, jednou rukou pohnete jedným smerom, druhou druhým, prípadne ovládač ešte aj pootočíte po jeho ose. Následne stlačíte tlačidlá zas, aby ste správne pristáli a nenabili si držku.

Znie to jednoducho, ale správne toto všetko natrénovať vám zaberie kopu času. Krivka učenia hry je prudko strmá a hra vás veľmi jednoducho dokáže frustrovať. Už len tým, že niektoré pohyby musia byť možno až príliš presné. Spravíte s rukami niečo len trochu ináč a zrazu postava s nohami spraví niečo úplne iné. Na to ste ale neboli pripravení, takže spadnete, body sú v háji a môžete ísť od začiatku. Možno by pomohli lepšie turoriály, ktoré by priamo na postave ukázali, čo robiť a ako sa pohyb ruky prenesie na nohu. Takto vám akurát v pravej časti obrazovky beží animácia farebných guľôčok (ovládačov) a vy sa ju musíte snažiť napodobniť čo najvernejšie.

Navyše aj priebehom hry postupne stúpa náročnosť. Ako som spomenul, je tu 7 máp, respektíve prostredí. Sú to také archetypy patria k skate hre. Pôsobia však veľmi mŕtvo a prázdno. Práve mapy sú asi najväčším negatívom hry. trochu to zlepšuje nové DLC, ktoré za 15 eur pridáva 5 nových máp inšpirovaných oficiálnymi šampionátmi. Sú vizuálne rovnako fádne, ale aspoň pôsobia ako reálne parky na tieto šampionáty. My sme mali hru už aj s týmto DLC a teda pomáha dosť, známka ale platí len pre základ. Režimov je tu niekoľko, môžete trénovať, plniť predpísané výzvy alebo sa pustiť do trikov – na konkrétnom mieste (jedno konkrétne zábradlie...), v určitom úseku mapy alebo od začiatku do konca. Prípadne rýchla smrť, kedy končíte vtedy, keď prerušíte kombo. Alebo sa môžete porovnávať s ostatnými v online rebríčkoch. Postupne sa levelujete, dostanete k ďalšiemu obsahu a aj novým možnostiam úprav dosiek.

Asi ste si už aj z odseku vyššie domysleli, že grafické spracovanie je medzi najväčšími negatívami. Pritom to nevyzerá vyslovene škaredo, ale strašne nudne. Zívam už len z pohľadu na obrázky. Z takejto hry musí sršať život a zábava, namiesto toho z nej sála nuda. Beží ale dobre a perspektíva vlastných očí je spracovaná kvalitne. Zvukových efektov nie je veľa, keďže je prostredie také fádne, tak len jazda, skoky a triky, pády a sanitka. Ale hudba je fajn. Nechýba soundtrack, aký od takejto hry čakáte, teda nejaký skate punk, nejaký hardcore alebo metal. Akurát sú to menej známe mená (Against Evil, Suave Ski alebo The Anti-Queens sú ešte medzi tými známejšími) a tých skladieb je tu málo. Na tie hodiny hrania by to chcelo väčší setlist.

VR Skater nie je zlá hra, ale mohla byť lepšia a hlavne pestrejšia. Viac máp, viac režimov, viac skladieb v rámci soundtracku a možno aj väčšia pozornosť detailom v rámci dizajnu samotnej hry. To všetko by hre len prospelo a bol by z toho zábavnejší zážitok. Čiastočne to rieši nové DLC, ktoré je dosť podarené, ale to je ďalších 15 eur k základnej hre (známka ho ani neberie do úvahy). To len ilustruje, že sa to dalo spraviť aj lepšie, len to úplne nevyšlo.