Na sériu FIFA mám spomienky ešte z čias, keď Wayne Rooney patril medzi hlavné tváre FIFA 10 na titulnom obale vtedajšieho ročníka FIFA 10. Vtedy som pri virtuálnom futbale dokázal tráviť podstatne viac času než dnes a pamätníci sa možno pousmejú aj pri spomienke na Hamachi ligy, prostredníctvom ktorých sme proti sebe hrávali dávno predtým, než bolo dnešné pohodlné online hranie samozrejmosťou. Stačilo nahodiť Hamachi, zohnať pár ľudí a večerný program bol vybavený.

Potom však prišla dlhá futbalová pauza a FIFA, neskôr už EA Sports FC, išla na dlhé roky mimo mňa. Pred príchodom EA Sports FC 27 som si preto aspoň oťukal minuloročný diel, aby som sa vrátil do obrazu a mal predstavu, kam sa séria za tie roky posunula. Nie som teda hráč, ktorý vie naspamäť rozdiel medzi každým ročníkom od FC 24, no práve návrat po takej dlhej prestávke prináša trochu iný pohľad a perspektívu, pričom prvé dojmy boli prekvapivo pozitívne.

EA Sports FC 27 vyzerá dobre, výborne znie a samotné zápasy dokážu stále veľmi rýchlo vyvolať ten starý syndróm „ešte jeden a končím“. O dve hodiny neskôr, samozrejme, stále hráte. Lenže čím dlhšie som sa na ihrisku pohyboval a čím viac som premýšľal nad tým, čo nový ročník skutočne prináša majiteľom FC 26, tým viac sa ozývala podstatne menej príjemná otázka. Za čo presne si EA pýta ďalšiu plnú cenu?

Futbal je stále zábava

Začnime tým najdôležitejším a to samotným futbalom. FC 27 pokračuje v snahe obmedziť automatizáciu a dostať väčšiu časť kontroly priamo do rúk hráča. EA výraznejšie oslabilo automatické zákroky AI obrancov a manuálne ovládaný hráč má pri správnom postavení a načasovaní väčšiu šancu loptu získať. Upravené boli aj centre, kolmice, rohové kopy, útočné nábehy či hra hlavou. Navyše je potrebné upozorniť na plynulejší pohyb futbalistov, väčší pocit ich hmotnosti a menšie spoliehanie sa na vopred nalinkované animácie.

Na ihrisku boli určité zmeny taktiež cítiť. Hráči sa pohybujú prirodzenejšie, súboje pôsobia lepšie a niektoré situácie dokážu vyzerať naozaj parádne. Najmä, keď sa rozbehne rýchla kombinácia a všetko do seba zapadne, FC 27 vie byť jednoducho veľmi zábavné. Zázrak ani úplne nový futbal však nečakajte. Stále je jasné, z akej hry FC 27 vyrastá, a oproti minulému ročníku ide skôr o ďalšie brúsenie už existujúceho základu než o zásadnú prestavbu. V podstate ide o evolúciu, ktorá síce upravuje fyziku, únavu, počasie, rohy či obranné možnosti, ale základ zostáva dobre známy.

FC 27 pokračuje po vzore z minulého ročníka, kde nám hra ponúka dva režimy: súťažný a autentický štýl, pričom online používa ten súťažný a pri sólo hraní máte určité možnosti nastavenia, takže hráč si dokáže z oboch variantov ľubovoľne kombinovať a vytvoriť svoj vlastný režim. Autentický Gameplay 2.0 cieli na realistickejší priebeh zápasov, zatiaľ čo súťažný kladie väčší dôraz na rýchlosť, odozvu a manuálne schopnosti hráča. Osobne som oba štýly cielene neporovnával; väčšinu času som strávil pri svižnejších online zápasoch, ktoré na mňa pôsobili skôr arkádovo než striktne simulačne.

Bránenie je niekedy hotové umenie

Najviac problémov pri tomto novom titule som mal s obranou a prepínaním futbalistov. Teoreticky sa mi nový smer páči. Ak ma chce súper prejsť, nech ma porazí preto, že lepšie dribluje alebo ja zle bránim a nie preto, že polovicu roboty za jedného z nás vykonala umelá inteligencia. FC 27 sa presne týmto smerom snaží ísť: AI spoluhráči sa snažia skôr pozične pomáhať, zatiaľ čo samotný zákrok je viac na hráčovi. V realite som však neraz bojoval s tým, aby som vôbec dostal pod kontrolu obrancu, ktorého som chcel. Človek vidí dieru, vie, koho potrebuje prepnúť, stlačí tlačidlo... a hra má na situáciu očividne trochu iný názor. V takej chvíli už nebojujete iba so súperovým útočníkom, ale aj so svojím vlastným mužstvom.

Rovnako som sa spočiatku trápil s odoberaním lopty. Niekedy správne načasovaný zákrok pôsobil výborne, inokedy som za súperom pobehoval tak dlho, že by som ho pomaly mohol aj uprosiť, aby mi tu loptu vrátil. Potvrdilo sa mi to pri mojom výlete do online režimu. Vybral som si Nórsko, na hrote Haaland, takže plán bol jasný. Po výsledku 0:8 som pochopil, že vlastniť Haalanda a vedieť hrať za Haalanda sú dve diametrálne odlišné veci.

Brankár: raz hrdina, raz fyzikálny experiment

Samostatnú kapitolu si zaslúžia brankári. V jednej situácii dokážu predviesť fantastický reflex a takmer magneticky vytiahnuť loptu, ktorú už očami vidíte za čiarou. O chvíľu neskôr príde zákrok, pri ktorom sa z futbalového simulátora na pár sekúnd stáva experiment s fyzikálnym enginom. Ich správanie je jednoducho nekonzistentné. Tvrdé strely niekedy prejdú rukami až príliš jednoducho, inokedy vytiahnu taký zákrok, že človek čaká kontrolu na zakázané látky. Taktiež musím spomenúť, že hoci brankári dostali nové animácie a upravenú AI, fyzika pri ich zákrokoch dokáže stále vyprodukovať komické situácie.

Aby som však nebol nespravodlivý voči virtuálnym gólmanom - párkrát som išiel úplne sám na bránu a výsledok môjho zakončenia predstavoval podstatne väčšie nebezpečenstvo pre fotografa za reklamnými panelmi než pre človeka medzi tromi žrďami. Či za to mohlo nevyspytateľné softvérové zakončenie alebo moje futbalové schopnosti, nech si každý domyslí sám. Drobné chyby sa objavovali aj inde. Občas zvláštna kolízia, fyzika alebo animácia, inokedy zase funkcia, ktorá jednoducho nereagovala tak, ako by mala. Problém som mal napríklad s rýchlym striedaním. Hra mi ponuku zobrazila, ale potvrdenie nie vždy zafungovalo. Nie sú to katastrofy, ktoré by FC 27 ničili, a väčšinu podobných vecí pravdepodobne časom opravia patche, ale pri štarte tam jednoducho sú.

Jednou z vecí, ktoré som si naopak veľmi obľúbil, bol tréning. Znie to možno zvláštne, pretože práve tréning asi nebude funkcia, pre ktorú sa niekto ráno zobudí a uteká kúpiť nový ročník za sedemdesiat eur. Pre vracajúceho sa hráča je však výborný. Dokážete si bez stresu skúšať streľbu, prihrávky, obranu, vedenie lopty a ďalšie techniky. V mojom prípade to bolo podstatne užitočnejšie, než sa všetko učiť priamo v online zápase proti človeku, ktorý hrá FC každý večer od svojich dvanástich rokov a po dvadsiatich minútach nad vami vedie 5:0. FC 27 má navyše na ihrisku pomerne veľkú hĺbku. Vyzdvihnúť treba okrem samotného ovládania aj rozsiahle taktické možnosti - nastavenie rolí jednotlivých hráčov, správania v rôznych fázach hry a možnosť taktiku meniť počas zápasu. Je to presne ten typ systému, do ktorého sa bežný hráč nemusí nikdy ponoriť naplno, ale kto sa v ňom chce hrabať, môže stráviť hodiny. Takéto veci sú podľa mňa oveľa hodnotnejšie než ďalší obchod s virtuálnymi tričkami.

Skvelá atmosféra s drevenými tribúnami

Ak je niečo, v čom mi FC 27 predalo futbal okamžite, je to atmosféra. Predzápasová prezentácia funguje výborne. Publikum reaguje na dianie, tribúny hučia a v kombinácii s predzápasovou prezentáciou dokáže hra veľmi dobre navodiť pocit veľkého futbalového večera. Môžeme tu vidieť nástup hráčov, prelety kamery, štadión, svetlá, ruch tribún a celkové televízne spracovanie je na jednotku. Tváre známejších futbalistov sú presvedčivé a graficky sa séria za roky mojej neprítomnosti posunula výrazne. V kombinácii s animáciami to dokáže hlavne počas hry vyzerať naozaj dobre.

Veľmi sa mi páčilo aj ozvučenie a soundtrack. Hudba sadla a ruch štadióna patrí k veciam, ktoré vás dokážu dostať do zápasu ešte pred prvým dotykom s loptou. Podobne musím pochváliť soundtrack a zvukovú stránku, ktorá síce stojí na už kvalitnom základe, no stále funguje veľmi dobre. Potom sa však pozriete trochu pozornejšie na publikum a kúzlo sa mierne rozpadne. Pri bližšom pohľade hra dostáva svoje prvé trhliny. Samotní fanúšikovia a ich animácie za detailnými modelmi hráčov citeľne zaostávajú a oproti minulému ročníku tu revolúciu rozhodne nečakajte. Miestami mám stále pocit, akoby niekto na tribúnu poukladal drevených panákov, zapol im povel „skáč hore-dole“ a išiel riešiť niečo dôležitejšie, čo je za mňa škoda.

PC verziu som hral v 4K na vysokých detailoch a po stránke výkonu nemám veľa dôvodov sťažovať sa. Hra mi bežala plynulo, výrazné prepady alebo nepríjemné sekanie som nezaznamenal a optimalizácia na mňa pôsobila veľmi slušne. Pri športovej hre, kde môže jediný zásek pokaziť presne načasovaný zákrok alebo strelu, je to podstatné plus. Menej nadšený som bol z menu. Na prvý pohľad vyzerá pekne a moderne, ale orientácia v ňom mi neprišla práve ideálna. Niekoľkokrát som sa vracal späť a hľadal nastavenie, pri ktorom som ešte pred minútou presne vedel, kde sa nachádza. Namiesto futbalu som tak občas riešil menšiu adventúru s názvom nájdi správnu položku v menu.

The Grounds 

Ďalšou veľkou novinkou je mód The Grounds. EA ho postavilo ako sociálny futbalový priestor až pre stovku hráčov, rozdelený do troch štvrtí inšpirovaných Britániou, Francúzskom a Argentínou. Stretnete tam ostatných hráčov, používate vlastnú postavu, hráte malé zápasy, minihry, Rush, Clubs a ďalšie aktivity, pričom všetko prispieva k rozvoju vášho Pro. Myšlienka nie je zlá. Je tam vidieť spojenie staršej Volty so sociálnymi priestormi známymi napríklad zo série NBA 2K. Je to miesto, kde sa spája hranie s kamarátmi na rôzne výzvy či menšie duely. Ja som však po zoznámení zostal podstatne chladnejší.

Chápem, pre koho tento režim vznikol. Ak hráte FC každý jeden rok, máte za sebou stovky či tisíce zápasov a klasické módy už poznáte naspamäť, The Grounds dokáže priniesť aspoň nejaké spestrenie. Pobehovať s vlastnou postavou, plniť aktivity a stretnúť sa s ostatnými hráčmi môže byť pre komunitu zaujímavé. Ja som v tom však zatiaľ nevidel dôvod, prečo by som sa tam mal pravidelne vracať. Pôsobilo to na mňa skôr ako Volta 2.0 zabalená do sociálneho priestoru, než ako veľká novinka, ktorá by mala sama osebe ospravedlniť nový ročník. Navyše sociálne huby majú jednu zákonitosť: sú len také dobré, aká živá zostane ich komunita. Či bude The Grounds miestom, kam sa ľudia budú radi vracať aj o pol roka, ukáže až čas.

Kariéra konečne nezostala stáť

O poznanie zaujímavejšie mi pripadajú zmeny v kariére. Najväčšou zmenou je prestupový systém. Jednania už nemusia prebehnúť počas jedného rozhovoru, ale môžu mať viac fáz, do hry vstupuje konkurencia ostatných klubov a EA pridalo viac možností zmlúv a finančných podmienok. Rozhranie prestupov bolo zároveň prerobené z pôvodnej 3D scény na praktickejšie 2D vyjednávanie. Hra využíva aj model xTV od TransferRoom, takže hodnota futbalistov sa môže meniť podľa vývoja kariéry, formy či úrovne súťaže. Pribudli tiež dynamické celkové hodnotenia reagujúce na formu, morálku, kondíciu či zranenia. Práve táto nepredvídateľnosť a väčšia dynamika kariéry je určite svetlým bodom tohto ročníka. A viac podobných zmien by som chcel vidieť každý rok.

Z domácich pomerov ma naopak, zamrzela absencia Slovenska. V FC 27 opäť nenájdeme slovenskú reprezentáciu ani slovenský klub, hoci jednotliví slovenskí hráči v hre samozrejme figurujú. Keď človek vidí množstvo iných (za mňa slabších) národných tímov, je škoda, že Slovensko zostalo bokom. Nie je to vec, ktorá zníži kvalitu samotného futbalu, ale slovenského hráča to jednoducho zamrzí.

Tu sa už dostávam k veci, ktorá mi na súčasnom hernom priemysle prekáža zásadne. Mikrotransakcie v bezplatnej hre dokážem pochopiť. Vývojár musí z niečoho žiť a ak mi chce predávať ružový klobúk za päť eur, nech sa páči. Ale pýtať si plnú cenu za každoročný titul a následne pred hráča postaviť ďalšie vrstvy monetizácie, prémiové meny a platené passy je model, ktorý považujem za jeden z najhorších neduhov dnešného herného biznisu. A pri FC to bolí ešte viac práve preto, že o rok sa celý kolotoč rozbehne odznova.

Sedemdesiat eur za nové súpisky?

Myslím, že je dôležité, aby si každý hráč položil otázku, či FC 27 predstavuje dostatočne veľký krok oproti FC 26 na to, aby išlo o ďalšiu plnohodnotnú hru za plnú cenu. Ak sa k sérii vraciate po piatich, desiatich alebo ešte väčšom počte rokov, rozdiel bude obrovský. Grafika, animácie, atmosféra, množstvo režimov a možnosti hry sú úplne inde, ale keby som si minulý rok kúpil FC 26 za plnú cenu? Vtedy by som už nad novou investíciou veľmi vážne premýšľal. FC 27 má lepšie bránenie, upravenú fyziku, animácie, rohy, centre, nový The Grounds a zmysluplne prepracovanú kariéru a to nie sú nulové zmeny. Dobrá evolúcia? Áno, ale dôvod každý rok opäť zaplatiť plnú cenu? To už podstatne asi menej.

Úprimne by sa mi páčil úplne iný model. Raz za dva alebo tri roky veľké pokračovanie so zásadnými novinkami a medzi nimi za dvadsať eur sezónny balík: nové súpisky, prestupy, dresy, licencie a niekoľko menších gameplayových úprav, hotovo. Lenže prečo by EA niečo podobné robilo, keď milióny fanúšikov každý rok poslušne nastúpia pred pokladňu? Nové číslo za názvom, aktuálne súpisky, reset Ultimate Teamu a ide sa od začiatku. Je to geniálny biznis, len si nie som istý, či je rovnako geniálny aj pre zákazníka.

EA Sports FC 27 mi po dlhej dobe pripomenul, prečo som mal kedysi virtuálny futbal tak rád. Po desiatkach zápasov môžem povedať, že základ funguje. Hra je zábavná, pohyb futbalistov pôsobí lepšie, atmosféra na štadiónoch je fantastická a audiovizuálna prezentácia vie najmä vracajúceho sa hráča veľmi príjemne prekvapiť. PC verzia mi v 4K na vysokých detailoch bežala bez výraznejších problémov a veľkú pochvalu si odo mňa zaslúži aj tréningový režim. Nie všetko však vyšlo. Brankári dokážu v priebehu pár minút kúzliť a kaziť veci zároveň, prepínanie obrancov ma dokázalo vytočiť, objavujú sa drobné bugy a publikum by potrebovalo viacej lásky od EA. Menu by si zaslúžilo väčšiu prehľadnosť a The Grounds, hoci nie je zlým nápadom, vo mne potrebu tráviť tam desiatky hodín nevyvolal.

Najväčší problém však zostáva inde. EA Sports FC 27 je dobrá futbalová hra, no nedokáže ma presvedčiť, že množstvo medziročných zmien zodpovedá cene ďalšieho plnohodnotného titulu. A keď sa k tomu pridá agresívna monetizácia, platené meny a každoročný reset kolotoča, zostáva po veľmi dobrom futbale trochu nepríjemná pachuť. Ako hráč, ktorý sa vracia po rokoch, som si návrat užil. Ako majiteľ FC 26 by som sa však pri pohľade na cenu asi najskôr spýtal: „A naozaj toto potrebujem znova?“