LocoRoco look

Na nedávnom workshope spoločnosti Sony sa mi dostala do rúk inflantilná hra LocoRoco a okamžite som sa začal so želatínkami na displeji kotúľať (nebolo to tým, že som požil alkohol :-)). Princíp hry je veľmi jednoduchý, nakláňať perspektívu shiftami L a R tak, aby ste sa prekotúľali sériou prekážok a nazbierali čo najviac bodov. Čím viac je hracia plocha naklonená, tým rýchlejšie sa rôsolovitá gulička (LocoRoco) začne kotúľať a môže tak prekonať výškové prevýšenia, alebo zužitkovať zotrvačnosť na vysoký skok.

Gulička LocoRoco je veľmi pažravá, papá ovocie a strávi aj plody kvetov, čo sa prejaví na zvýšení počtu životov a pri stlačení "krúžku" (kedy sa guľa rozpadá na drobnejšie guličky) aj na počte malých LocoRoco. S takouto škôlkou sa môžete dostať cez úzke priechody, kam sa nemotorná veľká gulička nedostane, alebo do tajných miestností, do ktorých vstúpite iba, ak sa postavíte na váhu. Ak ste nepozbierali predpísaný počet plodov, alebo prišli o život pri kontakte s nepriateľmi, k ovociu za dverami sa nedostanete. Zbieranie ovocia je sťažené nielen prirodzenými prekážkami (otáčajúce, prevažujúce sa plošinky), gravitáciou, vetrom (vtedy LocoRoco plachtí s efektnými piruetami), ale aj nepriateľmi vybavenými ostňami. 

Vo svojej hravej jednoduchosti skrýva LocoRoco obrovskú porciu zábavy, navyše je hra silne nákazlivá. Z jedného levelu ťažko odhadovať hraciu dobu, ale s existenciou skrytých miestností možno hovoriť aj o motivujúcej znovuhrateľnosti.