Recenzia na posledné časti Stranger Things 5

Osemdesiate roky sa v popkultúre stali fenoménom, ku ktorému sa ľudia vracajú aj napriek tomu, že ich mnohí osobne nezažili. Práve na tejto nostalgii stojí aj Stranger Things, ktoré však už dávno nie je len seriálom, ale celospoločenským javom. Piata séria to potvrdzuje vo veľkom štýle - je temnejšia, vážnejšia a menej hravá než predchádzajúce, pričom odráža nielen blížiace sa 90. roky, ale aj fakt, že detskí hrdinovia dospeli. Dej sa sústreďuje na finálnu hrozbu, návraty k začiatkom príbehu a uzatváranie vzťahov, pričom proti skupine z Hawkinsu už nestojí len nadprirodzené zlo, ale aj armáda so svojimi vlastnými cieľmi.

Záverečné epizódy kladú dôraz na postavy, ich minulé traumy a osobné oblúky, pričom sa darí dať priestor aj tým, ktorí boli v minulosti skôr na okraji. Produkčne ide o najväčšiu a najdrahšiu sériu, čo je viditeľné na vizuále aj rozsahu finále, ktoré má skôr charakter filmovej udalosti než bežnej epizódy. Zároveň však séria miestami pôsobí príliš opatrne, akoby sa snažila uspokojiť čo najširšie publikum a vyhnúť sa výrazným rizikám. Napriek drobným scenáristickým skratkám ide o dôstojné uzavretie desaťročnej cesty, ktoré uzatvára osudy hlavných hrdinov a potvrdzuje Stranger Things ako jeden z najvýraznejších seriálových fenoménov svojej éry.

Celú recenziu nájdete tu.