Recenzia stolovky: Pilgrims: Curious Adventures

Tvorba českej Amanity je unikátna. Naozaj by ste nenašli nič podobné. A dokonca aj v nej je pomaly každý titul unikát. Nenápadná kartová adventúra Pilgrims v rámci nej patrí medzi moje najobľúbenejšie. Pripomína mi tvorbu Josefa Ladu, je to len kresba vo videohre, ale akoby sa dala chytiť. No a teraz sa už dá. Pilgrims sa totiž dočkali stolovkovej adaptácie v podobe Pilgrims: Curious Adventures. Zatiaľ síce iba v angličtine, ale neskôr príde aj česká verzia. A my sme mali možnosť si už ku hre párkrát sadnúť. 

Pilgrims je stolovka pre až 4 hráčov od 8 rokov s udávanou dĺžkou hrania 45 minút. Samozrejme, obsahuje aj sólo režim s pozmenenými pravidlami pre tých, ktorí preferujú skôr hranie osamote. S tou dĺžkou je to trochu “ošemetné”, keďže minimálne prvých pár pokusov o hranie bude trvať výrazne dlhšie, ale keď si s partiou osvojíte pravidlá, začnete sa k tejto hranici pomaly približovať. Ale to nie je nutne negatívum, akurát s priateľmi pri hraní strávite viac času, čo nie je na škodu. Len teda počítajte s tým, že ak niekto ráno musí odviesť deti na tréning, toto nie je hra, ktorú by ste mali vyťahovať po 10 večer napríklad. 

Zároveň je toto jednoduchá a súčasne aj náročná hra. Minimálne tých prvých pár pokusov. Prečo? V zásade sa hrá jednoducho, ale pravidiel nie je málo, takže kým sa tým všetkým prelúskate a hlavne si to osvojíte, tak to chvíľu trvá. Prvý večer bude spoznávací, ďalší si už budete viac všímať rôzne úlohy a potom už budete riešiť aj taktiku, ako sa k výhre dopracovať rýchlejšie ako súperi.

Videoherná podoba Pilgrims je postavená na príbehoch a kartách, pričom inak tomu nie je ani tu. V každom z rohov sa nachádza jeden hráč a následne sa vydáva na dobrodružstvá po hernom pláne. Na ňom sú rozložené karty postavičiek a predmetov. Hráč má niekoľko možností pohybov a sám si teda vyberá, kam sa vo svojom ťahu pohne a na základe toho si zoberie kartu. Hrá sa na 4 kolá a v každom kole musia všetci hráči využiť všetky svoje ťahy a každý ťah pozostáva z niekoľkých postupných krokov. Na konci hry vyhráva hráč, ktorý má najviac bodov. 

Ale ako sa dostať k bodom? Je tu niekoľko spôsobov. Tým prvým sú dobrodružstvá, ktoré získavate na špeciálnych kartách. To sú vlastne väčšie úlohy, na ktorých splnenie potrebujete určité predmety a zväčša aj postavičky. Takže kým sa do nich pustíte, musíte mať vyzbierané predmety daného druhu a aj postavy daného typu. Tvoríte si tak zostavu, v ktorej máte vždy svojho “veliteľa” a niekoľko ďalších postáv. Počet je však limitovaný.

Postavy majú aj svoje schopnosti a keď ich aktivujete, môžete dostať napríklad ťah ďalej a podobne. Hlavne ich ale využijete na tieto dobrodružstvá. Podľa náročnosti karty následne dostanete istý počet bodov. Náročnejšie dobrodružstvá je ťažšie splniť, ale dostanete za ne väčšiu odmenu, takže sa na ne oplatí “šetriť”. Pritom po splnení občas musíte poslať niektoré svoje postavy “ do dôchodku” a už s nimi hrať nemôžete. 

Druhým spôsobom sú questy, teda vlastne menšie úlohy, ktorých je len pár a ideálne je sa na ne čo najskôr prihlásiť. Každý hráč sa prihlási na maximálne dva questy a netreba to nejako veľmi aktívne riešiť už len preto, že sa vyhodnocujú až na konci hry. Navyše z nich ani nie je toľko bodov, ale dokážu rozhodnúť v závere, takže vždy na ne pozerajte jedným očkom, či sa vám neoplatí pomaly dopracovávať k tomu, aby ste quest splnili. Potom je tu ešte pokročilejší režim pre tých, ktorí už hru dobre poznajú, chcú väčšiu variabilitu aj možnosti s ďalšími úlohami. 

Takže už asi tušíte, že samotné hranie nie je ani tak náročné, len osvojenie pravidiel, úloh, podmienok a aj niektorých špeciálnych možností chvíľu trvá. A na to som narážal v úvode. Výhodou je, že aj keď pravidiel nie je málo a treba to chvíľu lúskať, tak samotné hranie všetko komunikuje cez obrázky, takže to naozaj pochopia aj deti a ani jazyková bariéra nie je taká veľká. Teoreticky tak stačí, aby angličtinu ovládal jeden z hráčov a všetko vysvetlil ostatným. Tí už potom hrajú len podľa obrázkov. 

Niektoré časti pravidiel mi však prišli trošku nedostatočné. Respektíve pri hraní nastávali momenty, kedy niečo nebolo až tak jednoznačné a vyvolávalo to diskusie, ako situáciu či pravidlo interpretovať. Rád si počkám na české pravidlá a či tam niektoré takéto detaily nebudú lepšie vysvetlené. Ale nie sú to veľké veci a ani veľké problémy. V zásade sa niečo podobné deje snáď v každej stolovke, ktorá je komplexnejšia ako Sazky a dostihy. 

A najväčšia výhoda Pilgrims: Curious Adventures je v tom, že je to jednoduchá zábavná a dobre navrhnutá hra. Pekne vyzerá, kvalita vyhotovenia tiež nie je zlá a už pri úvodnom lúpaní prvkov si všimnete, že to naozaj pekne vyzerá a pôsobí kvalitne. Ak sa hry neviete dočkať, pokojne siahnite už po aktuálnej anglickej verzii. Naozaj hra nie je postavená na jazyku, ale obrázkoch, takže si môžete zahrať aj s hráčmi, ktorí jazyk neovládajú. Len ho musíte ovládať vy. Alebo chvíľku počkajte, kým sa na trh nedostane česká verzia, kde zmizne aj táto malá prekážka.