Ako rástol výkon herných konzol - od PS1 a prvého Xboxu po PS6 a Xbox Next

Vývoj herných konzol sa dá sledovať cez tri hlavné oblasti: grafický výkon, procesorový výkon a dátové zázemie v podobe pamäte a úložiska. Práve ich kombinácia rozhoduje o tom, ako detailné hry konzola zvládne, ako zložité svety dokáže spracovať a ako rýchlo vie načítať alebo streamovať dáta počas hrania. Kým kedysi stačilo porovnať pár megahertzov a megabajtov, dnes výsledok výrazne ovplyvňuje aj architektúra čipu, typ pamäte či rýchlosť SSD.

GPU rebríček konzol podľa výkonu

Práve pri GPU je dobre vidieť, ako výrazne sa konzoly posúvali medzi generáciami. Kým prvý PlayStation pracoval len s výkonom, ktorý je z dnešného pohľadu prakticky zanedbateľný, novšie konzoly sa už dostali do dvojciferných hodnôt TFLOPS. Veľké skoky prišli najmä pri prechode na HD éru s PS3 a Xboxom 360, potom znovu pri PS4 a Xboxe One a napokon v aktuálnej generácii, kde sa výkon začal tlačiť smerom k 4K hraniu, ray tracingu a pokročilému upscalingu.

Na čísla sa však treba pozerať s rezervou. TFLOPS ukazujú len hrubý shader výkon a samy osebe nepovedia všetko o reálnych výsledkoch v hrách. Dôležitá je aj architektúra GPU, pamäťová priepustnosť, cache, efektivita ray tracingu či spôsob, akým konzola využíva upscaling. Aj preto môže novšia konzola s podobným papierovým výkonom v praxi podať citeľne lepší výsledok než starší systém.

Zaujímavé je aj porovnanie medzi prístupmi jednotlivých značiek. Sony a Microsoft sa v posledných generáciách tlačia viac za hrubým výkonom, zatiaľ čo Nintendo častejšie volí kompromis medzi spotrebou, cenou a mobilitou. To dobre vidno na Switchoch, ktoré síce papierovo zaostávajú za výkonnejšími domácimi konzolami, no v hybridnom formáte aj tak priniesli výrazný posun.

Pri PS6, Xboxe Next a zariadení Steam Machine ide zatiaľ o neoficiálne alebo predbežné údaje, ktoré sa ešte môžu zmeniť.  Plus TFLOPS sú aj tu prepočítané na single-issue, aby boli porovnateľné s aktuálnymi konzolami, tie ešte dual issue nemajú:

Samotné porovnanie TFLOPS však medzi konzolami a PC grafikami nefunguje priamo. RTX 5060 je v praxi rýchlejšia než PS5, hoci papierové čísla môžu vyzerať podobne, pretože architektúra, pamäťový subsystém aj spôsob využitia výkonu sú odlišné. Samostatnou kapitolou je navyše výkon v ray tracingu, kde rozdiely môžu byť ešte výraznejšie. Napríklad pri Xboxe Next sa očakáva, že by sa mohol pohybovať niekde na úrovni RTX 5070 Ti, no stále pôjde len o hrubé porovnanie.

CPU rebríček podľa jadier a taktovania

Pri procesoroch je vývoj o niečo zaujímavejší, pretože sa nedá čítať len cez samotný takt. Staršie konzoly stavili na jedno jadro a jednoduchší dizajn, neskôr prišli experimenty s netradičnými architektúrami, ako bol Cell v PS3, a až potom sa herný priemysel postupne posunul k modernejšiemu viacjadrovému základu. Xbox 360 napríklad ukázal, že viac jadier a vlákien môže byť veľká výhoda, no vývojárom zároveň pribudla vyššia náročnosť pri optimalizácii.

Generácia PS4 a Xboxu One síce priniesla osem jadier, lenže išlo o slabšie Jaguar jadrá, takže reálny posun v hrubom CPU výkone nebol až taký veľký, ako by sa podľa čísla mohlo zdať. Skutočný zlom prišiel až s PS5 a Xbox Series X|S, kde sa prešlo na Zen 2. To sa prejavilo nielen na papieri, ale aj v praxi, kde konzoly lepšie zvládajú zložitejšiu fyziku, väčší počet NPC, rozsiahlejšie svety a stabilnejšie fps.

Pri budúcej generácii bude CPU znovu dôležitou témou, pretože nové konzoly už nebudú riešiť len hrubý výkon pre hru samotnú, ale aj AI funkcie, systémové procesy a pokročilejšie streamovanie dát. Aj preto sa pri PS6 a Xboxe Next čoraz viac rieši nielen počet jadier, ale aj ich rozdelenie na výkonnejšie a úspornejšie varianty.

RAM a úložiská konzol

Pamäť a úložisko sú oblasť, ktorá sa pri porovnávaní konzol často podceňuje, no práve tu vidno jeden z najväčších posunov. Staršie zariadenia fungovali s desiatkami megabajtov RAM a s optickými médiami alebo klasickými pevnými diskami. To obmedzovalo veľkosť úrovní, kvalitu textúr aj tempo načítania dát. Neskôr sa začali presadzovať väčšie kapacity RAM a rýchlejšie typy pamätí, čo dovolilo hrám držať v systéme omnoho viac dát naraz.

Najväčší zlom však prišiel so SSD. V novej generácii už úložisko neslúži len na loadingy, ale priamo ovplyvňuje dizajn hier a spôsob, akým sa streamujú textúry, modely a celé lokácie. Preto dnes nestačí sledovať len GPU a CPU. Konzola s rýchlejším SSD a lepšie navrhnutým dátovým systémom môže v praxi pôsobiť výrazne svižnejšie, aj keď na papieri nevyzerá jej výpočtový výkon až tak odlišne.

Budúcnosť

Tu už vidíme, že do budúcnosti konzoly už posledné generácie nasledujú PC trendy. Ako v x86 oblasti a PC grafikách, tak Switch s ARM čipom a znovu PC grafikou. Rovnako aj prichádzajúca generácia bude postavená čisto na PC technológiách.