Donald Duck: Goin' Quackers

Kto by nepoznal legendárneho Káčera Donalda? V obchodoch vidíme komiksy, filmy, rozprávky a bolo len otázkou času kedy sa dostane na trh aj herné spracovanie tohto komiksového deduška. Ten čas prišiel presne pred siedmimi rokmi, kedy uzrel svetlo sveta Donald Duck Goin Quackers, ktorý sa vám pokúsim trochu priblížiť.



V počiatočnom intre vidíte ako si slávna trojka Donald, Gyro a donaldov bratranec Gustáv sadli pred televízor a sledujú Daisy, ktorá je v priamom prenose. Dostala sa do obávanej skrýše zlého čarodejníka, a snaží sa ho nakamerovať. Zrazu však čarodejník niečo začuje a Daisy sa razom stáva zajatkyňou. Donald aj s ostatnými ani nedýchal a bol rozhodnutý Daisy zachrániť. Gyro si náhodou ( ako vždy ) spomenul, že sa mu v kuchyni povaľuje nejaký ten teleport a navrhuje Donalda teleportovať k zlému čarodejníkovi a tak zachrániť Daisy. Lenže čo sa nestalo, gunár Gustáv predbehol Donalda a skočil do teleportu prvý. Donald musí teraz prekonať veľa prekážok, aby mohol pre Gyra nazbierať dostatok energie, ktorá znovu aktivuje teleport a umožní Donaldovi zachrániť Daisy.



Menu hry je zaujímavo vyriešené. Na začiatku si vyberiete jazyk, pri ktorom vám pomôže Gyrova žiarovka ( ten malý panák ). Potom sa dostanete do obývačky, ktorá bola prezentovaná v úvodnom intre a tu si môžete vybrať Novú hru, Načítať hru, Možnosti a Koniec, pričom pri každej voľbe vás presunie niekam inam v izbe, to znamená, že pri nastavení rozlíšenia sa pohľad upriami na televízor, ale napr. pri hlasitosti zvuku už na kukučkové hodiny alebo platňu, čo bolo v tej dobe niečo celkom nové a originálne.
Keď už som načrtol tie možnosti, tak v grafike sa dá nastaviť akurát rozlíšenie, no neukáže tam vôbec množstvo pixelov, iba jednoducho low, medium a hight, pričom hra je deflautne nastavená na low , a keď sa nedajbože pokúsim nastaviť na medium tak hra padne a môžem zapínať odznova. Ingame grafika je 3D s 2D pozadím a autorom sa pekne vydarila, avšak s dnešnou dobou to nemožno porovnávať. Levely sú robené na štýl Crasha Bandycoota ( neviem ako sa to píše), teda sú levely z pohľadu tretej osoby, ale aj robené z profilu, ktoré sa mne osobne páčili viac. Jednoducho je sa na čo pozerať.



Rozmanitosť levelov je obdivuhodná a také efektíky ako dážď alebo západ slnka tam nemôžu chýbať.
Po úvodnom intre sa ocitáte v Gyrovom laboratóriu, kde vám vysvetlí, že prvá zastávka sú Duckie Mountains ( káčerovské vrchy ). Tam vás čaká jeden zo synovcov ( zelený, neviem ako sa volá, všetci sú rovnakí ). Vysvetlí vám, že sa mu stratili nejaké tie hračky, a keď ich nájdete, pustí vás do bonusového levelu. Musíte nájisť všetkých 12 hračiek ukrytých v štyroch leveloch. V každom leveli je jedna časť z obrázku hlavného bossa, ktorého v danej krajinke musíte poraziť. Po úspešnom zdolaní bossa sa môžete teleportovať do Káčerova, kde prebieha podobný proces ako v predošlej krajinke, až na zmenu synovca ( červený asi Hui). Tam na vás čaká jeden z členov Dlhoprstých, ktorý sa vás bude snažiť zneškodniť. Skutočná hra nastáva, až po jeho zdolaní, lebo odteraz sa obtiažnosť začínala stupňovať. Dostávate sa do sídla Magici, ktorá vás riadne popreháňa a ja osobne som pri nej stratil polovicu životov, ktoré som získal v hre. Životy získavate buď nájdením sto hviezdičiek ( lol) alebo jednoducho nájdením života. Po úspešnom zdolaní Magici vám Gyro konečne oznámi, že port k zlému čarodejníkovi je otvorený. Čarodejník vám povie, že vás už čaká a veľmi rád by si to s vami rozdal.Premení na draka, ktorý sa vás bude snažiť upražiť zaživa. Po úspešnom porazení posledného nepriateľa oslobodíte Daisy a vrátite sa naspäť pomocou Gyrovho teleportu. Všetci sú šťastný a blablabla, veď to už každý pozná.



Zvuky v hre sú podarené. Mal som tú česť počuť rozprávať komiksové postavičky s ich originálnymi hlasmi a dosť som sa na nich nasmial.
Hudba bola veľmi dobre vyvážená a dobre dopĺňala a dotvárala hrateľnosť. Napr. v prvej krajinke ( káčerovské hory) bola veselá hudba sršiaca zábavou, ale v Magicinom sídle už bola hudba vážna. Jednoducho perfektne dotvárala atmosféru.


Jedna vec je, že hra človeka skvele zabáva a poháňa vpred, ale druhá vec je, keď vás nemá už kam poháňať, lebo je koniec. Celú hru prejdete za 3 až 4 hodiny čistého času, ale Donald Duck je určený hlavne mladšej vekovej kategórii, ktorá tú hraciu dobu natiahne na pekný dvoj až trojnásobok . Ináč hrateľnosť je skvelá a môžete celú hru prejsť dva tri alebo štyrikrát a stereotyp vôbec nepociťujete. Je to škoda, že taká dobrá hra s toľkým potenciálom nevyužila všetky možnosti, ktoré jej slávne meno Káčera Donalda ponúkalo. Pre milovníkov Káčerovských komiksov povinnosť, pre ostatných chvíľková zábava.