Celtic Kings: Rage of War

Sú hry, ktoré si pamätáme preto, že boli objektívne výnimočné. A potom sú hry, ktoré sa nám navždy spoja s konkrétnym obdobím života, miestom alebo príhodou. Celtic Kings: Rage of War je pre mňa oboje.

Prvýkrát som ho objavil ešte ako demo na CD priloženom k časopisu LEVEL. Bolo to v časoch, keď Steam neexistoval, rýchly internet rozhodne nebol samozrejmosťou a jedno demo z herného časopisu dokázalo zamestnať človeka na celé týždne.

Celtic Kings od bulharského Haemimont Games vyšiel v roku 2002 a už vtedy zaujal netradičným spojením stratégie a RPG. Dobové zahraničné recenzie ho hodnotili veľmi dobre a oceňovali hlavne spojenie veľkých RTS bitiek, hrdinov, levelovania a dobrodružnej kampane.

Po viac ako dvadsiatich rokoch som sa preto rozhodol zistiť, ako toto všetko funguje dnes.

A namiesto Steam verzie som siahol po niečom oveľa vhodnejšom. Po starom CD z LEVELu.

Prekvapenie číslo jeden: ono to stále funguje

Úprimne som očakával, že väčším súperom než Rimania bude Windows 11.

Nebolo.

Moja pôvodná česká CD verzia Celtic Kings sa na novom PC spustila a normálne fungovala. Steam edíciu som pri tomto návrate neskúšal, takže všetky moje súčasné dojmy vychádzajú práve z pôvodnej verzie hry.

Najväčším technickým problémom je skôr rozlíšenie obrazu.

Celtic Kings vznikol v období 4:3 monitorov a ponuka rozlíšení tomu zodpovedá. Na modernom širokouhlom monitore je to asi vec, ktorá mi pri hraní prekážala najviac.

Na internete existujú návody, ako hru prinútiť fungovať aj v neštandardných alebo širokouhlých rozlíšeniach úpravou súborov či pomocou externých nástrojov. Už to však vyžaduje trochu skúšania a technických znalostí a nie je zaručené, že rovnaký postup bude fungovať na každej zostave.

Objavujú sa aj prípady, keď po rôznych úpravách rozlíšenia prestane správne fungovať napríklad posúvanie obrazu prejdením kurzora na okraj obrazovky. Ja osobne som na svojom novom PC a monitore s pohybom kamery takýto problém nemal.

Grafika podľa mňa zostarla lepšie než technické obmedzenia okolo nej.

Tutorial, ktorý vás naozaj naučí hrať

Ešte pred samotnou kampaňou stojí za zmienku veľmi dobre spracovaný tutorial.

Celtic Kings má pomerne špecifické ovládanie a množstvo systémov nefunguje úplne ako v klasických RTS, takže hra vás nimi postupne prevedie. Naučí vás ovládať jednotky a hrdinov, pracovať so sídlami, zásobami a ďalšími mechanikami.

A rovnako ako zvyšok českej verzie je aj tutorial nadabovaný.

Dnes to možno znie ako drobnosť, ale práve podobné veci boli jedným z dôvodov, prečo české verzie hier v tej dobe pôsobili tak príjemne.

Adventure je skutočným srdcom hry

Celtic Kings ponúka klasické strategické partie, ale jeho najväčším lákadlom je podľa mňa jednoznačne Adventure mód, teda príbehová kampaň.

Hlavným hrdinom je galský bojovník Larax, ktorému Teutóni zničia domov a zabijú manželku. Jeho cesta začína ako osobná pomsta, ale postupne prerastie do konfliktu oveľa väčšieho rozsahu.

Začiatok pritom vôbec nepripomína typickú RTS.

Máte Laraxa, preskúmavate krajinu, rozprávate sa s postavami, plníte úlohy, zbierate predmety a získavate skúsenosti. Miestami máte pocit, že hráte jednoduché izometrické RPG.

A potom sa vaša družina začne rozrastať.

K Laraxovi sa postupne pridávajú ďalšie postavy. Hrdinovia spolu s Laraxom získavajú skúsenosti a putujú ďalej príbehom, takže nemáte pocit, že na každej mape začínate úplne od nuly.

Postupne už neovládate iba malú družinu.

Prichádzajú väčšie armády, pevnosti, zásobovanie a rozsiahle bitky.

Do príbehu navyše vstúpia Rimania a skutočné historické osobnosti ako Julius Caesar či Vercingetorix. Hra ich mieša s fiktívnym príbehom Laraxa, druidmi, bohmi a artefaktmi, takže určite nejde o historický simulátor.

Príbeh tu však nechcem rozoberať príliš podrobne. Jednak kvôli spoilerom a jednak preto, že veľká časť čara kampane spočíva práve v tom, kam sa Laraxova pôvodne osobná cesta postupne dostane.

Práve toto postupné zväčšovanie mierky kampane podľa mňa funguje výborne aj dnes.

Hrdina ako skutočný veliteľ

Jedným z najlepších systémov Celtic Kings je spôsob, akým fungujú hrdinovia a ich armády.

Obyčajné jednotky môžete ovládať samostatne, ale môžete ich tiež priradiť pod konkrétneho hrdinu. Vtedy z nich vznikne celý oddiel, ktorý ovládate spolu s veliteľom.

Jedným kliknutím tak označíte hrdinu aj s jeho armádou, môžete používať formácie a nemusíte pri každom presune označovať desiatky vojakov cez polovicu obrazovky.

Skúsenejší hrdina navyše pomáha slabším jednotkám pod svojím velením.

Zrazu teda jeho level neznamená len viac života a silnejší útok.

Máte pocit, že levelujete veliteľa armády.

A aj obyčajní bojovníci získavajú skúsenosti. Skupinka veteránov, ktorá s vami prežila polovicu mapy, má preto väčšiu cenu než čerstvo naverbované jednotky.

To je presne tá RPG vrstva, vďaka ktorej sa Celtic Kings odlišuje.

Má to však aj tienistú stránku.

AI jednotiek hlavne vo väčších oddieloch občas pokrivkáva. V boji si nie vždy vyberú cieľ, aký by ste čakali, dokážu sa blokovať a vo väčších skupinách sa ukáže vek pathfindingu.

Občas sa navyše stane, že hrdina alebo niektoré jednotky len tak postávajú, hoci sa prakticky hneď vedľa nich bojuje. Najvýraznejšie je to podľa mňa pri jednotkách priradených pod hrdinu, ktoré niekedy reagujú na dianie okolo seba až príliš vlažne.

Štyri predmety môžu zmeniť bojovníka

RPG prvky nekončia pri levelovaní.

Postavy môžu nosiť až štyri predmety, ktoré poskytujú aktívne alebo pasívne bonusy. Môžu ovplyvňovať samotného nositeľa, jeho spojencov alebo nepriateľov.

Keď jednotka nesúca predmety zomrie, výbava jednoducho nezmizne.

Na zemi zostane vak a predmety môže zobrať niekto ďalší.

Nie je to Diablo a inventár rozhodne nie je extrémne komplexný, ale k systému hrdinov a veteránov sa hodí perfektne.

Nestavaj. Doby.

Najväčším rozdielom oproti tradičným RTS je však to, čo v Celtic Kings nerobíte.

Nestaviate základňu.
Žiadni robotníci rúbajúci drevo.
Žiadna nová radnica.
Žiadnych desať rovnakých domčekov kvôli populačnému limitu.
Mestá, dediny, pevnosti a ďalšie strategické lokality už na mape stoja.
Vy ich musíte obsadiť.

Každá väčšia pevnosť má hlavnú budovu, ktorá je jej srdcom. Keď ju získate, prevezmete kontrolu nad celým komplexom a jeho budovami.

V jednotlivých budovách následne regrutujete jednotky alebo kupujete vylepšenia. Galovia a Rimania pritom nemajú úplne rovnaké armády ani možnosti.

Nové jednotky sa po naverbovaní zhromaždia v hlavnej budove pevnosti a odtiaľ ich presúvate ďalej.

Celý systém je jednoduchší než klasický base-building, ale zároveň drží pozornosť na tom, čo Celtic Kings robí najlepšie – na kontrole územia a práci s armádou.

Zlato nie je magické číslo v rohu obrazovky

A teraz prichádza podľa mňa jedna z najlepších myšlienok celej hry.

Suroviny sú lokálne.

Ak máte zlato v jednej dedine či pevnosti, neznamená to automaticky, že ho môžete minúť na opačnom konci mapy.

Musíte ho tam dopraviť.

A presne na to slúžia mulice.

Tie môžu prevážať buď zlato, alebo jedlo.

Nemusíte pritom každú jednu cestu ručne opakovať. Medzi svojimi sídlami môžete nastaviť transport zásob a mulice potom trasu obsluhujú automaticky.

Vaša ekonomika tak fyzicky existuje na mape.

A nepriateľ sa k nej môže dostať.

Zrazu môže byť malá dedina ďaleko od hlavného bojiska strategicky dôležitá len preto, že zásobuje vašu armádu.

Bez jedla vojnu nevyhráte

Ešte dôležitejšie je jedlo.

Každá jednotka má vlastnú zásobu potravy a postupne ju spotrebúva.

Keď jej jedlo dôjde, začne strácať zdravie a ak problém nevyriešite, môže nakoniec zomrieť.

Takže nestačí naverbovať sto vojakov a bez rozmýšľania ich poslať cez polovicu mapy.

Jednotky sa môžu zásobiť vo vlastných sídlach. Ak však vyrážate na dlhšiu výpravu, môžete so sebou zobrať mulicu naloženú potravinami.

Armádu, hrdinov, liečiteľov a za nimi mulicu s potravinami, ktorú rozhodne nechcete nechať zabiť prvému nepriateľovi.

Práve podobné mechaniky robia z Celtic Kings viac než len ďalšiu RTS zo začiatku tisícročia.

Mapa, ktorú by som nemenil

Pri rozsiahlych mapách potrebujete dobrú orientáciu.

A tu je Celtic Kings dodnes výborný.

Stlačením medzerníka vyvoláte veľkú strategickú mapu objaveného územia. Jedným kliknutím na konkrétne miesto následne presuniete kameru priamo tam.

Je to jednoduché a veľmi praktické.

Samotnú kameru môžete posúvať prejdením kurzora k okraju obrazovky alebo šípkami na klávesnici.

Jednu modernú možnosť by som však privítal – posúvanie mapy podržaním stredného tlačidla myši.

Inak je ovládanie trochu špecifické, ale keď si naň človek zvykne, je prekvapivo dobre premyslené.

Medzi hrdinami sa napríklad dá rýchlo prepínať kolieskom myši spolu s presunom kamery. Vybrané jednotky alebo celé skupiny si zase môžete uložiť pod číselné klávesy.

V kombinácii s oddielmi vedenými hrdinami sa potom aj veľká armáda dá ovládať pomerne pohodlne.

Katapult? Vyrobíme ho na mieste

Zaujímavý je aj systém obliehacích zbraní.

Namiesto toho, aby ste v špeciálnej továrni produkovali katapulty a potom ich päť minút presúvali k nepriateľskej pevnosti, dokážu vybrané jednotky obliehaciu zbraň postaviť priamo na bojisku.

Časť vojakov tým dočasne stratíte ako klasické bojové jednotky, pretože sa stanú obsluhou stroja.

Keď už katapult nepotrebujete, môžete ho opäť rozobrať a mužov dostať späť.

Je to ďalší malý systém, ktorý perfektne zapadá do filozofie hry – menej stavania základne, viac práce priamo s armádou.

Skirmish bez Laraxa

Po kampani zostáva klasický skirmish.

Vyberiete si mapu, Galov alebo Rimanov, súperov a pustíte sa do boja.

Práve tu sa naplno ukáže, že mechaniky fungujú aj bez príbehu.

Obsadzujete dediny a pevnosti, budujete zásobovacie trasy, regrutujete jednotky a snažíte sa postupne prevziať kontrolu nad mapou.

Absencia klasickej výstavby znamená, že hra sa rozbehne pomerne rýchlo.

Nemusíte prvých dvadsať minút opakovať rovnaký build order.

Dôležité body už na mape existujú.

Otázkou je, kto ich získa prvý.

Najväčším mínusom sú iba dve hlavné hrateľné strany. Galovia a Rimania sa síce líšia, ale pri dlhšom hraní jednoducho začnete chcieť niečo ďalšie.

Teutóni sa v hre objavujú, no plnohodnotnou treťou hrateľnou frakciou nie sú.

Menší počet typov jednotiek sa prejaví aj v kampani, ktorá občas využije niektorú zo základných jednotiek ako špeciálnu príbehovú postavu. Pri prvom hraní to veľmi neprekáža, no pri dnešnom návrate si človek všimne, že väčšia rozmanitosť by hre rozhodne prospela.

Multiplayer ešte úplne neumrel

Celtic Kings vo svojej dobe ponúkal multiplayer cez internet aj lokálnu sieť.

Pôvodná online služba GameSpy už dnes nefunguje, takže klasický spôsob, keď ste otvorili online lobby a hľadali náhodných súperov, patrí minulosti.

Ak však máte konkrétnych kamarátov, multiplayer ešte úplne mŕtvy nie je.

LAN hra sa dá podľa skúseností hráčov rozchodiť aj cez nástroje ako Hamachi, ktoré vytvoria virtuálnu lokálnu sieť.

Takže cesta k multiplayeru stále existuje.

Len už to nie je úplne zážitok typu „kliknem Multiplayer a idem“.

Vytvorte si vlastné dobrodružstvo. Ak máte nervy.

Hra obsahuje aj editor.

A nie úplne jednoduchý.

Môžete vytvárať vlastné mapy a dokonca scenáre či celé dobrodružstvá.

Na hru z roku 2002 je to veľmi slušná výbava.

Samotný editor je však dosť krkolomný.

Ak si chcete vytvoriť peknú pevnosť, cestu, hradby a celé okolie tak, aby vyzerali prirodzene, veľmi rýchlo zistíte, že editor je skôr nástroj, ktorý treba premôcť, než pohodlná kreatívna hračka.

Zároveň však pekne ukazuje, aké zaujímavé by Celtic Kings mohlo byť, keby hra umožňovala aspoň obmedzené stavanie vlastných pevností.

Nemusel by z toho byť ďalší Age of Empires.

Možnosť doplniť hradbu, bránu či obrannú vežu by však systému dobývania územia vôbec neuškodila.

Grafika zostarla lepšie, než by človek čakal

Celtic Kings používa izometrickú grafiku.

A práve to mu podľa mňa veľmi pomohlo.

Mnoho raných 3D hier z rovnakého obdobia dnes vyzerá podstatne horšie.

Tu je vek samozrejme viditeľný okamžite, ale hra zostáva príjemne čitateľná. Lesy, rieky, pevnosti, dediny a jednotky majú vlastný charakter a aj pri väčších bitkách sa dá relatívne dobre orientovať.

Oveľa viac než samotné spracovanie mi preto pri návrate prekážalo už spomínané rozlíšenie.

Hudba, ktorú som si pamätal po dvadsiatich rokoch

Veľmi príjemne zostarla aj hudba.

Či už ide o podmaz v hlavnom menu alebo skladby počas samotných máp, soundtrack výborne dopĺňa historicko-dobrodružnú atmosféru.

Nie je agresívny a nesnaží sa neustále prekrikovať dianie na obrazovke.

A bola to jedna z vecí, pri ktorých som po opätovnom spustení hry okamžite vedel:

Toto si pamätám.

Je to presne ten druh hudobného podmazu, ktorý sa človeku dokáže vypáliť do pamäti aj na celé roky.

Český dabing je stále obrovské plus

Samostatný bod si zaslúži česká lokalizácia.

A nejde len o preložené texty.

Prvý Celtic Kings dostal kompletný český dabing, vrátane príbehu a tutorialu.

V čase, keď dnes veľká hra často nedostane ani české titulky, je zaujímavé vrátiť sa k relatívne nenápadnej RTS, ktorá mala kompletnú lokalizáciu.

Pre mňa sú české hlasy jednoducho súčasťou tejto hry.

Steam verzia češtinu oficiálne neponúka, takže je to zároveň ďalší dôvod, prečo som rád siahol po starom vydaní.

LEVEL, jeden stánok a jeden nešťastný bratranec

Ako som spomínal na začiatku, Celtic Kings som prvýkrát objavil ako demo na CD časopisu LEVEL.

Demo som požičal kamarátovi, kamarát ho požičal svojmu bratrancovi.

Normálny distribučný model hier začiatku nového tisícročia.

Potom prišiel LEVEL 116 z augusta 2004 a ako plnú hru priniesol práve Keltštích králov.

Malo to však jeden problém.

V novinovom stánku v našej dedine býval každý mesiac prakticky jediný kus LEVELu.

Väčšinou som ho kúpil ja.

Tentoraz nie.

Prišiel predo mnou práve bratranec môjho kamaráta.

Áno.

Ten bratranec.

Keď som prišiel do stánku a zistil, že číslo s Celtic Kings už nie je, moje vtedajšie ja pravdepodobne prvýkrát pochopilo skutočný význam slova tragédia.

Rodičom sa kvôli jednému hernému časopisu pochopiteľne nechcelo cestovať do najbližšieho mesta.

Po pár dňoch sme preto skúsili aspoň stánok v susednej dedine.

Ani tam som nemal šťastie.

K plnej hre som sa nakoniec paradoxne dostal cez svojho kamaráta.

Ten ju mal od svojho bratranca.

Takže som si Celtic Kings nakoniec zahral.

A ako sa ku mne v tej dobe dostalo práve to CD, z ktorého som hru spustil pri písaní tejto recenzie, si už asi môžete domyslieť. 😄

Hra, ktorá si podľa mňa zaslúžila viac

A možno je toto na Celtic Kings najväčšia škoda.

Rok 2002 bol pre stratégie brutálne silný.

V rovnakom období sa hrali mená ako Age of Empires, Stronghold či Warcraft III a medzi takouto konkurenciou bolo jednoduché zostať v tieni.

Celtic Kings sa nikdy nestal všeobecne známou klasikou rovnakého formátu.

Dnes mám skôr pocit, že túto hru buď veľmi dobre poznáte, alebo ste o nej takmer vôbec nepočuli.

Pre ľudí, ktorí sa k nej vtedy dostali cez LEVEL, krabicovú verziu alebo demo, sa z nej často stala srdcovka.

Pre ostatných zostala jednou z množstva RTS zo začiatku tisícročia.

A podľa mňa je to škoda.

Nie preto, že by Celtic Kings bol vo všetkom lepší než jeho slávnejšia konkurencia.

Nebolo to tak.

Ale mal vlastné nápady.

Lokálne zásoby.

Fyzické zásobovanie armád mulicami.

Hladovanie jednotiek.

Hrdinov ako skutočných veliteľov oddielov.

Levelovanie obyčajných bojovníkov.

Predmety.

Veľké mapy.

Dobývanie existujúcich pevností.

A Adventure mód, ktorý dokázal na jednej mape pripomínať RPG a o chvíľu neskôr veľkú vojenskú stratégiu.

A čo vlastne séria?

Orientáciu v nej trochu komplikuje fakt, že jednotlivé diely vychádzali v rôznych krajinách pod rôznymi názvami.

Po Celtic Kings: Rage of War prišlo pokračovanie Celtic Kings: The Punic Wars, ktoré možno poznáte aj ako Nemesis of the Roman Empire alebo Imperivm II.

A tu prišiel pri písaní tejto recenzie môj vlastný malý šok.

Existuje aj tretí diel.

Imperivm III: Great Battles of Rome nadväzuje na prvé dve hry a rozširuje koncept o ďalšie civilizácie.

A ešte väčšie prekvapenie?

Práve tretia hra sa neskôr dočkala Imperivm RTC – HD Edition.

Takže áno.

Po vyše dvadsiatich rokoch som pri písaní recenzie na svoju detskú srdcovku zároveň zistil, že mám ďalšiu hru, ktorú si musím zahrať.

Kde je remaster prvých dvoch?

A práve existencia HD verzie tretieho dielu vo mne vyvoláva ešte väčšiu chuť na návrat prvých hier.

Celtic Kings by si podľa mňa zaslúžil moderný remaster v štýle Age of Empires. Ideálne prvý diel spolu s Punskými vojnami v jednom balíku – pôvodná grafika vo vyššom rozlíšení, moderná widescreen podpora, lepší pathfinding, pohodlnejšie ovládanie a zachovaná pôvodná česká lokalizácia.

Žiadny kompletný remake, ktorý by z hry urobil niečo úplne iné.

Len odstrániť technický prach, ktorý sa na nej za viac ako dve desaťročia usadil.

Keď sa podobného návratu dočkal tretí diel, bola by škoda, keby prvé dve hry zostali navždy iba v pôvodnej podobe.

Oplatí sa Celtic Kings hrať aj dnes?

Ak by Celtic Kings: Rage of War vyšiel dnes presne v tejto podobe ako nová hra, vysoké hodnotenie by odo mňa asi nedostal.

Má zastarané technické obmedzenia.

Pathfinding a AI dokážu potrápiť.

Chýbajú niektoré moderné možnosti ovládania.

Pôvodný online multiplayer už nefunguje tak pohodlne ako kedysi.

Editor je mocný, ale nepohodlný.

A dve hlavné hrateľné frakcie sú jednoducho málo.

Lenže najdôležitejšia časť hry stále funguje.

Kampaň je stále skvelá.

Laraxova cesta má výborný pocit dobrodružstva.

Družina sa postupne rozrastá.

Hrdinovia a veteráni vám nie sú ľahostajní.

Správa pevností je jednoduchá, ale zaujímavá.

Zásobovanie pridáva boju logistickú vrstvu.

Veľké mapy stále lákajú na preskúmavanie.

Hudba má atmosféru.

Český dabing je fantastický bonus.

A pod tým všetkým je stále hra, ktorá sa nebála robiť veci trochu inak.

Nie všetko v Celtic Kings zostarlo dobre.

Ale množstvo jeho najlepších nápadov zostarlo prekvapivo dobre.