Alan Wake II

Remedy je jedno z najstarších herných štúdií, ktoré si v podstate stále drží tú pomyselnú laťku kvality veľmi vysoko a napriek tomu, že je v hernom biznise tak dlho tak doteraz nevydali zlú hru, teda bolo to tak až kým nezačali spolupracovať s kórejčanmi na multiplayerovom titule crossfire x, kde dostali za úlohu spraviť singleplayerovú kampaň, ktorá mala nadväzovať na multiplayerovú časť. Ku hre poviem len toľko, že aj budgetové strielačky od city interactive pôsobia a hrajú sa príjemnejšie ako kampaň pre crossfire x, a to naozaj na úvaźenie, že ako je to vôbec možné, že sa za prvé remedy do tejto kolaborácie vôbec pustili a že na rozdiel od muliplayerovej časti, ktorá fičí na UE4, použili svoj northlight engine, ktorý nie je práve optimalizovaný na fps strielačku a v hre to je aj cítiť, hru som nikdy neprešiel aj napriek tomu, že kampaň je kratučká, lebo ma okrem toho, že hra bežala na sotva 30 fps na xboxe tak celkovo hrať fps hry na ovládači je utrpenie o to viac keď to je vyslovene zlá fps hra.

No a aby to nebolo dosť remedy sa rozhodli z nejakého zvláštneho dôvodu spraviť multiplayerovú coop strielačku z prostredia a univerza hry control. A opäť sa jedná o first person titul na northlight engine. Len tak zo zaujímavosti som hru skúsil kedže bola len za dvacku a neviem vôbec čo sa odohráva v legendárnom štúdiu remedy, že napriek neúspechu a obrovskej kritike hry crossfire x sa rozhodli pre fbc firebreak, nefungovalo to v singleplayeri, tak skúsili coop multiplayer? Ak mám byť veľmi úprimný, tak fbc firebreak nie je až taká katastrofa ako crossfire, pretože hra disponuje zopár veľmi zaujímavými , novátorskými nápadmi. No v konečnom dôsledku sa to nehraje až tak dobre a nedosahuje kvalít vysokého štandardu aký sme u remedy entertainment zvyknutí. Ale zas na druhú stranu na tom robil nejaký vedlajší tým štúdia. Ten hlavný je plne sústredený na remaky hier, ktoré remedy preslávili 20 rokov dozadu.

Toľko na úvod, ale vrátme sa späť ku recenzii na Alan Wake II, hru, na ktorú fanúšikovia čakali pomerne dlho. Viem nie je to práve novinka čo vyšla nedávno, Ja som mal recenziu rozpísanú vyše dvoch rokov a nevedel som sa dokopať ku tomu aby som ju dokončil. No nastala práve tá doba, kde aj motiváciou mi bolo súťaž na sectore, kde je možnosť vyhrať nejaké kvalitné periférie.

Alan Wake II je v poradí 7 hrou od štúdia remedy entertainment ak nerátame do zoznamu tie pokusy s crossfire x, alebo remaster prvej hry. Remedy je štúdio, ktoré ako som už v samotnom úvode spomenul si drží tú kvalitu svojich hier veľmi vysoko, takmer každá jedna hra od remedy je absolútnou peckou a každá jedna z nich je svojim spôsobom výnimočná aj keď sa jedná v podstate o strielačky z pohľadu tretej osoby s obrovským dôrazom na kvalitný príbeh a samozný naratív. Pri Alan Wake II to ani nebude ináč, akurát s tým rozdielom, že hra je takmer diametrálne odlišná od originálu a dokonca aj mechanicky a herne je to ako keby iná hra. V porovnaní s originálom, ktorý najprv vyšiel na x360 pred 16 rokmi a o dva roky neskôr chválabohu na PC, je Alan Wake II ako keby kompletne rozdielna hra. A netýka sa to len samostatnej hrateľnosti, ale aj akým štýlom je podavaný príbeh samotný . Celkovo je tempo omnoho pomalšie, postup hrou a príbehom metodickejší a omnoho väčší dôraz je kladený na interakcie medzi jednotlivými postavami. Veľkú rolu v hre zohráva taktiež aj novinka, ktorou sú dve hrateľné postavy, jednou je samozrejme samotný Alan Wake a druhou je FBI vyšetrovateľka Saga Anderson, ktorá trpí na revitiligo chudera. Ale srandu bokom. Samotný príbeh je dávkovaný veľmi pomaly a ja sám som bol celkom zaskočený, že hra je v podstate skôr takou detektívkou na štýl LA Noire, samozrejme nie až tak prepracovanou, skôr sa jedná o lineárnejšie predstavenie a podanie príbehu v porovnaní s LA Noire a vy nemáte aj tak ani jednu možnosť príbeh alebo vyšetrovanie nejako negatívne ovplyvniť.

Bez spoilovania musím poznamenať, že príbeh bol naozaj podaný zaujímavým spôsobom a pre mňa osobne bol až prekvapivo skvelý. Píšem prekvapivo lebo po poslednom počine od remedy , Control, to podanie príbehu, dávkovanie a predstavenie nebolo práve na dostatočnej úrovni za mňa, ale tam to samozrejme veľmi dobre vykompenzovala práve tá adiktívna a absolútne fantastická hrateľnosť. Ale spät ku AWII, príbeh je naozaj skvelým aspektom hry a jeho prezentácia je na špičkovej úrovni, miestami som mal pocit ako keby som pozeral kvalitný celovečerný film v epizodickej forme. Ale s tým rozdielom, že tuto to nebolo nezáživné ale úple ma to to pripútalo ku obrazovke

Pre niekoho je hrateľnosť, resp zmenená „akčnosť“ hry prekvapním a viem pochopiť, že nie každému to sadlo. Hlavne fanúšikom originalu, ktorý v porovnaní s pokračovaním pôsobí omnoho dynamickejšie a otvorenejšie. A aj majú pravdu, no ja dokážem oceniť fakt, že sa remedy rozhodli pre omnoho viscerálnejší a metodickejší postup hrou v AWII. Za prvé sa to skvele dopĺňa a ide ruka v ruke s podaním a dávkovaním príbehu a za druhé hra pôsobí menej arkádovejšie a je viacej hororovejšia v porovnaní s jednotkou. Alan má v dvojke možnosť úskoku, niečo na štýl dodge v tlou part 2 a tak sú súboje s nepriateľmi veľmi zjednodušené oproti originálu, ale na druhú stranu sú nepriatelia omnoho nepríjemný v tom smere že stačí jedna dve rany a aj na mormálnu obtiažnosť sa dostanete do úzkych, hlavne keď munície je pomenej a nepriateľov mnoho.

Ďalšia vec čo by som určite vyzdvihol je grafický posun, ktorý je obrovský a nie len preto že medzi AWI a AWII je vyše trinásť rokov, ale aj preto, že noprtlight engine je v edíci pre AWII obohatený o full path tracing, kde okrem global ilumination teda nasvietenia scény a sveta a plnophodnotných real time odrazov boli do hry zakomponované aj tiene a tzv transparentnosť efektov, ktorá sa taktiež ako ostatné efekty renderuje real time a nie je tam nič pre baked ako pri iných hrách. Samozrejme že výkon hry, hlavne v deň vydania na to dosť doplatiť a ani najlepšia grafika nezvládala hru renderovať vo viacej ako 30 fps so všetkým zapnutým na max. Ale toto neskôr zmenil príchod rtx 4090 a najnovšia DLSS technológia spolu s generovaním snímkov, kde framreate pekne stúpol na hrateľných 60+ fps a miestami bol v mojom prípade aj cez 200 s rtx 5090. Hra tým dostala úplne iný rozmer a okrem fotorealistickej grafiky, ktorú mala v podstate od dňa vydania konečne fičala poriadne. AW 2 je bezpochýb jednou z najkrajších hier aké som kedy hral, produkčná kvalita niektorých efektov, postáv, tvári, ich mimiku, nasvietenie a dizajn. Som si niekedy myslel že pozerám nejaký celovečerný film, ktorý je profesionálne obsadený, zahraný a režírovaný. A v hre si zopár takých krátkych epizód aj pozriete, jedná sa o pravé nefalšované live action filmečky, ktorý niektoré majú aj cez pol hodinu a viete si ich pozrieť priamo v hre. Toto je naozaj to čo remedy vie najlepšie a aj napriek tomu, že boli celé vo fínštine tak ma to bavilo.

Samozrejme nesmiem zabudnúť vychváliť aj celkovú audio vizuálnu stránku hry, kde aj ten zvuk je v hre neskutočne dobre namixovaný a so slúchadlami máte miestami pocit v niektorých pasážach hry, že ste priamo tam kde vaša potava a nejeden krát som sa pristihol ako sa mi zatajil dych , hlavne keď som sa plížil a skrýval pred nepriateľmi v hotelovej lobby či podzemého bunkru pred jedným z bossov, ktorí boli v originále jednymi z veľmi dôležitých vedlajších postáv, a ktorých nepostihol práve najštastnejší osud v pokračovaní.

Ďalším aspektom hry, ktorý by sa patril vyzdvihnúť sú vedlajšie postavy, ktoré sú nielenže skvelo a profesionálne nadabované ale ak ste hrali originál stretnete nejednu povedomú tvár aj v dvojke. Ešte by som sa chcel troška vrátiť ku tomu audio vizuálu, kde určite treba spomenúť, že hudobný doprovod je neuveritelný. Som veľkým fanúšikom hernej hudby, ale pri AW2 sú tie produkčné kvality na úplne inom levely, nielenže po každej odohratej epizóde, resp kapitole sa vám spustí jeden z chytlavých songov zo soundtracku ale aj počas hrania máte možnosť si vypočuť niektoré aj staré známe songy či z Alan Wake I, ktoré boli remasterované od Poets of the Fall pre AWI alebo aj nejaké aboslútne bangre, ktoré zložili pre pokračovanie. Vysoký punc kvality dodáva týmto pesničkám aj to, že texty týchto pesničiek korelujú s tým čo sa odohráva, alebo odhralo v hre. Je to naozaj niečo výnimočné, čo som asi ani v iných hrách nikdy nevidel, nepočul a nezažil. Chválabohu vyšla aj krásna limitka na platniach od laced records v spolupráci s remedy, aj keď to nebol lacný špás ale mať v zbierke niečo takto unikátne, tak sa to za tie prachy oplatilo.

Na úplny záver by som chcel ešte vyzdvihnúť atmosféru v hre, ktorá sa miestami dala krájať. Takto dobre naštylizované a detailné prostredia kulisy si v hre ani nepamätám, že by vôbec boli niekedy.  AW II sa neskutočne dobre hral, pozeral a hru som si užil v plných dúškoch aj keď trošku s oneskorením. Musím podotknúť, že aj napriek tomu, že som si hru kúpil v deň vydania na PC, ktoré bolo bohužiaľ len exkluzívne na epic store som sa ku hre dostal až takmer s ročým odstupom, chcel som si totiž hru plne vychutnať s path tracingom a vo vyššom framerate, čo sa mi nakoniec aj podarilo a naozaj to stálo za to. Dokonca som si hru nedávno kúpil aj na ps5ku keď som hru našiel v obchode za sotva 30 euro, nech mám aspoň nejakú fyztickú kópiu tejto hry, aj keď to je konzolvá verzia, no aspoň to je full edícia aj so všetkými dlc, ktoré neskôr postupne vyśli, ale tým by som sa chcel povenovať v takej kratučkej minirecenzii hneď ako dokončím práve túto.

Hra ma tak chytila, že som sa snažil po internete uloviť aspoň ten nádherných artbook zo zberateľky, ktorá vyšla v kolaborácií s limited run games pred niečo vyše rokom a nakoniec sa mi to aj podarilo, kde jeden chlapík na bazoši predával celú zberateľku a bol tak ochotný a milý, že bol ochotný predať len samozný artbok a to len za 60 euro, čo je deal, ktorý sa neodmieta a tak mám okrem fyzickej kópie hry, skvelej limitky soundtracku na LP aj krásny artbook z hry, ktorá sa po dvojitom dohraní veľmi rýchlo zaradila nielenže medzi absolútne špičky svojho žánru ale aj medzi moje najobľúbenejšie hry vôbec a samotné remedy má v mojom pomyslenom rebríčku najlepších hier už pomerne seriózne zastúpenie