Red Dead Redemption 2

Naratívny masterpiece; grafický skvost, ktorý si aj po ôsmich rokoch dokáže dôstojne držať miesto medzi modernými titulmi; hra, ktorá opäť posunula open-world žáner na novú úroveň. Existuje veľa spôsobov, ako by sa dal Red Dead Redemption 2 opísať, no mohli by sme sa hádať, že množstvo týchto prívlastkov prináleží každej novej hre od Rockstaru, ktorý už od GTA III posúva technickú latku videohier na novú úroveň.

Red Dead Redemption 2 sa v tomto nelíši, no zároveň ide o hru, ktorá dokázala rozdeliť hernú komunitu na dva tábory, pričom hlavný diškurz sa viedol hlavne okolo realizmu, presnejšie kedy realizmus prestane byť artistickou voľbou a stane sa z neho chore?

Nielen pokračovanie jednotky, ale celého rockstarovského odkazu

Realizmus je pri Red Dead Redemption 2 dôležitou témou, pretože vychádza nielen zo zasadenia, ale aj z celkovej tvorčej idei Rockstaru. Lepšia grafika, viac detailov, väčší svet, viac možností. Zatiaľ čo ich arkádovejšia séria GTA je prirodzene rýchlejšia, pri westernovom epose sa naopak spomalí. Hlavná postava má väčšiu váhu, čo cítiť pri každom pohybe analógovej páčky. Inventár sa nerieši cez menu, ale cez fyzickú interakciu s predmetmi okolo postavy. Zbrane sa postupne špinia a ak z nich chceš dostať maximum, musíš ich pravidelne čistiť. Keď prejdeš cez blato, ostane na Arthurových čižmách a keď do blata spadne, alebo sa doňho úmyselne hodí pri prestrelke, ostane špinavý až kým sa neumyje v rieke, alebo lepšie neočistí vo vani a nielen to.

Hlavná postava sa potí, konské semenníky sa scvrkávajú podľa teploty a keď budete svojho verného tátoša hnať, možno za ďalšou misiou, zberateľským predmetom, či legendárnym zvieraťom, pod sedlom uvidíte vyzrážanú soľ z potu, v chladnejších podnebiach ako sa parí z jeho tela. Hory vyzerajú ako hory, krajina vyzerá uveriteľne nielen kvôli rozlíšeniu textúr, ale kvôli tomu, ako bola topograficky navrhnutá. V tomto smere je Red Dead Redemption 2 po technickej a grafickej stránke oproti predchádzajúcemu rockstarovskému titulu zlepšením v takmer každom smere, čo má síce množstvo kladov, ale nájdu sa aj zápory.

Rukopis Rockstaru je tu jasne vidno

Základom herného obsahu v Red Dead Redemption 2 je hlavná príbehová kampaň, vedľajšie misie v podobe Stranger úloh, ktoré zahŕňajú aj zberateľské misie aj vedľajšie príbehy, z ktorých drvivá väčšina zaujme a niektoré aj doplnia hlavný príbeh a nakoniec vedľajšie aktivity ako chytanie rýb, lov zveri, rôzne drobné lúpeže. V podstate je to šablóna, ktorú štúdio používa už od GTA IV.

Hlavné misie v kontraste s obrovským open-worldom (ne)prekvapia svojou lineárnosťou, hoci tu-tam bolo vidno, že sa Rockstar snažil experimentovať. Vo viacerých bodoch dostane hráč možnosť rozhodnúť sa ako postupovať ďalej, pričom pri naratívnych zlomoch je to hlavne o voľbe pomôcť/nepomôcť. Považujem to za zvláštnu mechaniku, pretože napríklad ku koncu hry sa týmto rozhodnutím hráč pripraví o sériu misií s jedným z najsilnejších príbehových momentov hry. Pri opakovaných hraniach sa teda hráč rozhodne skôr rovnako, no sú tu aj dôležité príbehové rozhodnutia.

Okrem naratívnych zlomov Red Dead Redemption 2 predstavil aj nový systém interakcie s NPC ktorý taktiež využijete počas misií. Ak máte za úlohu niekoho nájsť, Arthur sa nespýta inej postavy na informácie v naskriptovanej scéne, ale dá vám možnosť vybrať si, či budete ústretoví alebo tvrdí. Pri vypočúvaní máš takisto na výber či budeš milší a budeš sa len pýtať, alebo poletia päste.

Samotná náplň misií však drží hráča na koľajniciach a ak vybočí príliš zo zamýšľanej trasy, hra okamžite hodí game over obrazovku. Tu mi ale príde zvláštne, že niektoré misie majú vytvorené alternatívne scény, ku ktorým hráč nie je vedený, no pri lineárnosti väčšiny misií málokoho napadne, že teraz by mohol skúsiť iný prístup.

Väčšia sloboda, ale s jedným veľkým ale...

Celkovo Red Dead Redemption 2 vyvoláva pocit, že jedného času malo ísť o systemickú hru, podobnú titulom ako Breath of the Wild, alebo mnohým immersive sim hrám. Po technickej stránke sú mnohé herné mechaniky vyvinuté do prekvapivej hĺbky, no na druhej strane hra veľmi zvláštne prezentuje to, ako ich možno využiť. Stealth systém tu existuje, čo možno vidieť na nepriateľských kempoch v otvorenom svete, no počas misii ide skôr o naskriptované sekvencie, ktoré slúžia viac ako set-piece, než mechanika na spestrenie monotónnejšieho gameplayu.

Rovnako hra svojim zasadením a tematikou vyzýva na život psanca, čo dopĺňajú mechaniky ako možnosť prepadnúť vlak, dostavník, alebo okradnúť akúkoľvek NPC. Tieto mechaniky dopĺňa aj hlbší systém hľadanosti, ktorý počíta s tým, či máte na tvári šatku alebo aké máte oblečenie a či teda vedia NPC hlavnú postavu realisticky rozpoznať. Hneď sa však ukáže, že nezáleží na tom, kde hráč vlak prepadne, aj na úplnej samote uprostred hôr sa zákon telepaticky o jeho zločinoch dozvie. Aj šatka cez tvár tu funguje inak ako v predchodcovi, kde sa pri nasadení šatky nemenila ani „česť“ ani „sláva“ hlavnej postavy. V prípade Red Dead Redemption 2 sa Arthurova česť mení aj tak a šatka na zakrytie tváre funguje záhadným spôsobom, o ktorom sa diskutuje na internetových fórach dodnes.

Ako bolo spomenuté vyššie Arthur má systém morálky, ktorý je vo svojej podstate prostý. Robte dobré veci, budete dobrí, zabíjajte, okrádajte, nadávajte ostatným NPC a vaša česť pôjde dole. Na česť sa viažu niektoré herné outfity a ak ste dobrák, dostanete zľavy v obchodoch, ak ste naopak zlí, ukradnete viac predmetov z truhiel alebo z mŕtvych NPC. Ide o jednoduchý systém, čo ale pri hre tohto žánru vôbec neprekáža.

Okrem cti má však Arthur aj svoje cores, teda ukazovatele zdravia, výdrže a dead eye, ktoré slúži na spomalenie času a označenie striel. Sú o niečo komplexnejšie ako typický health alebo stamina bar v tom, že sa ich jadro postupne míňa a je ho treba doplniť spotrebnými predmetmi. Ide o naozaj lajtový survival systém, ktorý veľmi kvitujem. Pri akčnej-adventúre ako Red Dead Redemtion 2 by riadny systém potrieb skôr prekážal, no cores sú dosť benevolentné v tom, aby neotravovali nikoho, kto chce hru hrať ako GTA na divokom západe, no zároveň sú presne tak výrazné, aby oživili bežné systémy, ktoré nájdeme v drvivej väčšine hier.

Čo sa hlavného gameplay-loopu týka, drvivú väčšinu času sa bude strieľať, či už na nohách alebo na koni. Je to atmosférické, zbrane dobre znejú, dobre sa ovládajú, pričom aj tu poteší cit pre detaily. V 19. storočí automatické zbrane neboli samozrejmosťou, čo sa na hrateľnosti odzrkadlí tak, že po výstrele treba tlačidlo streľby stlačiť ešte raz, aby Arthur natiahol kohútik alebo pri winchestrovkách natiahol do hlavne ďalší náboj. Boj pritom funguje na klasickom cover systéme, dá sa však pomôcť Max Payneovským spomalením času pomocou Dead Eye alebo hodením sa na zem. NPC reagujú na streľbu prirodzene a realisticky, hoci Red Dead Redemption 1 ponúkal viac „spaghetti western“ štýl ragdollu.

Naratívny kolos, ktorý dodnes stojí medzi najlepšími

Keď sa hovorí o naratívnych hrách, pravidelne sa opakujú tituly ako The Last of Us, The Witcher 3 alebo Mass Effect. Z Red Dead Redemption 2 už od prvých momentov cítiť, že sa snaží byť v jadre príbehovkou a dnes väčšina potvrdí, že si svoje miesto medzi klasikami právom zaslúži.

Dej je zasadený do roku 1899, kedy sa nad divokým západom už nejakú dobu skláňalo slnko a civilizácia prenikla do miest, ktoré patrili pištoľníkom, gangom a všetkým, ktorí chceli žiť slobodný život. Preberáme postavu Arthura Morgana, jedného z hlavných vymáhačov Van der Linde gangu, ktorý vedie charizmatický Dutch. Zároveň je takmer okamžite jasné, že príbeh Red Dead Redemption 2 sa začína tesne po zlome, ktorý predstavoval koniec zlatej éry tejto skupiny.

Príbeh hry vyniká v tom, ako pracuje s postavami. Dialógy sú úderné, majú humor, ale aj emóciu tam, kde to potrebujú, čo dopĺňajú aj excelentné herecké výkony dabérov. Zároveň ale musím povedať, že ak niekto nehral prvý diel, Red Dead Redemption 2 pre neho môže byť približne do polovice síce skvelým, no obyčajným westernom. Hra však počíta s tým, že niekoľko hlavných postáv, ktoré mali hlavné úlohy aj v prvom diele, budete poznať a zaujíma vás, čo sa presne stalo, čo viedlo k udalostiam z prvého dielu.

Hlavná dejová linka je silná, no čerešničku na torte jej dáva obrovské množstvo vecí, ktoré sa dejú pomimo nej. Vedľajšie aktivity s členmi gangu odhalia viac informácií o tom, čo sa stalo pred začiatkom hry, príbehové miniscénky v kempe zas odhalia vzťahy medzi postavami a vykreslia ich charakter. Jedinú vec, ktorú by som možno pri tomto vytkol je, že tých scénok je veľa a hra nepovie, ako ich nájsť. Môže sa teda stať, že na úkor jednej zmeškáte druhú, alebo niektoré neuvidíte ani po niekoľkých hraniach, lebo ste neboli v správnom čase na správnom mieste. Celkovo však dotvárajú atmosféru a dávajú svetu život.

Arthur by mohol byť článkom samým o sebe, ako jedna z najlepšie napísaných postáv vôbec. Na povrchu je to drsný pištoľník lojálny svojmu gangu, hoci vo vnútri už od začiatku začína pochybovať. Je vďačný za život, ktorý mu Dutch dal, ale nesnaží sa prikrášľovať kým je, vrahom a banditom. Keď sa ale rozpráva so svojou stratenou láskou, stáva sa z neho malý chlapec, ktorý si nevie pomôcť, aj keď vie, ako všetko dopadne. Red Dead Redemption 2 stavia nie na klasických videoherných klišé, ale na komorných a ľudských momentoch, ktoré robia z hry to, čím je.

Masterpiece, ktorý právom nemusí sadnúť každému

Obrovské herné podniky ako Red Dead Redemption 2, ktoré vychádzajú raz za dekádu, musia z ekonomického hľadiska sadnúť čo najväčšiemu množstvu ľudí. Red Dead Redemption 2 však predstavil niekoľko odvážnych dizajnových rozhodnutí, ktoré ale proti tejto myšlienke idú. Viacero herných segmentov sa nebojí spomaliť hráča, napríklad často spomínaný a kritizovaný úvod.

Celkovo však herné mechaniky spolupracujú ruku v ruke v tom, aby hráča držali na uzde. Arthur sa pohybuje ťažkopádne, čo má síce dobrú odozvu na páčkach, no ak je človek zvyknutý na arkádovejší spôsob pohybu, môže mu to prísť, ako keby reagoval pomaly. Lootovanie v hre je tiež urobené ťažkopádne, s tým že musíte otvoriť každú skrinku alebo zásuvku a predmety brať po jednom. Čistenie zbraní tiež trvá nejakú dobu. Nakupovanie predmetov cez katalógy tiež nemusí sadnúť každému.

Na druhú stranu veľa hier pôsobí…ako hra. Sadnete si k nej, prejdete dve/tri misie a idete si ľahnúť alebo sa venovať niečomu inému. Red Dead Redemption 2 je však titulom, na ktorý keď si vyhradíte večer, tak vám nedá len zábavu, ale zážitok. Mechaniky hry podľa môjho názoru neboli vytvorené na to, aby vás brzdili, ale aby ti pomohli preniesť sa do sveta končiaceho divokého západu a gangu na úteku. Ak sa necháte pohltiť, na oplátku dostanete titul, ktorý bude ešte dlho ležať vo väčšine TOP 5 výberov hier.

--