Google tvrdí, že AI už používa 9 z 10 herných vývojárov, len o tom nehovoria

Šéf hernej divízie Google Cloud Jack Buser tvrdí, že AI nástroje už v hernom vývoji používa väčšina štúdií. Podľa prieskumu Googlu z minulého Gamescomu malo približne deväť z desiatich oslovených vývojárov povedať, že AI v nejakej forme využívajú. Buser zároveň dodáva, že hráči si často neuvedomujú, že aj hry, ktoré dnes hrajú, mohli vzniknúť s pomocou AI nástrojov.

Podľa neho je však okolo témy stále veľa opatrnosti. Časť hráčov má ku generatívnej AI negatívny postoj a štúdiá preto nemusia mať veľký záujem verejne hovoriť o tom, kde a ako ju používajú. Nejde pritom nutne o tvorbu finálnych assetov priamo do hier. AI sa môže využívať aj pri plánovaní, triedení nápadov, testovaní, programovaní, marketingu alebo v predprodukcii.

Vývojári a štúdiá o práci s AI často nehovoria otvorene

Buser tvrdí, že práve neochota štúdií hovoriť o AI verejne môže vysvetľovať rozdiel medzi číslami Googlu a inými prieskumami. Kým Google hovorí až o deviatich z desiatich oslovených vývojárov, iné reporty, napríklad GDC State of the Game Industry Report 2026, uvádzajú približne 52 percent respondentov, ktorí používajú generatívnu AI.

Rozdiel tak nemusí byť len v samotnom používaní nástrojov, ale aj v tom, či sú vývojári ochotní túto tému komunikovať navonok. Pri AI totiž nejde len o technickú otázku, ale aj o reputáciu. Časť publika sa obáva nahrádzania ľudí, generického obsahu, problémov s autorskými právami alebo znižovania kvality hier. Pre veľké firmy preto môže byť jednoduchšie hovoriť o AI opatrne, alebo ju vôbec nespomínať.

Ako príklad Buser spomenul Capcom, ktorý má patriť medzi používateľov AI nástrojov Google Cloud. Pri Capcome však nejde o tajenie, keďže firma už investorom verejne povedala, že chce generatívnu AI využívať na zefektívnenie vývoja v oblastiach ako grafika, zvuk a programovanie. Zároveň uviedla, že tieto nástroje nemá používať na tvorbu finálnych assetov a materiálov, ktoré sa dostanú priamo do hier.

AI má pomáhať hlavne v predprodukcii

Google opisuje využitie AI najmä v predprodukcii. Nástroje ako Gemini a Nano Banana majú pomáhať generovať veľké množstvo nápadov pre drobné prvky sveta, napríklad objekty prostredia, kamene, trávu alebo dekorácie. AI ich má následne triediť a predvyberať, aby sa art director a tím mohli sústrediť na dôležitejšie kreatívne úlohy, ako sú hlavné postavy, nepriatelia alebo kľúčové scény.

Podobné využitie má podľa Busera znižovať množstvo opakovanej práce, schvaľovacích kolies a manuálneho triedenia návrhov. V mobilnom segmente spomína aj marketing, kde môžu firmy do AI nástrojov vložiť brand bible a následne získať vizuály alebo podklady pre ďalšiu sezónu, live ops update alebo kampaň na sociálnych sieťach.

Firmy čakajú, kým si hráči na AI zvyknú

Buser prirovnáva dnešný odpor k AI k starším reakciám na technologické zmeny v hernom priemysle. Podľa neho sa podobná opatrnosť objavovala aj pri 3D grafike alebo online hraní. Tvrdí, že časom sa môže postoj hráčov zmeniť, najmä ak uvidia konkrétne výsledky v podobe rýchlejšieho vývoja, častejších updatov alebo väčšieho priestoru pre nové projekty.

Jeho pohľad je však výrazne optimistický. AI síce môže pomôcť pri niektorých častiach vývoja, no zatiaľ nie je jasné, či skutočne vyrieši hlavné problémy herného priemyslu. Dlhé vývojové cykly a rastúce náklady nesúvisia len s tvorbou assetov alebo artov, ale aj s rozsahom projektov, manažmentom, technickými problémami, vysokými očakávaniami hráčov a celkovou nestabilitou trhu.

Najzaujímavejšia tak nie je len samotná miera používania AI, ale skôr to, ako opatrne sa o nej komunikuje. Podľa Googlu ju už vývojári používajú vo veľkom. Verejne sa však o tom hovorí oveľa menej, pretože AI je pre časť hráčov stále citlivá téma.