10 hier, ktoré posunuli hranie vpred

Minule sme si pripomenuli hry, ktoré posnuli herný biznis k horšiemu a priniesli mikrotransakcie, loot boxy, platený obsah zamknutý na disku a ďalšie praktiky, bez ktorých by sa herný priemysel pokojne zaobišiel. Tentoraz sa na jeho vývoj pozrieme z pozitívnejšej strany. Vybrali sme hry, ktoré priniesli významný technologický alebo dizajnový posun, pomohli vytvoriť nový žáner, otvorili dvere novému publiku alebo ukázali, že hry sa dajú vyvíjať a predávať úplne inak.

Nedá sa vybrať desať hier a tvrdiť, že práve ony samy vytvorili všetko, čo dnes hráme. Väčšina revolúcií nevznikla jediným veľkým skokom. Nápady sa postupne objavovali v menších tituloch, až kým neprišla hra, ktorá ich spojila, sprístupnila masám a presvedčila ostatných vývojárov, aby sa vydali rovnakým smerom. Preto pri každej z našich hier spomenieme aj jej predchodcov a pokračovateľov.

Mimochodom, vedeli ste, že celý komerčný herný priemysel pomohol rozbehnúť Pong? Videohry síce existovali už pred ním a Spacewar! ukázal ich potenciál ešte na začiatku 60. rokov, ale až Pong z roku 1972 sa stal prvým veľkým komerčným úspechom. Ukázal, že ľudia sú ochotní vhadzovať do automatu ďalšie mince, aby si mohli zahrať. Neskôr prišli Space Invaders, Pac-Man, domáce konzoly a Tetris, ktorý dokázal, že hry môžu osloviť prakticky každého. Pong však necháme v úvode. Nasledujúca desiatka začína v období, keď sa už herný biznis rozbehol a jednotlivé hry začali meniť jeho smer.

My sa pozrieme na modernejšie posuny:

Wolfenstein 3D - FPS hry vstúpili medzi masy

Strieľanie z pohľadu prvej osoby síce nevymyslel Wolfenstein 3D, ale dokázal ho rozbehnúť. Podobné experimenty existovali už v 70. rokoch a samotné id Software si technológiu skúšalo v hrách Hovertank 3D a Catacomb 3-D. Wolfenstein 3D však v roku 1992 spojil fps pohľad s textúrovaným prostredím, rýchlym pohybom, jednoduchým ovládaním, výraznými nepriateľmi a okamžite pochopiteľnou akciou. Navyše využil shareware distribúciu, pri ktorej si hráči mohli prvú epizódu voľne šíriť a zvyšok si následne objednať.

Wolfenstein 3D ešte nevytváral skutočný trojrozmerný svet. Úrovne boli postavené na pravouhlých chodbách, steny nemohli byť nad sebou a nepriatelia zostávali plochými obrázkami. Pre hráčov to však vtedy nebolo podstatné. Hra pôsobila rýchlo, bezprostredne a úplne inak než tradičné plošinovky, adventúry alebo stratégie. Z pohľadu hráča sa zrodil nový druh akcie a ostatní vývojári veľmi rýchlo pochopili, že tu vzniká obrovský trh.

Už o rok neskôr prišiel Doom, ktorý z FPS urobil celosvetový fenomén. Spopularizoval sieťový deathmatch, kooperáciu, tvorbu vlastných úrovní a modovanie prostredníctvom WAD súborov. Quake potom priniesol plne polygonálne prostredie, internetové servery a pomohol vytvoriť ranú profesionálnu súťažnú scénu. Wolfenstein 3D to však všetko odštartoval.

Dune II - od real-time stratégií až k MOBA hrám

Ani Dune II z roku 1992 nebola prvou stratégiou odohrávajúcou sa v reálnom čase. Jednotky bez striedania ťahov ponúkali už staršie hry a medzi významné predchodkyne patrila napríklad Herzog Zwei, alebo aj Duna 1. Vývojári zo štúdia Westwood spomínali aj vplyv hier Populous a Civilization. Práve Dune II však tieto nápady spojila do šablóny, ktorú následne začal kopírovať prakticky celý žáner.

Hráč zbieral zdroje, staval základňu, vyrábal jednotky, odhaľoval mapu a postupne zničil nepriateľa. K dispozícii boli tri strany s odlišnými jednotkami a zbraňami, pričom misie spájala kampaň so stúpajúcou náročnosťou. Dnes to znie ako samozrejmosť, ale práve Dune II ukázala, že komplexná stratégia môže fungovať v reálnom čase, byť napínavá a zároveň dostatočne prístupná pre široké publikum.

Na jej základoch vznikli Command & Conquer, Warcraft a StarCraft. Práve StarCraft k tomu pomohol premeniť stratégie na profesionálny e-šport, najmä v Južnej Kórei. Warcraft III následne posilnil úlohu hrdinov a jeho editor umožnil vznik komunitnej mapy Defense of the Ancients. Hráči v nej už neovládali celé armády, ale jediného hrdinu podporovaného automatickými jednotkami. Z DotA neskôr vyrástli League of Legends a Dota 2. Klasické RTS dnes síce ustúpili do úzadia a už nie sú v mainstreame, ale ich DNA naďalej žije v MOBA hrách, ktoré patria medzi najväčšie online tituly.

Counter-Strike - mod, ktorý zmenil multiplayer aj distribúciu hier na PC

Counter-Strike pôvodne nevznikol ako samostatná veľká hra. Minh Le a Jess Cliffe ho v roku 1999 vydali ako bezplatný mod pre prvý Half-Life. Hráči sa rozdelili na teroristov a zásahové jednotky a namiesto chaotického pobehovania po aréne plnili konkrétne ciele. Jeden život na celé kolo, nákup zbraní a potreba spolupráce vytvorili úplne inú atmosféru než vtedajšie rýchle deathmatchové FPS.

Counter-Strike ukázal, že komunitná úprava môže prerásť pôvodnú hru a stať sa samostatnou značkou. Pomohol rozšíriť LAN párty, internetové herne, klany, pravidelné ligy aj profesionálne FPS turnaje. Jeho mapy, ekonomika a kombinácia presnosti s tímovou taktikou vytvorili model, ktorý zostal funkčný celé desaťročia. Moderné taktické strieľačky dodnes používajú princípy, ktoré Counter-Strike dostal medzi masové publikum.

Hra zohrala dôležitú úlohu aj pri nástupe digitálnej distribúcie. Counter-Strike 1.6 patril v septembri 2003 medzi prvé veľké tituly, ktoré prešli na Steam, pričom ďalšie aktualizácie už boli dostupné iba cez nového klienta. Hráči vtedy na Steam často nadávali, ale populárny Counter-Strike ich prinútil službu nainštalovať. Half-Life 2 jej o rok neskôr dodal ďalší obrovský impulz a zo Steamu postupne vyrástlo hlavné distribučné centrum PC hier.

Grand Theft Auto III - otvorený svet sa stal štandardom

Otvorené svety sú jednou z veľkých oblastí hier. Svojho času voľnosť ponúkali Elite, Ultima, pôvodné GTA aj množstvo ďalších hier. Driver už hráčov nechal jazdiť po trojrozmernom meste a Shenmue vytvorilo detailné prostredie s vlastným denným režimom. Ale Grand Theft Auto III v roku 2001 spojilo všetky dôležité časti do jedného uceleného a ľahko pochopiteľného celku.

Hráč mohol vystúpiť z auta, ukradnúť iné vozidlo, plniť príbehové misie, pracovať ako taxikár, utekať pred políciou alebo jednoducho skúmať Liberty City. Mesto malo premávku, chodcov, rádiové stanice, počasie a množstvo drobných systémov, ktoré spolu vytvárali dojem živého priestoru. Hra pritom hráčovi nehovorila, že sa musí neustále venovať hlavnej úlohe. Samotný svet sa stal ihriskom.

Po úspechu GTA III začali vznikať hry označované priamo ako „GTA klony“. Mafia, True Crime, Saints Row a neskôr desiatky ďalších sérií stavali na podobnom základe. Otvorený svet sa postupne rozšíril aj do RPG, pretekárskych hier, akčných adventúr a survival žánru. GTA III otvorené svety nevymyslelo, ale vytvorilo ich modernú šablónu a presvedčilo vydavateľov, že práve veľké 3D prostredie môže byť hlavným predajným argumentom hry.

Halo: Combat Evolved - rozbehol FPS hry na konzolách

Strieľačky sa na konzolách objavovali dávno pred Halom. GoldenEye 007 ukázalo, že FPS môžu na konzolách fungovať, Medal of Honor prinieslo filmovejšiu vojnovú kampaň a Alien Resurrection už používalo dnešné rozdelenie pohybu a mierenia medzi dve analógové páčky. Až Halo však tieto prvky spojilo, výborne vyladilo a vytvorilo šablónu, podľa ktorej sa následne riadila väčšina konzolových FPS.

Bungie zdokonalilo ovládanie dvoma analógovými páčkami a doplnilo ho asistenciou pri mierení, ktorá nebola príliš nápadná, ale pomáhala vyrovnať menšiu presnosť gamepadu. Hra obmedzila výbavu na dve zbrane, pridala obnovujúci sa energetický štít a umožnila rýchlo použiť granát alebo úder zblízka bez zdĺhavého prepínania. Otvorenejšie bojiská, inteligentní nepriatelia a vozidlá navyše vytvárali situácie, ktoré mohli pri každom hraní prebiehať trochu inak.

Halo sa stalo kľúčovým titulom prvej konzoly XBOX a ukázalo, že konzolová FPS môže ponúknuť kvalitnú kampaň, kooperáciu aj rozsiahly lokálny multiplayer. Halo 2 následne pomohlo presadiť Xbox Live a online multiplayer na konzolách. Call of Duty, Killzone a množstvo ďalších hier potom stavali na pravidlách ovládania a dizajnu, ktoré pôvodné Halo pomohlo štandardizovať.

Angry Birds - smartfóny sa stali hernou platformou

Hry na mobilných telefónoch existovali dávno pred Angry Birds. Snake sprevádzal telefóny Nokia už v 90. rokoch a po otvorení App Store začali vznikať tisíce jednoduchých mobilných titulov. Angry Birds však v roku 2009 ukázalo, ako má vyzerať hra vytvorená priamo pre dotykový smartfón a pre publikum, ktoré sa nepovažovalo za tradičných hráčov.

Ovládanie pochopil každý za niekoľko sekúnd. Hráč natiahol prak, zvolil smer a pustil prst z obrazovky. Jednotlivé úrovne trvali krátko, dali sa okamžite zopakovať a hra fungovala počas cestovania, čakania aj krátkej prestávky. Nízka cena a jednoduchá distribúcia cez digitálny obchod odstránili väčšinu prekážok, ktoré dovtedy sprevádzali nákup hier.

Angry Birds bolo 52. hrou štúdia Rovio, ktoré sa pred jej úspechom nachádzalo v zložitej situácii. Z nenápadnej mobilnej hry sa stala globálna značka s hračkami, filmami a ďalšími titulmi. V roku 2012 sa Angry Birds stalo prvou mobilnou hrou, ktorá dosiahla miliardu stiahnutí. Smartfóny sa definitívne zaradili medzi hlavné herné platformy a casual publikum sa stalo jednou z najväčších skupín celého odvetvia.

Minecraft - nezávislá hra môže prerásť gigantov

Minecraft síce nebol prvou sandboxovou ani budovateľskou hrou a inšpiroval sa staršími projektmi, ale jeho základná myšlienka bola až detsky jednoduchá: svet vytvorený z blokov možno rozoberať a znovu skladať. Namiesto presne určeného príbehu alebo cieľa dostal hráč nástroje a priestor, v ktorom si mohol nájsť vlastnú zábavu.

Prvá verejná verzia vyšla v roku 2009 a hráči si Minecraft kupovali ešte počas jeho vývoja. Peniaze z predaja umožňovali pokračovať v práci, zatiaľ čo komunita prinášala spätnú väzbu, zakladala servery, vytvárala mody a šírila videá. Keď v roku 2011 vyšla dokončená verzia, Minecraft už nebol neznámym experimentom, ale rastúcim kultúrnym fenoménom.

Minecraft ukázal silu priebežného vývoja, komunitného obsahu a videí vytvorených samotnými hráčmi. Dokázal osloviť deti, dospelých, staviteľov, dobrodruhov, programátorov aj učiteľov. Z malej nezávislej hry vznikla jedna z najväčších značiek celého odvetvia. Súčasne pomohla vydláždiť cestu ďalším projektom, ktoré sa začali predávať ešte pred dokončením a rástli spolu so svojimi komunitami.

The Binding of Isaac - roguelike princípy v modernej podobe

Základ roguelike hier položila hra Rogue už v roku 1980. Priniesla náhodne vytvárané kobky, trvalú smrť a potrebu začať po neúspechu odznova. Klasické roguelike hry však zostávali dlhé roky komplikovanou zábavou pre úzku skupinu hráčov. Používali textové alebo veľmi jednoduché zobrazenie, množstvo príkazov a systémy, ktorým sa nováčik musel dlho učiť.

Modernú premenu odštartovalo Spelunky, ktoré roguelike štruktúru spojilo s okamžite pochopiteľnou akčnou plošinovkou. The Binding of Isaac potom v roku 2011 použilo podobný základ v hre pripomínajúcej staré časti Zeldy. Každý pokus ponúkol iné miestnosti, nepriateľov a predmety, ktorých účinky sa mohli navzájom kombinovať. Smrť síce ukončila aktuálny postup, ale hráč si odniesol skúsenosti a často odomkol nový obsah.

Krátke a zakaždým odlišné výpravy vytvorili ideálny model pre nezávislé hry. Vývojári mohli z relatívne malého množstva prvkov skladať tisíce rôznych situácií a hráči dostávali dôvod vracať sa stále znova. Dead Cells, Slay the Spire, Enter the Gungeon, Vampire Survivors a Hades následne ukázali, že roguelite štruktúra sa dá spojiť prakticky s akýmkoľvek žánrom. Aj samotný Edmund McMillen pripisuje modernizáciu žánru Spelunkymu, pričom The Binding of Isaac pomohlo túto novú vlnu rozšíriť medzi omnoho väčšie publikum.

Dark Souls - hardcore hry pre masové publikum

Dark Souls nevzniklo vo vzduchoprázdne. FromSoftware už predtým vytvorilo sériu King’s Field a predovšetkým Demon’s Souls, ktoré predstavilo veľkú časť neskoršej šablóny. Dark Souls však tieto princípy v roku 2011 prinieslo širšiemu medzinárodnému publiku a premenilo ich na jasne rozpoznateľný nový smer.

Hráč prichádzal o nazbierané duše, nepriatelia sa po odpočinku znovu objavili a každý neuvážený útok mohol skončiť smrťou. Náročnosť však nebola postavená iba na rýchlych reflexoch. Hráč sa učil rozmiestnenie nepriateľov, načasovanie útokov, význam výdrže aj fungovanie sveta. Neúspech neznamenal koniec, ale ďalšiu lekciu. Hra navyše prepájala ľudí prostredníctvom odkazov, duchov, kooperácie a nečakaných vpádov.

Dark Souls ukázalo, že časť masového publika nechce, aby hra neustále vyhladzovala každú prekážku. Z jeho prístupu vznikol celý soulslike podžáner a jeho prvky prenikli do akčných adventúr, RPG aj nezávislých hier. Elden Ring neskôr spojil tento model s otvoreným svetom a potvrdil, že náročná hra založená na opakovanom zlyhávaní môže patriť medzi najväčšie tituly trhu.

Stardew Valley - pohodové hry a sila jediného autora

Cozy oddychové hry sú trendom, ktorý sa stále rozvíja. Konkrétne vo farmárskej oblasti japonská séria Harvest Moon, dnes známa ako Story of Seasons svojho času vytvorila tieto life simulácie, kde umožňovala obrábať pôdu, starať sa o zvieratá a budovať vzťahy. bolo to už v 90. rokoch. Následne the Sims prinieslo simuláciu každodenného života medzi masové publikum a Animal Crossing vytvoril pokojný svet fungujúci podľa vlastného času.

Eric Barone však nebol spokojný so smerom, ktorým sa farmárske hry vyvíjali, a rozhodol sa vytvoriť vlastnú. Stardew Valley vyvíjal približne päť rokov prakticky sám. Programoval, kreslil grafiku, skladal hudbu, písal dialógy a vytváral herné systémy. Výsledkom nebola len kópia Harvest Moon, ale prepojenie farmárčenia, vzťahov, prieskumu, súbojov, remesiel a budovania komunity.

Stardew Valley pomohlo oživiť farmárske simulácie a stalo sa jedným zo základných titulov modernej vlny cozy hier. Ukázalo, že hráči nehľadajú iba súťaženie, násilie alebo nekonečné zvyšovanie náročnosti. Niekedy chcú pestovať zeleninu, zveľaďovať dom, spoznávať susedov a postupovať vlastným tempom. Zároveň išlo o ďalší dôkaz, že jediný odhodlaný vývojár môže bez obrovského rozpočtu vytvoriť hru, ktorá ovplyvní celé odvetvie.

A čo ďalšie hry?

Do výberu sa prirodzene nezmestilo množstvo titulov, ktoré by si zaslúžili vlastnú kapitolu. Niektoré nevytvorili nový žáner, ale zdokonalili ho. Iné otvorili trh, ktorý neskôr opäť zoslabol, alebo sa ich prínos prekrýval s hrami z hlavnej desiatky.

• Super Mario Bros. a Super Mario 64 pomohli definovať 2D plošinovky, analógové ovládanie a pohyb v 3D priestore.
• The Secret of Monkey Island a Myst posunuli adventúry, dialógy, interaktívne rozprávanie a využitie CD-ROM.
• Street Fighter II vytvorilo šablónu moderných bojoviek a pomohlo rozbehnúť súťažnú komunitu.
• Tomb Raider a The Legend of Zelda: Ocarina of Time ukázali rôzne podoby 3D akčných adventúr, prieskumu a boja.
• Resident Evil spopularizoval survival horor, zatiaľ čo Resident Evil 4 ovplyvnil moderné akčné hry kamerou spoza pleca.
• Half-Life ukázal, ako rozprávať príbeh priamo počas hrania bez neustáleho prerušovania akcie.
• Pokémon spojil zbieranie, výmenu medzi hráčmi a videohru s kartami, seriálom, filmami a merchandisingom. Pokémon Go pre zmenu otvoril trh s lokačnými hrami, ale zároveň v tomto trhu uspel len on.
• World of Warcraft dostal MMORPG medzi milióny hráčov a ukázal silu dlhodobo prevádzkovaného online sveta.
• Wii Sports oslovilo rodiny, seniorov a ľudí, ktorí dovtedy klasické konzoly ignorovali.
• League of Legends premenilo komunitný MOBA model na jednu z najväčších hier a e-športových disciplín.
• The Last of Us posunulo herecké výkony, animácie a filmové rozprávanie v hrách.
• PUBG odštartovalo masovú battle royale vlnu a Fortnite ju premenil na globálnu sociálnu platformu.
• Crisis priniesol míľnik v PC grafike
• Battlefield V, Quake II RTX, Metro Exodus a Cyberpunk 2077 postupne ukázali možnosti ray tracingu a path tracingu v moderných hrách.
• Gears of War - rozbehlo cover shooter hry.

Žiadna revolúcia sa nezačína ani nekončí jedinou hrou. Wolfenstein 3D potreboval svojich predchodcov a Doom s Quakom, Dune II viedla cez StarCraft a Warcraft až k League of Legends a Stardew Valley nadviazalo na Harvest Moon, The Sims aj Animal Crossing. Najdôležitejšie hry však dokázali existujúce nápady spojiť, správne načasovať a predstaviť ich takému množstvu hráčov, že ich už zvyšok odvetvia nemohol ignorovať.

Práve preto herný pokrok nevytvárajú iba výkonnejšie konzoly a realistickejšia grafika. Niekedy ho prinesie nový spôsob ovládania, inokedy komunitný mod, jednoduchá hra na telefón alebo jeden človek, ktorý päť rokov pracuje na svojej vysnívanej farme. A na rozdiel od loot boxov či plateného konského brnenia sú to zmeny, za ktoré môžeme byť hernej histórii vďační.