Prvá časť Zaklínača vyšla ešte v roku 2007 a v našom stredoeurópskom priestore si okamžite našla svoje publikum. Nie je ťažké uhádnuť prečo. Knižná sága Andrzeja Sapkowského mala u nás aj v Poľsku už dávno vybudovanú fanúšikovskú základňu a zrazu tu bola hra, ktorá jej svet preniesla do interaktívnej podoby. Nebola dokonalá a mala svoje technické aj herné neduhy, no zároveň ukázala, že CD Projekt RED má na čom stavať. Druhá časť v roku 2011 už bola úplne iná liga. Zaklínač 2: Vrahovia kráľov výrazne pozdvihla latku kvality a z poľskej hry sa stal európsky hit. Ostatne, práve dvojka sa dostala až do rúk amerického prezidenta Baracka Obamu ako oficiálny diplomatický dar od poľského premiéra Donalda Tuska.

No až tretia časť v roku 2015 naplno ukázala potenciál značky aj samotného štúdia. Zaklínač 3: Divoký hon sa stal fenoménom, predal desiatky miliónov kusov a postupne prerástol z úspešnej hry na kultúrny artefakt. Jeho úspech zároveň výrazne posilnil pozíciu CD Projektu a pomohol pritiahnuť pozornosť, peniaze a investície k celému poľskému hernému priemyslu. Do konca roka 2015 hra získala viac ako 300 ocenení a CD Projekt už v prvých šiestich týždňoch predal šesť miliónov kusov.

Niečo také sa samozrejme oplatí rozvíjať a vedeli to aj v CD Projekte. K základnej hre preto pribudla najskôr expanzia Srdcia z kameňa a o niekoľko mesiacov neskôr aj Krv a víno. Obe pritom neboli iba malými balíčkami nových úloh, ale plnohodnotnými dobrodružstvami, ktoré dokázali kvalitou konkurovať samostatným hrám. A Zaklínač 3 dostával podporu ešte dlhé roky po vydaní, vrátane veľkého next-gen updatu z roku 2022. Ani tým sa však príbeh neskončil. Viac ako desať rokov po vydaní základnej hry teraz dostávame The Witcher 3: Wild Hunt - Remastered a budúci rok sa Geralt vráti ešte v tretej expanzii Songs of the Past. Remaster má pritom osloviť nových hráčov modernizovanou grafikou a hrateľnosťou, no zároveň ponúkať dôvod na návrat aj tým, ktorí už Geraltovu cestu absolvovali. A čo je ešte príjemnejšie, existujúci majitelia hry ho dostávajú zadarmo. Na všetkých súčasných platformách navyše obsahuje aj obe pôvodné expanzie, aj keď ste ich predtým nemali.

Nemá teda veľký zmysel znovu rozpisovať niečo, čo sme už o Zaklínačovi 3 napísali za tie roky nespočetnekrát. V základnej hre sa Geralt z Rivie vydáva hľadať svoju adoptívnu dcéru Ciri, po ktorej pátra nielen on, ale aj tajomný Divoký hon. Cesta ho prevedie vojnou zmietanými Severnými kráľovstvami, od močiarov a dedín cez Novigrad až po Skellige a neskôr Kaer Morhen, pričom popri hlavnej zápletke rieši desiatky menších a väčších príbehov a osudov miestnych obyvateľov. Ak sa chcete s hrou zoznámiť detailnejšie, určite si pozrite našu pôvodnú recenziu.

A práve v tom bola najväčšia sila Zaklínača 3. Nebol to iba obrovský otvorený svet, ale svet, ktorý mal dôvod existovať a bol plný príbehov. Geralt sa v ňom pohybuje ako zaklínač na zákazku, takže okrem klasických súbojov s mečmi využíva aj znamenia, alchýmiu, oleje a petardy. Hrateľnosť je pritom postavená na kombinácii prieskumu, súbojov, rozvoja postavy a vybavenia, pričom veľkú časť času vám zaberie práve objavovanie ďalších questov. A tie boli často tým najlepším, čo hra ponúkala. Nechýba samozrejme ani Gwint, ktorý sa z malej kartovej minihry stal takým fenoménom, že dostal vlastnú hru. Aj po rokoch pritom zostáva základná kombinácia otvoreného sveta, výpravných príbehov a rozhodnutí s následkami tým, čo robí Zaklínača 3 takým výnimočným.

Ešte v tom istom roku prišli Srdcia z kameňa. Geralt v expanzii prijíma tajomnú zákazku, ktorá ho zavedie späť do No Man's Land a do ulíc Oxenfurtu. Veľmi rýchlo však zisťuje, že za obyčajným kontraktom sa skrýva oveľa komplikovanejší príbeh okolo šľachtica Olgierda von Evereca, ktorého život ovplyvnil práve tajomný Gaunter O'Dimm. Geralt sa tak postupne zamotáva do dohody, ktorá má oveľa väčšie následky, než sa na začiatku zdalo, a do príbehu sa vracia aj stará známa Shani. Viac detailov o príbehu aj našom pohľade na expanziu nájdete v našej pôvodnej recenzii.

Srdcia z kameňa pritom nepriniesla iba novú príbehovú líniu. Rozšírili svet o nové úlohy, postavy, nepriateľov a výbavu a pridali aj Runewords, ktoré umožnili výraznejšie meniť vlastnosti Geraltovho vybavenia. Expanzia zároveň prišla s novými mechanikami a súbojmi, ktoré dokázali potrápiť aj hráčov zvyknutých na základnú hru. Najdôležitejšie však bolo, že CD Projekt dokázal zobrať už hotový základ a postaviť na ňom ďalšie dobrodružstvo bez toho, aby pôsobilo ako odrezaný kus pôvodnej hry. Pôvodne pritom štúdio sľubovalo viac ako desať hodín nového obsahu a výsledok tento rozsah bez problémov naplnil.

O niekoľko mesiacov neskôr, v roku 2016, prišla vtedy už finálna expanzia O víne a krvi. Geralt sa tentoraz vydáva do Toussaintu, farebného a na prvý pohľad idylického kniežatstva, ktoré sa vojnám Severu zatiaľ vyhýba. Za jeho krásou a rytierskymi turnajmi sa však skrýva séria brutálnych vrážd a Geralt dostáva za úlohu vypátrať tajomného zabijaka, ktorý útočí na miestnu šľachtu. Pátranie ho postupne zavedie k vampírom, starým tajomstvám aj postavám, ktoré sa vracajú z Geraltovej minulosti. A opäť platí, že ak chcete vedieť viac o príbehu a našom pôvodnom hodnotení, nájdete všetko v našej recenzii.

O víne a krvi v prvom rade priniesla úplne nový región, ktorý je veľkosťou a množstvom obsahu porovnateľný s menšou samostatnou hrou. Okrem množstva nových úloh a výbavy pribudol nový mutagénový systém, ktorý umožnil výraznejšie špecializovať Geraltove schopnosti, nová úroveň majstrovského craftingu, nové nepriateľské mutácie a vlastné sídlo v podobe Corvo Bianco. Expanzia tak ešte viac rozšírila možnosti rozvoja postavy a zároveň ponúkla ďalší obrovský kus sveta na preskúmanie. CD Projekt pri jej vydaní hovoril o viac ako 20 hodinách nového príbehu, no podobne ako pri základnej hre aj tu platilo, že kto sa nechá vtiahnuť do vedľajšieho obsahu, strávi v Toussainte podstatne viac času.

Takže toto všetko teraz dostávate v jednom balení, vylepšené, vyladené, krajšie a modernejšie. Ak by som to mal vyjadriť v číslach, tak si pripravte poriadne veľa času. V základnej hre aj expanziách utopíte pokojne aj cez 200 hodín a možno stále nebudete mať splnené všetky questy, objavené všetky tajomstvá a vyhraté všetky partičky Gwintu. Možno len na ňom samotnom strávite po krčmách desiatky hodín, aby ste zozbierali všetky karty a porazili každého majstra. A aj po toľkých rokoch je to všetko stále obrovská zábava. Ale nebol by to poriadny remaster, keby nepriniesol aj niektoré naozaj žiadané vylepšenia.

Najväčšou zmenou, ktorú si všimnete priamo pri hraní, je prepracovaný systém schopností. Pôvodný strom síce zostal základom, ale jeho fungovanie je dnes výrazne iné. Schopnosti sú rozdelené do troch úrovní a pri odomykaní už nestačí jednoducho nahádzať dostatok bodov do ľubovoľnej vetvy - nové schopnosti vyžadujú splnenie konkrétnych predpokladov. Zároveň boli upravené hodnoty bonusov, efekty aj synergie medzi jednotlivými schopnosťami a niektoré boli premenované, aby lepšie vystihovali, čo vlastne robia. Výsledkom je systém, ktorý vás skôr núti premýšľať nad tým, akým smerom chcete Geralta rozvíjať, než len postupne odomykať najvýhodnejšie dostupné bonusy. Ak ste si importovali starú pozíciu, pripravte sa aj na reset všetkých skill pointov - s novým stromom treba postavu poskladať nanovo.

Upravoval sa však aj samotný pohyb a súboje. Geralt dostal nové dokončovacie animácie, prirodzenejšie pohyby pri skákaní, lezení či preliezaní prekážok a plynulejšie prechody pri približovaní sa k nepriateľom. Upravené bolo aj prepínanie cieľov a pribudla nová dynamická kamera pre súboje, ktorá poskytuje lepší prehľad o dianí okolo Geralta, zatiaľ čo pri prieskume si môžete zvoliť kameru s väčším zorným poľom. CDPR zároveň upravil správanie množstva bežných príšer - ich útoky, pohyb, reakcie, protiútoky či aplikovanie efektov. Aj Klepna sa správa o niečo pohodlnejšie, vrátane upraveného ovládania cvalu a klusu a možnosti nastaviť citlivosť ovládania koňa.

Pribudla aj jedna príjemná novinka pre všetkých, ktorí si potrpia na vzhľad Geralta. Reforge (vlastne transmog) umožňuje meniť vizuálny vzhľad výbavy bez toho, aby ste prišli o jej pôvodné štatistiky. Funguje to prostredníctvom majstrovských remeselníkov a nové vzhľady sa odomykajú tým, že máte príslušnú výbavu alebo craftingové diagramy v inventári. Do toho sa pridali ďalšie úpravy používateľského rozhrania, prepracované mapové a questové informácie či možnosť pohodlnejšieho zbierania predmetov. Nie je to teda úplne nový Zaklínač, čo by bol aj nezmysel, ale množstvo menších zásahov do systémov, ktoré za desať rokov zostarli, robí z Remastered verzie citeľne modernejšiu hru.

Lenže ani po všetkých týchto úpravách sa Zaklínač 3 úplne nezbavil svojej starej neohrabanosti. Pohyb Geralta je citeľne príjemnejší a ovládanie pôsobí modernejšie, no pri interakcii s prostredím stále občas strávite viac času hľadaním správneho uhla než samotným zbieraním predmetu. Nový systém má zbieranie spríjemňovať, ale nie vždy funguje tak, ako by ste čakali, a pri niektorých objektoch sa stále treba postaviť na presné miesto a namieriť kameru správnym smerom. Podobne je na tom aj nová kamera.

Vo väčšine situácií poskytuje lepší prehľad, no pri boji, v stiesnených priestoroch alebo pri zmene výšky terénu vie občas zazmätkovať a zamieriť tam, kam by ste ju práve nechceli. Rovnako Klepna sa vie tu a tam stále zaseknúť, aj keď už to nie sú také problémy. Ojedinele tak môžete mať menšie ťažkosti s kamerou, clippingom či zvláštnym správaním postáv a objektov. Podivným bugom, ktorý sa mi občas prejavil v základnej hre, je, že Geraltovi viali vlasy aj tam, kde by nemali, napríklad v interiéroch. A ja chápem, že je to fantasy variácia na stredovek, ale až taký prievan by snáď šľachtici vo svojich sídlach nemali mať.

Sú tu drobnosti, ktoré samotnú hru nijako zásadne nesťahujú dole, ale pri remastri takejto legendy ich jednoducho neprehliadnete. Počas hrania som narazil na niekoľko menších vizuálnych glitchov, napríklad nesprávne načítané objekty v cutscénach alebo zvláštne situácie spojené s kamerou. Od občasného stutteringu cez miznúce objekty až po rôzne problémy s načítavaním scén. Nie je to nič, čo by mi pokazilo hranie, a pri jedenásť rokov starej hre s obrovským otvoreným svetom sa podobným drobnostiam asi úplne nevyhneme. Zároveň však trochu zamrzí, že ani po takomto veľkom návrate sa nepodarilo všetky staré neduhy úplne vyhladiť. Zaklínač 3 je totiž stále fenomenálna hra a práve preto človek od jej remastru prirodzene čaká, že bude uhladená takmer do posledného detailu.