Devil May Cry 3: Dantes Awakening Special Edition

Takže tuto by malo byť niečo ako povzdychnutie nad tým, že žáner arkádových, akčných a hlavne zábavných platformoviek už na PC pomaly vymiera. Ale keďže sa aspoň z času na čas objaví titul, ktorý toto tvrdenie vyvráti (MGS2, Onimusha3) a vytiahne môj obľúbený žáner nad vodu, preskočím rovno k tomu podstatnému – DMC3 je sqost, aký sa na PC objaví raz za 2 svetelné roky, takže je treba venovať mu dostatočnú pozornosť (prípadne posielať ďakovné listy a maily ryžujúcim pánom od CAPCOM-u).

Inštalácia – nič prekvapivé – hra je distribuovaná formou DVD a nainštalovaná zaberá približne 4,8gb, čo v dnešnej dobe nie je prehnané. (Keď si spomeniem na MGS2 na dvojvrstvovom DVD zaberajúci 10gb, vydaný myslím že v r. 2003 =) ) Nasleduje spustenie hry a úvodné logá. Ubisoft. Hm, žeby to bol starforce? =) Intro je pútavé, dynamické a akčné. (a to ešte netuším, že taká bude aj celá hra)

Menu je konzolovo založené, obsahuje len tie najzákladnejšie položky. Prehľadávam options, no nič užitočné nenachádzam (tak aspoň zapnem gore level na max). Volím new game a púšťam sa do toho. Ešte nejaké videá (stále tak akčné a nadupané) a dostávam Danteho (hlavný hrdina) pod kontrolu. A tu prichádza prvý a pre väčšinu hráčov aj hlavný a odradzujúci, zápor hry.

Ovládanie je riadne chaotické a konzolové. Pokiaľ nieste zvyknutý na konzolovky, bude vám chvíľu (no dobre, možno aj dlhšiu chvíľu) trvať, kým sa doňho dostanete. Ale pokiaľ budete ochotný venovať trochu času zisťovaniu ktorá tlačica čo vlastne robí, bude to stáť za to. Pre mňa to až taký problém nebol, nakoľko som kombináciu WSAD + IJKL poznal už z Onimushe. Pokilujem zopár priemerne obtiažnych démonov a postupujem ďalej – von na rozbité námestíčko. Ako tak pozerám, tak na tých videjkách si dali ****t záležať. V priebehu celej hry si ich užijete naozaj hojne. Škoda len, že s podobnou precíznosťou nieje spravená aj vizuálna stránka.

Grafika – pre typy, ktoré za každú cenu musia mať v hre dokonalú grafiku s najnovšími efektmi poviem rovno – ruky preč. Nakoľko je to konverzia z PS2,kde bola hra vydaná a úspech zožala nejaký ten rôčik späť, nečakajte zázraky. Ale pre mňa, ako odchovanca dooma 1 a starých duke nukemov, grafika nieje to najdoležitejšie. Po niekoľkých minútach hrania som sa do hry tak ponoril, že som nerozonával okolie okolo monitora a žil v démonicky atmosférickom svete DMC3.

Príbeh, ktorý hra rozpráva je čo do kvality zrovnateľný s priemerným japonským anime. Troška ma zarazili charaktery postáv, ktoré boli vykreslené s tak veľkým dôrazom, že to miestami strácalo realističnosť (nehovorím o našej realite). Proste zlý Danteho brat a jeho diabolský pomocník boli taký zlý, že to miestami vypadalo až príliš zle =) Avšak mám jedno podozrenie – preafektovanosť postáv je priamo úmerná obtiažnosti. A tu sa dostávam k ďalšiemu relatívnemu (!!!) mínusu hry.

Obtiažnosť je vysoká. Krvavo vysoká. Keď ma prvý krát zabili hneď v druhej hernej obrazovke, vravím si, že som sa do toho ešte nedostal (čo bola aj vcelku pravda), no keď som v ďalšom postupe hru “keep permanently dying”, pochopil som, že to nebude náhoda. Po niekoľkých smrťjiach (nedalo mi neprezentovať tu toto ľúbozvučné slovko =) hra (naštastie) ponúkla možnosť easy. Aj taxom ju hneď nezvolil, počkal som si kým zomriem aspoň ešte 50x a prejdem aspoň 3 levely. Po prepatí na easy to už bolo hrateľné, ba čo viac, velice velice zábavné. Dostávam sa k najväčšiemu kladu DMC3 a tou je

Hrateľnosť. Kapitola sama o sebe. Kto už mal možnosť zoznámiť sa s niektorou z vyššie spomínaných japonských hier, vie o čom hovorím. Základná vlastnosť týchto hier je kruto návyková hrateľnosť. Stačí tomu venovať pár minút a hra sa vám priam dostane do žíl. Mne trvalo dva dni (nejakých 12 hodiniek čistého času +/-) kým som sa úspešne prebojoval do konca. Nieje to až tak veľa, no bolo to 12h čistej zábavy. Zopár krát som sa dokonca pristihol ako zúfalo a nervózne mlátim do klávesnice, keď ma “tá hnusná netopieria ku*nda už asi 20-ty krát oddžebala“ =)

Zbrane sú prevažne close combat charakteru, čiže žiaden T3 sa nekoná. Nieje ich mnoho a aj tak si každý nájde iba jednu – svoju obľúbenú (u mňa dvojitý meč fire/wind), ktorú si bude upgrade-ovať (v menu pomocou nájdených červených “guličiek?“ zostávájúcich na zemi po nepriateľoch) a ktorou sa preseká do konca. Zo strelných zbraní je tu Ebony and Ivory, čo sú dvaja Danteho 9mm miláčikovia (aj moji boli =) ), ďalej klasika brokofka, ktorá pri bojovom štýle gunslinger docela zaujmavo a efektne eliminuje všetko okolo seba =) Bojový štýl? No takto – Dante si v priebehu hry može vyberať svoje bojové zameranie a meniť ho na začiatku levelov. V praxi to vypadá tak, že jedna klávesa je venovaná tomuto špeciálnemu útoku a po stlačení Dante prevedie danú akciu, momentálne vybranú (obrana, úskok, útok mečom, alebo strelnou zbraňou)

Zbytok – no po prejdutí sa otvoria rôzne bonúsky ako hra za inú postavu a iné zábavky, ktoré u mňa nepredstavujú nejaké extra pozitívum,ale spomenúť to bolo treba =)

Záver? Čo dodať. DMC3 je kruto zábavná, akčná a velice chytlavá záležitosť. Nieje však určená pre každého. Typy, ktoré sa nechcú učiť PS2 pravidlá a ovládanie skonvertované do PC, prípadne týpci, čo hodlajú kritizovať gamesku kvôli zastaralej grafike, nevediac že hra je hrou kvôli zábavnosti a hrateľnosti, a týpci, ktorým robí problém dočítať túto komplexne zloženú a zložitú vetu (po gramatickom hľadisku by mala byť správna =) ), dajte račej ruky preč a zahrajte si najnovší NFS. Tí, ktorých neodradí pár minút strávených učením pravidiel hry (ovládanie, kamera) a ktorý dávajú prednosť zábave, pred prekrásnou grafikou a plytkou hrou samotnou (jou jou, to už bol skoro rým), a pochopili a prečítali záver na prvý krát – berte seckými jedenástimi prstami (10,9,8,7,6 a těch 5 je 11 =) )


PS: Moja prva recka + chcem byt recenzetom = davajte hlavne kritiky, ale mozte aj chvalit (pratele tleskejte, protoze ja to mam rad =) )