Half-Life

Half Life. Klasika všetkých klasík. Myslím, že titul niekde z roku 1998. Na svet prišiel ako vysokoočakávaný titul. Preto, že táto hra je pojem, rozhodol som sa ju zrecenzovať. Veď uvidíme, aký je ohlas na túto starinu aj po toľkých rokoch od vydania.

Po spustení tejto hry vás čaká prvá dôležitá skúška. Trochu nechutne dlhá cesta vlakom, ktorá vás však dostane do deja. Postupne sa dostávate do útrob laboratórií Black Mesa a môžete sledovať činnosť vedcov a ochranky. Nasleduje vystúpenie z vlaku. Ochrankár vám otvorí dvere a vy sa môžete začať prechádzať po chodbách, ktoré máte zatiaľ odomknuté. Objavíte Gordonov nezabudnuteľný multifunkčný oblek (spoza okien budete môcť vidieť G-mana, tajomného muža s modrým oblekom a kufríkom, ktorému tento celý komplex patrí). Potom nasleduje Gordonov nepodarený pokus, počas ktorého sa otvorí cesta medzi svetmi mimozemšťanov a ľudí. Niekoľkokrát budete teleportovaný do ich sveta (a zrovna jedno vám to nebude, keď to uvidíte prvýkrát), potom sa vrátite naspäť. laboratória Black Mesa sú však teraz už celé zničené, narazíte na prvých nepriateľov pavúčikov a získate svoju prvú zbraň, v Half Life nenahraditeľné páčidlo.

Hra nie je rozdelená na misie, ale je rozdelená po určitých úsekoch na loadingy. Je to tak inteligentnejšie a aspoň sa nevytratíte z deja. Takto prejdete všetkých dvadsať hodín hernej doby. Čakajú vás vlastne tri prostredia. Prvé sú útroby Black Mesa, druhé je okolie Black Mesa a tretie je mimozemská planéta. Deväťdesiat percent hry však strávite v útrobách Black Mesa a budete sa čudovať, ako sa môže niekde v Novom Mexiku nachádzať niečo také veľké. Celkovo sa môže javiť prostredie hororové ako v Doomovi, ale nie je tomu tak (veď čo by človek od rozbitých laboratórií mohol čakať).

Nepriateľov je v hre naozaj veľké množstvo. Prví sú pavúčikovia, nijak zvlášť nebezpeční, ale skáču po vás a dokážu vás aj pohrýzť. druhí sú hlavonožci prilepení ku stropu, ktorí vás uchopia svojimi chápadlami, pritiahnu si vás hore a ehm spapajú. Ďalšie je žlté stvorenie, ja som ho nazval prasiatko. Asi najpodobnejší z herných nepriateľov mu je pinky demon (len niečo slabšie). Ďalší je jednooký druh mimozemšťanov, ktorí disponujú akýmsi druhom energie a strieľajú ho po vás. Nasledujú mimozemšťania, ktorí strieľajú akousi puškou s muškami namiesto munície. Ešte sú tam nejaké lietajúce a neuveriteľne otravné obludy, ktoré si užijete najmä na tej nepriatelskej planéte. Z ľudských nepriateľov sú to vojaci, ktorí dostali za úlohu vyčistiť všetko po nepodarených pokusoch. Disponujú samopalmi a prekvapia vás svojou dovtedy nezvyčajnou umelou inteligenciou, dokážu sa kryť, niekedy aj ustúpiť a vo väčších skupinkách vám urobia celkom problémy. Zabudol som ešte na zombíkov, ktorí majú k hlave prilepených pavúkov a tie im vyciciavajú mozog. Vlastne sú tam aj dva druhy akýchsi bossov, s ktorými sa stretnete aj viackrát. Prvý je akýsi drak a druhý je obor vypúšťajúci zo seba akési červené strely. Samozrejme, čaká vás aj záverečný boss.

Zo zbraní vás čaká okrem spomínaného páčidla aj napríklad pištol, kolt, nezabudnuteľná brokovnica, MP5, granáty, raketomet, či napríklad aj zvieratko, ktoré keď hodíte po nepriateľovi, bude mu neustále uberať život. Pozor, ak zasa na druhú stranu v okolí nič podobné nebude, začne útočiť napríklad aj po vás. Okrem toho vás čaká aj kuša, či tá už spomínaná mušia zbraň. Po grafickej stránke sa hru v tejto dobe nedá príliš hodnotiť. Textury sú ploské a prostredia sú hranaté. Musím však povedať, že v tej dobe bola hra asi rok popredu, a keď som ju videl prvý krát, myslel som si, že je to taký zvuk z roku 2000. Zvuky sú také... laboratórne. V tej dobe boli na vysokej úrovni, aj keď teraz už nikoho nenadchnú. Po tejto stránke proste hra ľudí už nemôže zaujať.

Half Life je jednoducho klasika, ktorú by mal mať každý aspoň raz dohratú. Ak ste to ešte nestihli, rýchlo svoju chybu napravte.