Reprobates

Začnime tým, čo je pre dobrú adventúrku to najdôležitejšie, a pozrime sa teda na príbeh. Hra vás na úvod oblaží nie práve najkvalitnejším introm, v ktorom vidíme mladíka uháňajúceho v aute. Počasie nepatrí k tým, aké by sme chceli mať počas dovolenky pri mori a navyše sa náš mladík priveľmi nevenuje riadeniu, takže sme čoskoro svedkami jeho nehody.

Po nehode sa náš mladík preberaná na neznámom opustenom ostrove. Hráč sa dozvedá, že jeho meno je Adam Reichel a je z Čiech. A bude to práve on, koho osud budeme rozplietať. Pomaly sa teda s Adamom vydávame na prieskum na prvý pohľad opusteného ostrova. Postupne sa dozvedáme, že na ostrove nie sme sami. Nachádza sa tu totiž 10 bungalovov, ktoré obývajú ľudia rôznych národností a osudov. Postupne sa od nich dozvedáme, že nikdo nevie, ako sa sem dostal, čo tu vlastne robí alebo nedajbože kde sú. Každý má na to svoju teóriu. Či už tú o očistci, ktorým si musí po smrti prejsť každý smrteľník, teóriu o „pokusných králikoch” v prísne tajnom vládnom experimente až po novodobú reality show typu Big Brother. Je niektorá z nich správna alebo ide o niečo úplne iné ? Na to si určite radi prídete sami.

Prvé čo vás praští do očí, je neskutočne ohyzdná grafika ostrova, ťažkopádna animácia postáv a o ich mimike oni nerozprávam. V ruku v ruke s týmito nedostatkami ide príšerný dabing všetkých, no najviac to rezonuje na samotnom Adamovi. Hlavný hrdina vám nemôže byť sympatický, ani keby ste sa akokoľvek snažili. Herne táto časť hry taktiež toho veľa nepobrala. Ostrov je naozaj pustý a môžete tu nájsť maximálne pár kameňov a nejaké tie drevené palice. Našťastie po pár minutách sa ozve zvon z miestnej zvonice a Adam upadá automaticky do spánku a s ním prichádzajú sny. Ako postupujete hrou a posúvate príbeh ďalej, prepína sa ostrovná časť so snami (po sne sa opäť preberiete vo svojom bungalove), a na vás je príjsť tejto záhade na kĺb. Nikto z ostrova vám totiž nevie povedať, prečo sa tak deje.

Vráťme sa ale do našich, teda pardon vlastne Adamovych snov. Keď sa pozrieme na technickú stránku, grafika v nich sa z ničoho nič zmenila na plne vyhovujúcu, naozaj hodnú autorov Posla Smrti. Všetky ostatné problémy technického rázu bohužial ostali, a dokonca sa k nim pridali problémy nové, tentokrát súvisiace s hrateľnosťou.

Čo sú teda tie nové problémy kaziace hrateľnosť?

Prvý z nich (aspoň pre mňa) je možnosť umrieť. Túto vymoženosť novodobých adventúr skutočne nemusím. Keď budem chcieť umierať, zahrám si FPS alebo niečo také, ale nie adventúru. Ak zomriete, hra vás navyše nepostaví späť do najbližšieho bezpečného miesta, ale buď na začiatok aktu, alebo musíte použiť load. Ak ste dlho nesejvovali (čož u adventúr zasa tak často nerobím), máte smolu a musíte si všetko odklikať ešte raz.

Z ďalších ”perličiek” spomeniem najmä to, že sa treba starať o to, aby Adam nebol hladný a smädný. Takže trebať zbierať a používať sušienky a flaše s vodou. Je ich síce dostatok, ale čo má toto spoločné s advenúrou ? Nič, iba to vyrušuje a odpútava vás od príbehu.

Samozrejme tu máme po vzore ostatných novodobých adventúriek aj nejaké tie drobné akčné minihry. Podľa niekoho to osviežuje hrateľnosť. Ale ako som povedal už v úvode, čo sa týka adventúr som ”konzerva”, takže pre mňa ďalšie mínus.

No a čo sa týka samotnej podstaty adventúrčenia, spomeniem len nešikovne zvolený kurzor, časové limity na vyriešenie niektorých problémov (inak opäť load) a sem tam nejaké tie nedomyslenosti v koncepte. Je to škoda, že táto hra dopadla tak ako dopadla. Príbeh je v celku zaujímavý a určite motivujúci. Aj keď koniec vás už asi neprekvapí.

Ako som už spomínal na začiatku, autori ako aj ich nová hra mala pred sebou vyšlapaný chodníček, ktorý im zanechal Posel Smrti. Autori sa však vydali po hladať cestu novú a tá priviedla Reprobates až k útesu, odkiaľ ju čaká už len pád do vôd zabudnutia. Škoda.