Negatívna reklama v hrách

Z bežného života, sme na neustály brainwash v podobe všadeprítomných reklám celkom zvyknutí. Kam sa pozriem vidím buď pútač, megalomanský billboard, plagáty, či všade prítomné logá. Ako je to ale s reklamou v hrách, a hlavne s tou nepriamou, nechcenou a niekedy na prvý pohľad nevidenou?

Všetci to poznáte. Prvýkrát zapnete najnovší diel Need for Speed, ktorý je určite vo všetkých aspektoch lepší ako ten predchádzajúci, ponastavujete čo sa dá, a hor sa k najpodstatnejšej časti, výberu svojho prvého auta. Väčšinou sú to dáke tri kúsky, golfík, niečo do počtu a... Lexus. Priznám sa, nikdy som si ho nevybral. Osobne vždy poposúvam jednotlivé modely až na koniec a kochám sa tmavými linkami ešte zamknutého miláčika. Neskôr postupne vyhrávate preteky, kupujete nové a nové autá až sa dostávate ku vysneným menám ako Porsche, ci Lamborghini. Takto by sa dal veľmi ale fakt veľmi zjenodušene načrtnúť postup hráča v hre. Pýtate sa, čo to má spoločné s reklamou, tobôž s tou negatívnou?

Bol krásny letný deň a ja som si s priateľmi vykračoval po ulici, prechádzali sme popri parkovisku, a v tom jedného z nich upútal pozornosť zaparkovaný nablýskaný Lexus. Všetci sa okolo neho zhŕkli a obdivovali jeho krivky a vyjadrovali sa o ňom v superlatívoch. Ja som len stál, bez štipky vzrušenia pozoroval ich konanie a premýšľal, prečo to so mnou nepohlo tiež a neskáčem tam ako mále dieťa, ktoré práve dokončilo svoju prvú stavebnicu z Chevy. Popri tom som si ale uvedomoval, že to auto vôbec nie je škaredé a je to nice piece of art, no stále som nechápal. Prečo Lexus, auto, s ktorým sa často nestretávam vo mne nevzbudilo tiež také vzrušenie a obdiv. A v tom mi to došlo. Need for Speed.

Vždy keď som začal novú kariéru a vyberal si nové auto, som mal na výber práve aj Lexus. Mňa ale tieto "shitné" a pomalé autá tak nezaujímali, kvôli nim som tú hru hrať nezačal, bral som ich ako nutné zlo a v hlave som už mal dávno obraz, ako si to brázdim po Alpách na mojom McLarene či 911 Turbo. Vždy som sa tešil na novšie, odomknuté autá a tých prvých troch, čo som mal na začiatku na výber som sa už ani nedotkol. A práve tu spočíva tá negatívna reklama. Tri autá, z ktorých si musíte jedno vybrať, pričom viete, že tam vzadu je stále niečo lepšie, niečo rýchlejšie, niečo na čom už chcete jazdiť a zbaviť sa tohto črepu.

Vžime sa teraz do situácie výrobcu daného automobilu. Áno, náš model je v hre a teda nám tým robia reklamu. Ale akú, keď ten náš model je v podstate hráčovi na začiatku vnútený a ďalšie vozy sú prezentované ako lepšie, krajšie a rýchlejšie. Áno, nech aj v skutočnosti sú, no stále je tu ten faktor, že je to automobil, ktorý je len prechodný, automobil, ktorý slúži len ako prostriedok aby si hráč odomkol tie ostatné, o ktorých sa svet vyjadruje len v superlatívoch. Ja keby som vyrábal fúriky, a niekto by vytvoril hru Need for Fúrik s tým, že môj model by tam síce bol, ale nakoľko nemá pogumované rukoväte a antikorôzny materiál tak je na výber hneď ako nutné zlo, by som moc nadšený nebol. Ja chcem predať svoj fúrik, a nie len pomocou neho upozorniť na tie lepšie a zvýšiť po nich v hráčovi túžbu.

Priznám sa, netuším ako tento problém riešiť a ani by som sa nečudoval, keby som bol prvý, ktorého hra takto "poznačila". Nesnažím sa to riešenie ani hľadať, lebo práve ten chtíč po lepších autách a byť najlepší je to, prečo tento typ hier hrávam. Baví ma to tak ako to je a nič by som na tom nemenil, veď práve ten pocit, že človek s niečím nie je spokojný ho ťahá viac dopredu a motivuje k lepším výsledkom.

Táto myšlienka a príbeh, ktorý ju podnietil sa stal už veľa rokov dozadu, odvtedy som sa už čo-to o autách dozvedel a Lexus by som bral všetkými desiatimi. Áno, nepoznám nikoho kto by si na základe hry kupoval auto. Áno, možno to je celé trošku pritiahnuté za vlasy a je to pohľad malého dieťaťa, ktoré sa hrám venovalo asi až moc dlho. No stále som presvedčený, že tu tá negatívna reklama je a aspoň na mňa úspešne zapôsobila.