Sniper: Ghost Warrior

Keď sa v kolónke vydavateľ hry objaví názov firmy CITY Interactive, každý hráč si okamžite pomyslí - ďalší prúser. Je to tak, poľskí vývojári sú už v hernom priemysle dobre známy tým, že ich hry väčšinou nestoja za nič. O to je prekvapujúcejší fakt, že sa tri roky po prepadáku Sniper: Art of Victory rozhodli vydať hru s rovnakou tematikou pod názvom Sniper: Ghost Warrior (ďalej už len SGW). Žeby pokus o reparát?

Stealth akcia? Zabudnite!

Už len z názvu hry každý logicky zmýšľajúci človek vyvodí, že sa hráč vžije do úlohy ostreľovača. Myslíte si však, že ako správny ostreľovač sa budete nenápadne plaziť vo vysokej tráve, blížiť sa potichu k „lovnej zvery“, či využívať iné stealth prvky? Tak to vás musím rýchlo vyviesť z omylu, pokiaľ dostanete do rúk v SGW sa nič takého ako taktizovanie poriadne nedočkáte. Hlavným problémom je totiž AI, pretože pokiaľ je k vám nepriateľ otočený čelom, tak si buďte istý, že vás čoskoro zbadá a začne po vás razantne a musím podotknúť že veľmi presne strieľať. Fakt, že pri väčšine prípadov by vás spozoroval jedine Superman s jeho röntgenovým videním, asi výrobcov nezaujímal. Keď už sme pri tej „úžasnej AI, nedá mi nespomenúť fakt prekvapujúci nejedného odvážlivca, ktorý si túto hru odhodlal zaobstarať. Veľmi presne mierené olovo zo samopalu nepriateľa vzdialeného desiatky metrov od vás, to je ešte možné predýchať. Ale to, že súperi vás dokážu trafiť, aj keď sa kryjete za povedzme za stromom, tak to už je dosť silná káva. Čo iné sa však dá očakávať od budgetovky?

Prostredie á lá Crysis

Jednou z mála pozitívnych vecí tejto hry je prostredie. To vás vďaka veľmi dobrej grafike a vynikajúceho vykresľovania textúr prírody očarí hneď v prvom okamihu. Jeho rozmanitosť a zmeny počasia, čo len dokazuje, že výrobcovia vedia aspoň niečo dobre a to kopírovať od slávnejších titulov, ako je napríklad Modern Warfare 2, celý príbeh sa navyše odohráva na fiktívnom ostrove v Južnej Amerike a aj preto sa nejednému hráčovi v mysli vybaví hra Crysis. SGW sa však so spomínanými hrami nemôže porovnávať v žiadnom ohľade, výnimkou sú len nízke HW nároky. Keďže sa jedná (alebo skôr malo by sa jednať) o hru, kde hrajú dôležitú úlohu ostreľovačky, čakali by sme aspoň množstvo zbraní tohto typu. Ale kdeže! Hráč nakoniec sklamane zistí, že hra mu ponúke len štyri typu sniperiek (AS50, MSG90, SR25 a SVD Dragunov), ktorých zvuky navyše majú od tých reálnych rovnako ďaleko ako tučniak od úpalu.

To som už niekde videl...

Ako už bolo spomenuté, silnou stránkou CITY Interactive je kopírovanie. Nikoho preto neprekvapí, že príbeh nie je v ničom originálny. Opäť tu máme fiktívnu zločineckú krajinu, ktorá sa dostala k istej veci (v tomto prípade uránový dol) a tá môže byť príčinou medzinárodného konfliktu. Do boja proti nim zasahuje odvážna skupina amerických vojakov, v tomto prípade sniperov pobehujúcich v polovici misií so samopalmi, ktorí majú za úlohy eliminovať hrozbu nebezpečenstva. A už to ide. Zabi toho a toho, premiestni sa nepozorovane tam a tam zober tie a tie dokumenty a stále dokola a dokola. Misie rozhodne nie sú tým, čo vás k hre pritiahne, naopak, sú stereotypné a ako som už spomínal, neoriginálne. Nedokážu ich zachrániť ani väčšinou trápne pokusy o vtipkovanie v podaní postáv v cutscénach.

Headshoty spestrením hry

I keď to píšem veľmi nerád, keďže z mojich predchádzajúcich slov iste usúdite, čo si myslím o tejto hre, jedna vec ma naozaj potešila a tou je streľba. Pokiaľ sa k tejto hre nejakou náhodou dostanete, určite si budete vychutnávať momenty, v ktorých máte na dosah osamoteného a výnimočne o vašej prítomnosti nevediaceho nepriateľa, ktorý je od vás vzdialený aj niekoľko desiatok metrov. Tu vám už postačí vaša sniperka a pevná ruka na myške. Zamieriť, priblížiť, vyrovnať sa s fúkajúcim vetrom (pomáha vám pri tom červená gulička) a PÁĽ! Už len spokojne sledujete, ako z chudáka vytryskne fontánka krvi a on sa zvezie k zemi. Pri troche šťastie či vašich schopností sa dočkáte headshotu a s ním pôsobivého spomaleného záberu, ktorým môžete pozorovať vystrelenú guľku letiacu z vašej zbrane až do hlavy nič netušiaceho nepriateľa. Znova neoriginálny nápad, no aspoň veľmi vydarený. Nepriateľ po zásahu padá mŕtvy na zem a hneď za ním dopadá aj jeho helma, ktorú sa vám obyčajne podarí pekne zostreliť. Pre niekoho možno brutálne, pre mňa to znamenalo aspoň aké také spestrenie nudného priebehu hry.

1. Nádych, 2. Výdych, 3. Injekcia

Samozrejme nie ste jediný, kto je hladný po zabíjaní, teda ani vaši súperi nebudú zaháľať a vždy sa do vás nemilosrdne pustia (ako už bolo spomínané). Môžem vám potvrdiť, že ani na najnižšej obtiažnosti, samozrejme vďaka už spomínanej AI, vďaka ktorej vás nepriatelia vyňuchajú naozaj všade, zdravý ako buk dlho nevydržíte. V tomto prípade sa SGW trochu odlišuje od mnohých iných FPS akcií, v ktorých sa vám po pár sekundách oddychu zdravie doplní. Vydýchanie vám totiž pomôže len na obnovu tretiny života, zvyšné dve musíte nabrať tak, že si pichnete injekciu, čiže podobne ako napríklad vo Far Cry 2. Okrem neustálych a väčšinou neúspešných pokusov o nenápadné zabíjanie nepriateľov sa musíte starať aj o to, aby ste mali vždy poruke nejaké tie injekcie, ktorých zásoby obnovujete vďaka lekárničkám rozmiestneným hlavne v budovách. V opačnom prípade budete musieť čoskoro načítavať posledný checkpoint.

Záver

Sniper: Ghost Warrior nám neprináša nič iné, ako len orezané a nie príliš vydarené kopírovanie úspešnejších FPS akcií. Minimum pozitívnych vecí len ťažko môže zdvihnúť nahor hodnotenie, ktoré pod ťarchou záporov spadlo až niekam do suterénu. CITY Interactive teda opäť (ne)sklamali.

+ veľmi dobrá grafika

+ prostredie a okolitá príroda

+ spomalený záber pri headshotoch

- nevyužitý núkajúci sa potenciál

- AI nepriateľov

- zbrane

- neoriginálny a nudný príbeh

- kopírovanie iných titulov

- bugy, bugy, bugy