Sacred

Prológ: Púšťam sa práve do premiérovej recenzie tu na sectore a zaumienil som si, aby bola recenzia na vyššie spomínanú hru iná (to že bude subjektívna je samozrejmosť) a najmä aby podtrhla moje pocity z hrania. Všeobecnej charakteristike RPG žánru, výberu postáv a podobným elementárnym záležitostiam sa vyhnem, koniec-koncov všetky sú spomenuté v recenzii na Sacred od UNIho. Priznám sa, že dôvodom, prečo som sa pustil do recenzovania je práve nesúhlas s hodnotením recenzenta. Ja viem, koľko ľudí, toľko chutí, ale naozaj vážení. Môžme dať tejto hre deviatku s kľudným svedomím a netrpieť v noci insomniou poprípade nočnými morami?

Recenzia: Hra je situovaná do obdobia pár piatkov dozadu. Stretneme sa s mágiou, nevyhneme sa bodno-sečným zbraniam, sem - tam vyexujeme elixír zdravia ktorý nám doplní HP, alebo sa posadíme na koňa a precválame pol mapky naprieč prírodou v slušnej grafike. Naozaj precválame? Iste. Sacred je hra, ktorá ponúka možnosť zakúpiť si mounta, resp. koňa, slúžiaceho ako dopravný prostriedok. A tu sa dostávame k prvému nedostatku samotnej hry. Kôň je príjemné zviera, ktoré vám robí spoločnosť a naozaj je spestrením hry. Jeho význam v hre? Nulový. Za predpokladu, že si vymeníme ťažkú jednoručnú zbraň a štít za ľahkú šabľu alebo dýku, dovolím si tvrdiť, že pri behu budem konkurovať v rýchlosti nášmu koníkovi, ktorý nám má pomáhať pri ceste z bodu A do bodu B. Nehovoriac o tom, že koník zvykne často krát umrieť a slúži teda skôr na deprimovanie hráča ako na jeho podporu. Komické sú aj bugy s ním spojené, keď sa napríklad donekonečna môžete pozerať ako váš kôň umiera a opäť vstane, umiera a opäť vstane atd. Nuž čo, poďme ďalej. Našou úlohou je plniť hlavné Questy a popri tom aj nejaké tie vedľajšie, keď si to chceme aspoň trošku užiť, v niečom sa zdokonaliť, získať nejaké EXP či Skill naviac. Iste - klasické RPG, tu nie je čo dodávať. Osobne som ale po prejdení hry nemal pocit, že hra, ktorú by som si chcel prejsť opätovne je práve táto. Samotná hlavná dejová línia sa skladá z hlavných questov, ktoré sú roztrúsené (tak trošku chaoticky) po mape a je potrebné ich splniť pre ďalší progres v hre. Na mape ich máte vyznačené, nuž druhou stranou mince je samotný spôsob, ako sa k ním dostať. Hráč často krát obchádza lesy v potrebe nájsť nejaký prechod, nejakú cestu, ktorá samozrejme na mape nie je zaznačená, naráža na útesy, na rieky a len húta a dume, ako sa  k vytúženému miestu dostať. Priznám sa, tento prvok bol asi jediný prípad, ktorý spôsobil môj zákys v relatívne stereotypnej hre, ktorou som prechádzal ako nôž maslom (nehovorím o drakoch, ktorí sa sporadicky vyskytli a zabili ma jednou ranou, kedže som bol low level). Obrovským negatívom teda vnímam samotný spôsob cestovania, rozmiestnenie hlavných portálov, nepotrebného koňa a ostatných záležitostí s tým spojenými. Pustil som sa teda po rokoch s kamarátmi do multiplayeru, reku že si prejdeme niečo iné, ako 78x Diablo II. Bola to chyba.  Hru sme prešli približne do polky (súdiac podľa toho, že singleplayer som prešiel a viem cca aké dlhé to je) v kooperativnom režime a jednoducho sme to zabalili a začali pri pive hútať, do ktorej ďalšej RPG sa pustíme.

Epilóg: Samotná hra nie je vyslovene zlá. Oplýva peknou grafikou, ktorá sa rozbehá aj na slabšom hardwerovom príslušenstve. Príbeh nie je ničím výnimočný, ale priznajme si to, kremeše sme nečakali. Uvítal som aj možnosť exportovania a následného importovania postavy z MP do SP kampane a opačne. Suma sumárum Ide o RPG v štýle Diablo s pár inováciami, ktoré akoby neboli dotiahnuté do zdarného konca. Hra je fajn, no pre mňa nedostatočne podnetivá na znovuhranie a nepoužiteľná pri kvalitnej masovej zábave s kamarátmi v štýle Diabla (ospravedlňujem sa za toľko početné zrovnávanie hry s Diablom, ale čo už, keď je niekto legenda v obore a jasná hviezda na vyhasínajúcej nočnej oblohe 10 minút pred svitaním).

Marginálna poznámka:  Samotný článok je potrebné vnímať skôr ako doplnenie pôvodnej recenzie, jedná sa o bezprostredné pocity z hrania naťukané strojopisom do textovej podoby za 14 minút.  Nevykresľuje komplexne celú hru. Na to žiaľ Bohu čas nemám. Ďakujem tým, ktorí sa dostali až ku poslednej vete bez toho aby scrollovali článok bez prečítania. Amen