Daemonica

Daemonica je pomerne neznáma česká hra. Vyšla v roku 2006 a medzi vtedajšími titulmi ste ju mohli ľahko prehliadnuť. Či to bola chyba alebo nie, Vám odpoviem v nasledujúcich riadkoch.

Hru budete prechádzať v koži Nicholasa Farepoynta, Lovca, v staršom jazyku Daemonica zvaného Haresh-al-Dorem – ten, ktorý hovorí s mŕtvymi. Jeho prácou je chytanie a zabíjanie tých najväčších netvorov v ľudskom tele – vrahov detí, travičov mestských studní, znásilňovačov a przniteľov žien. Ten prichádza do Cavornu, anglického zapadákova, na pozvanie miestneho starostu. Ten počul o Nicholasovom úspešnom zabití Yorkského mäsiara a ako profesionála ho žiada o pomoc v prípade zmiznutia staršieho manželského páru Greerových. Stredovek nebol med lízať, no Cavorn je aj naň hrozné miesto. Najbližšie väčšie mesto je na míle vzdialené, ak práve neprší, je aspoň zamračené, na pôde nechce nič rásť, dobytok umiera na choroby a väčšina obyvateľov mestečko opustila. Akoby nad krajom visela kliatba. Starosta Saintjohn ho privíta so správou, že k zmiznutiu sa pridala aj vražda mladej ženy Eleanor. Všetko je ale v poriadku, vinníka oboch zločinov už popravili. Bol to jej priateľ, hrobár Roger Duncombe. Našli ho pološialeného a celého od krvi pri jej tele, z ktorého bola stiahnutá koža z celého chrbta. Z rozhovoru je ihneď jasné, že Saintjohnovi nejde o dolapenie skutočného páchateľa, chce len mať prípady z krku a zažehnať paniku. Hrobár nemal žiadny motív, kožu nikde nenašli, popravili ho narýchlo, bez poriadneho súdu. Na šibenici visí nevinný, zatiaľ čo beštiálny vrah stále behá na slobode. Príbeh teda začína mimoriadne atmosféricky, navyše stredovekú detektívku s fantasy prvkami tu nemáme každý deň, o to viac ste vtiahnutí do deja. V hlavnom menu hry nájdete aj položku príbeh, kde nájdete niekoľko strán o Nicholasovom povolaní spolu s udalosťami predchádzajúcimi príchodu do Cavornu – trochu atypické riešenie namiesto dlhšieho intra, avšak určite zaujímavé.

Po spustení hry pozeráte na hrdinu pekne zvrchu, izometrickou kamerou. To bude RPG, poviete si. Zdanie však neklame len v prípade hrobárovej viny – Daemonica je v skutočnosti adventúra, čomu je prispôsobená väčšina hrateľnosti. Spovedáte obyvateľov, zbierate predmety, ktoré používate na prostredie, riešite hádanky. Predmetov celkovo nie je mnoho, ani ich medzi sebou veľmi nekombinujete. Pre hardcore adventuristov možno sklamanie, avšak takto všetko pôsobí prirodzenejšie, kombinácie sú zásadne logické, čo napomáha plynulejšiemu hraniu. Zároveň však obtiažnosť nie je vysoká, ani hádanky, tu prevažne slovného charakteru, ju rozhodne nezvyšujú. Napriek tomu aspoň nič nezdržuje plynutie príbehu – adventúry sa predsa hrávajú hlavne preň.

Okrem typických žánrových prvkov v hre nájdete aj súboje. Tie poskytujú celkom príjemné oživenie, no ich mechanizmus nepatrí medzi prepracované – môžete len udierať a blokovať. Jedná sa síce o adventúrku, avšak komplexnejší súbojový systém by jej určite neuškodil. Ďalej zbierate bylinky, z ktorých robíte lektvary. Niektoré potrebujete pri riešení problémov, iné na doplnenie zdravia strateného pri bojoch. Zaiste najdôležitejší z nich nesie názov Soulgreep. Ten Vám, ako Haresh-al-Doremovi dovolí hovoriť s mŕtvymi tak, že Nicholasa načas usmrtí. To prebieha formou akejsi minihry, keď sa objavíte v podivnom chráme. Všade okolo visia obrazy zachycujúce rôzne spôsoby smrti. V závislosti od človeka, ktorého chcete vyspovedať, vojdete do príslušných dverí pri obraze, určíte jeho životný cieľ, mesiac narodenia a démona, ktorý ho privolá. Potom sa môžete s danou osobou porozprávať ( za predpokladu, že ste sa nepomýlili ).

Čo sa herného sveta týka, je veľmi malý – len Cavorn, kláštor nad ním a kúsok lesa so starou baňou. Jeho dizajn pôsobí stroho, absentujú v ňom naozaj jedinečné miesta. Pri tak malom svete však mohli autori zapracovať o čosi viac, hre by osobitejšie zákutia prišli vhod. Taktiež zamrzí jeho rozkúskovanie na zóny, loadingy potom vytrhávajú z diania. Graficky na tom hra nebola najlepšie ani v roku vydania, no svojim spôsobom grafika ladí s celkovou atmosférou. Zvukov je ako šafranu, v podstate len cvrlikanie hmyzu, padanie dažďa a zvuk hromu. Dojem značne zlepšuje vynikajúca hudba, z ktorej priam behá mráz po chrbte. Tá ale hrá len sporadicky, navyše štyri či päť melódií rozhodne nemožno nazvať rozsiahlym soundtrackom. Obrovská škoda a premrhaný potenciál, pretože najlepšie okamihy Daemonicy sú tie, keď prší, do toho oblasť osvetlí blesk, zaduní hrom, všetko za sprievodu hudby. Vtedy atmosféra doslova vyteká z monitora. Keď ale dážď s hudbou ustanú, atmosféra razom vyprchá. Dabing mi spočiatku pripadal nevýrazný, s postupnou gradáciou príbehu však nabral na obrátkach, ale kvalít takého Posla smrti nedosahuje.

Daemonica je svojská hra – rozhodne nie je pre každého. Mnohých odradí už len svojou zastaranou a strohou grafikou, primitívnym súbojovým systémom, či vlažnou adventúrnou hrateľnosťou. Navyše na jej hranie potrebujete mať náladu ( alebo pripravenú zásobu niečoho veselého a pozitívneho, napríklad zopár dielov ovečky Shaun:) )Ak sa ale dokážete nad zápormi preniesť, objavíte atypicky pojatú adventúru s parádnou atmosférou, príbehom a príjemne plynulou hrateľnosťou, okorenenou o rôzne zakončenia. Či je to málo alebo veľa, už musíte posúdiť sami. Ja som sa však bavil dobre.

Plusy- atmosféra

         - príbeh, dialógy

         - hudba

         - plynulá hrateľnosť

         - niekoľko koncov

Mínusy- relatívna krátkosť

            - primitívny systém bojov

            - slabá a strohá grafika

            - málo zvukov a hudby

            - malý, rozkúskovaný svet

            - triviálna adventúrna hrateľnosť