The End of the Sun

The End of the Sun

Čo keby? S príchuťou letného tábora.

Toto sa bude v hre odohrávať neustále. A rovnako ako sa možno pýtate o čo ide, tak sa rodila i táto recenzia. Ako uchopiť nelineárny dej? V každom okamihu ste na jeho začiatku, konci i prostriedku. A aby nebolo málo, tak i alternatívach udalostí.

Koniec Slnka, pradávny sviatok predkresťanských pohanských náboženstiev je okamihom v ktorom sa hra začína. Autori maličkého Mokosh Games nás naň pozvali 29.1.2025.

V tejto hre preberáte úlohu žreca – kňaza slovanského predkresťanského náboženstva a naháňate Raroga – ohnivého vtáka boha Svaroga. Toto vedomie spolu s prostredím nám usadzuje hru do fiktívneho slovanského sveta. Sveta kde sa síce ctia slovanský bohovia, ale skôr v podobe ktorú by ste čakali od cechu slovanskej histórie – čo ste po dedinách nazbierali, to si do chalupy nanosíte – vedľa drevenice smelo vyzývajúcej hocakú slovenskú dedinku sa tak nachádzajú pluhy z 19-20. storočia ale o kresťanstve ešte nepočuli.

Vieme kto, vieme kde a vieme čo. Božský vták Rarog ale nie je korela ktorá Vám sadne na ruku na semienko. Aby ste dostali božského vtáka musíte sa vybaviť božskými schopnosťami. A tou je schopnosť cestovať v čase a vidieť minulé a možno i budúce udalosti. Zíde sa Vám, lebo čas vo svete má poruchu – jednotlivé oblasti sú zaseknuté v rôznych časoch. Po úvode, kde sa naučíte pohybu a základnej schopnosti „videnia“ Vás hra vyhodí do slnkom zaliateho letného sveta a nechá  tak. Choďte si kam chcete, robte si čo chcete. Žiadny hud, kompas, mapa prázdna. Na ovládači voľačo robia asi tak 3 tlačidlá a analógy.

Svet je relatívne otvorený, alebo sa tak aspoň tvári. Môžete sa vybrať „ktorýmkoľvek“ smerom. Našťastie Vás obmedzia zatarasené priesmyky a čosohmly. Snáď nezablúdite – nie je veľmi kam. Všetko sa odohráva pozdĺž ciest. Skôr či neskôr zájdete dosť ďaleko a hra Vám oznámi, že vyplnila mapu. Alebo nájdete na stĺpoch rozmiestnené šípky, prípadne pozvánky na sviatok Konca Slnka. Príďte na udalosť k rieke – bola asi včera, takže je tam bordel a zapáľte oheň. Posuniete sa v čase. Je noc Konca Slnka – Letný slnovrat. A môžete sa pustiť do prežívania. Zoznámite sa s hlavnými protagonistami ktorých osudy budete sledovať – Nadimíra a Miru. Uvidíte čo sa stalo „predtým“, alebo stať mohlo? A ovplyvníte udalosti aby sa stali. Idete pozdĺž rieky a uvidíte skupinky hudobníkov a tancujúci pár – len obrysy tiel. Krásne je že počujete hudbu a nástroje v nej ľahko vložíte do rúk už neprítomným hudobníkom. Škodou je, že evidentne len vykonávajú príslušné pohyby, ale vôbec nesledujú tempo hudby. Vedľa nich leží vedro a v ňom vetvička – palina. Čírou náhodou by sa zišla Nadimírovi s Mirou aby mohli vykonať rituál. Vezmite vetvičku a presuňte ju na potrebné miesto. Keď znovu spustíte udalosť uvidíte jej reálnu podobu a nie tú, čo spôsobila porucha času. Až takto opravíte všetky udalosti oheň sa upokojí a môžete sa v príbehu miesta posunúť ďalej.

Celá hra sa odohráva okolo ohnísk – tie sú spúšťačmi udalostí. Každé pre svoj úsek zo štyroch ročných období. Štyri varianty sveta a rovnako štyri etapy života jeho obyvateľov. Niektoré ohniská Vás pomocou meditácie presunú do sveta mimo čas – k stromu života. V ňom môžete meditovať pri štyroch oltároch: Mokoš - Jar, Svarog - Leto, Veles - Jeseň, Morena – Zima a presunúť sa tak do požadovaného obdobia. Bolo by predsa jednoduché nachádzať potrebné predmety v jednom aktívnom ohnisku. Prečo nie v rôznych a v rôznom období? A prečo mať len udalosti jedného života?

Vďaka tomu sa vraciate na rovnaké miesta, len v inom období a uvidíte že nie sú rovnaké, neposunuli ste sa o mesiace. Ale mesiace a desaťročia – rastliny v záhradkách majú formu príslušnú pre obdobie, ale prostredie, domy a samotní ich obyvatelia sa zmenili.

A to je asi tak všetko čo môžete v hre robiť. Môžete si jednotlivé udalosti prehrať viac krát. Ľahko sa započúvate do hudby ktorá Vám zrejme bude povedomá. Niektoré predmety majú popis k čomu voľakedy slúžili. Autori ich predsa zoskenovali v nejakom skanzene. Celé by ste to mali stihnúť za 6 hodín, pátrači za 8,5. Vychutnajte si poľský dabing, alebo české titulky.

Hra beží na Unity engine a išla cca 36fps, sem tam klesla, ale pri jej tempe to nebolo cítiť. Nežmýkala mašinu na doraz, akoby tých 36 mala nastavených. Textúry prostredia by ste si ani lepšie priať nemohli, všetko fotogrametrické. Slnečné lúče presvitajúce cez koruny stromov boli nádherné. Nejaké lepšie hmly a podobne by nezaškodili – tam by bolo čo vylepšovať. Jediná vážna pripomienka je k fps pohľadu – bolo mi z neho zle. Autori na to ale mysleli a môžete si zapnúť bodku uprostred a bude po problémoch (u mňa). Fotografov poteší fotomód, ktorý si ale nepamätá posledné nastavené hodnoty a zásadne má nastavenú hĺbku ostrosti veľmi nízko, takže všetko je rozmazané. Zamrzla mi len raz pri načítavaní. Čo mi vadilo, bola mapa ako by ju namaľovali deti na detskom tábore a podobne tomu ladné šípky a popisky v hre. Rovnako ako na tábore mapa neukazovala aktuálnu polohu hráča.

The End of the Sun je zaujímavou hrou na pár večerov. Nečakajte akciu, ani veľké napätie. Hra vsádza na pomalé tempo, sem – tam zamyslenie a papier s perom v ruke. Je originálna svojím cestovaním v čase a vďaka príjemnej cenovke, obzvlášť v zľave Vás nezamrzí jej krátkosť.

Číslo ako obvykle nedávam, príliš to obmedzuje. Zahrajte a uvidíte.

Na GOG to má 4,5/5.