Cayne

The Brotherhood je malé indie štúdio, ktoré založila dvojica bratov Bischoffovcov. Špecializujú sa na point & click adventúry, avšak namiesto klasických 2D obrazoviek videných zboku, používajú vo svojich hrách pre žáner netypický pohľad zhora.

Vďaka tomu pôsobia skôr ako nejaké izometrické RPG než adventúry, hoci hrateľnosť ostáva viac-menej klasická.  Okrem charakteristického umiestnenia kamery ich tvorbu rozpoznáte aj tematicky - všetky ich tituly spadajú do žánru sci-fi a s jedinou výnimkou sa tiež jedná o horory z rovnakého univerza. To nám v roku 2015 predstavili prostredníctvom kvalitného a oceňovaného sci-fi hororu Stasis, pričom o dva roky neskôr ho rozšírili ďalšou hrou - tentokrát menšou adventúrkou s názvom Cayne.

Tú si dokonca môžete stiahnuť úplne zadarmo, pretože ide tak trochu o reklamu na tvorbu štúdia. Link na Steam a GOG profil hry som pre záujemcov do textu už zakomponoval, ale skôr ako začnete sťahovať, prečítajte si aj zvyšok môjho textu.

Je totiž potrebné poznať odpoveď na základnú otázku - oplatí sa Cayne vôbec zahrať?

A tá je napriek nulovej vstupnej investícii, malým časovým nárokom titulu a všeobecným kvalitám autorov predsa len problematickejšia, než by to sprvu mohlo vyzerať.

V Cayne preberiete úlohu dosť neobvyklej postavy. Hlavnou hrdinkou je totiž Hadley, mladá žena, ktorá sa práve chystá podstúpiť interrupciu. Sterilné priestory modernej kliniky však onedlho vystriedajú výjavy ako z nočnej mory, pretože Hadley sa z narkózy prebudí rovno do akéhosi rozvráteného vedeckého komplexu, kde je pripútaná k lôžku a nejaká podivná bytosť obchádzajúca okolo práve pripravuje desivo vyzerajúci prístroj na „extrakciu“ plodu. Hre teda nemožno uprieť naozaj expresné vhodenie do deja. Rovnako rýchlo tiež zistíte, že Cayne patrí k onej málopočetnej skupine adventúr, v ktorých vaša postava môže umrieť. Nemusíte sa však ľakať, ani keď tento prvok neobľubujete - hroziacu smrť dokážete predvídať, môže nastať snáď len na dvoch miestach a hra sa po nej automaticky vráti pred kritický moment, takže reálne nič nehrozí.

Pokiaľ ide o príbeh, autori síce v úvode rozdajú karty sľubne, no výsledok vo mne zanechal dojem premárneného potenciálu. Väčšinu informácií získavate prostredníctvom čítania záznamov v nájdených PDA zariadeniach. Dialógy s inými postavami hra obsahuje tiež, ale je ich omnoho menej a sú neinteraktívne - len si vypočujete slovnú výmenu, žiadne dialógové možnosti nečakajte. To by v zásade nemusel byť veľký problém, keby na mňa obsah PDA textov pôsobil lepšie.

Osvetlia vám síce pozadie udalostí a veci do seba pekne zapadnú, ale napriek tomu mi prišli prehnane dlhé a ich čítanie ma vo výsledku príliš nebavilo. Stále som mal pocit, že trávim nepomerne viac času prezeraním PDA, ako samotným hraním. Hra navyše túto skutočnosť neberie moc do úvahy a neprispôsobuje tomu ostatné prvky. Čo presne mám pod tým na mysli? Cayne neobsahuje takmer žiadnu hudbu, prevládajú zvuky a ruchy prostredia. Možno som len príliš starý, ale keď odo mňa raz autori chcú, aby som sa sústredil na niekoľko odstavcov textu, bolo by fajn, keby ma pri tom nerušili kadejaké industriálne pazvuky. Ak za najhororovejší zážitok celej hry považujete čítanie rozsiahleho PDA, počas ktorého neustále zavýja alarm, niečo asi nie je v poriadku. Ale beriem, mohol som si zložiť slúchadlá.

K záznamom sa viaže ešte jedna vec, ktorá mi tak úplne nesadla. Prostredníctvom nich totiž zistíte, že osadenstvo komplexu tvoria bez výnimky samé úchylné postavičky. A to úchylné aj na pomery pochybného sci-fi laboratória. V Cayne by aj posledná upratovačka niekoho potajme väznila v pivnici a písala si o tom denníček do PDA, keby tam nejaká postava poslednej upratovačky bola. Keďže ide o menší propagačný titul, hra sa odohráva na malom priestore a koncentrácia deviantných postáv je preto extrémne vysoká. Pri takejto hustote a intenzite potom výsledok pôsobí skôr ako karikatúra až nechcená paródia žánru, než seriózne mienený titul.

Príbehu ale škodí predovšetkým skutočnosť, že pointu a záverečný zvrat dokážete odhaliť rýchlejšie, ako autori zamýšľali. Je skrátka dosť pravdepodobné, že kým hrdinke docvaknú skutočnosti, ktoré vy už minimálne tušíte, ešte to dobrú chvíľu potrvá. Koniec však kvôli tomu nebude mať taký dopad a záverečná časť hry bude pôsobiť zbytočne naťahovaným dojmom. Tajomstvom ostane len to, ako presne sa dané veci udejú, nie však ich podstata. Čo je škoda, pretože koniec by dokázal prekvapiť aj šokovať, keby ste vôbec netušili, čo sa chystá. Ani pomerne sympatická hrdinka, ktorú vám autori napriek malému priestoru dokážu dostatočne dobre predstaviť a previesť ju relatívne fungujúcou zmenou postoja k vlastnému dieťaťu, už potom nedokáže zvrátiť rozpačítý dojem z celkového rozprávania.

Ako je na tom samotná hrateľnosť? Očakávajte klasickú point & click adventúru. V zásade je všetko v poriadku, hoci ani tu sa Cayne nezaobíde bez problémov. Niektoré kombinácie predmetov síce spätne dávajú nejaký zmysel, avšak bez kombinovania všetkého so všetkým na ne prídete len ťažko a vyvolávajú pozdvihnuté obočie. Rovnako je dobré si zapamätať, že určité veci typické pre 2D adventúry tu neplatia, takže keď napríklad skraja hry aktivujete skener, môžete sa ďalej normálne hýbať. Pokiaľ vám to nedôjde, zažijete variáciu na slávnu hádanku s kozlom z prvého Broken Swordu. Pre žáner netypický je aj ďalší problém - pohyb po komplexe.

Čoskoro sa dostanete do centrálnej miestnosti, odkiaľ vedú dvere do ďalších častí zariadenia. Miestnosť však nie je len prehnane veľká, ale jej dizajn postave často neumožňuje priamu trasu do príslušných dverí, čo v kombinácii s absenciou dvojkliku na okamžitý presun do novej lokality znamená jediné - zdĺhavé pobehovanie medzi miestnosťami a narušené tempo hry. Otráviť to dokáže hlavne pri riešení hádaniek, ktoré využívajú informácie z PDA. Hadley nemá žiadny vlastný denník a PDA do inventára neberie, takže čítať ich môžete len tam, kde ostali pohodené. Že každé leží v inej časti komplexu už hádam nemusím dodávať.

Pokiaľ ide o technickú stránku hry, grafika vyzerá celkom pohľadne, pochopiteľne však nečakajte úroveň súčasných AAA titulov. Animácií je síce oproti bežným 3D hrám pomenej, ale pokiaľ ostaneme v medziach žánru, Cayne nepôsobí tak staticky, ako väčšina adventúr.

Obrazovky obsahujú slušné množstvo pohyblivých prvkov a rôznych grafických efektov, takže z tohto hľadiska nemám veľmi čo vytknúť. Zvuky som už nadhodil skôr, do hororového prostredia padnú ako uliate, akurát mi prišli rušivé počas čítania PDA zariadení. Hudba buď absentuje úplne, alebo nie je veľmi výrazná - aspoň mne utkvel v pamäti asi len hlavný motív. Dabing tých pár postáv je prijateľný, ale vyslovene mi sedel tiež asi len hlas hlavnej hrdinky.

Hru si môžete zahrať s českým prekladom od farflame.cz, na ktorý opäť prikladám link pre prípadných záujemcov. Niektorí členovia tohto prekladateľského tímu pracovali v minulosti na herných prekladoch aj profesionálne, hlavne však chápu, že medzi kvalitným prekladom a otrockým prekladom je obrovský rozdiel. To u autorov fanúšikovských prekladov bohužiaľ nie je samozrejmosť. Farflame ale vďaka tomu predstavuje záruku, že čeština bude mať veľmi slušnú kvalitatívnu úroveň.

Ani Caynom si hanbu určite nespravili, hoci som viackrát narazil na preklepy, ktoré vzhľadom na krátkosť hry o to viac bijú do očí. Preklad poslednej vety však považujem za trochu nešťastný. Je to taká bodka za celým príbehom, ktorá človeku prirodzene utkvie v hlave asi najviac. Keď vo mne potom slová zo slúchadiel vyvolávajú odlišný pocit ako preložené titulky, uviazne mi to v hlave rovnako. Nemusíte sa síce báť nesprávneho vyznenia príbehu, ale daná voľba prekladateľov podľa mňa do určitej miery pozmeňuje atmosféru, ktorú posledná scéna vyvoláva.

Napriek môjmu frfľaniu nie je Cayne vyslovene zlá hra a je možné, že iným hráčom sadne viac, ale jej autori to dokážu robiť aj lepšie. Stasis som hral už dávnejšie, veľa si z neho nepamätám, no viem, že som sa pri ňom bavil. Cayne som dohrával viac z princípu ako zo zábavy, čo je pri hernej dobe 3 hodiny podľa howlongtobeat.com dosť nelichotivá vizitka. Úlohu propagačnej hry, ktorá by vás mala nalákať napríklad práve na Stasis, podľa mňa neplní najlepšie.

Opačné poradie dáva väčší zmysel - začnete so Stasis a pokiaľ stále nebudete mať dosť miestneho univerza, môžete pokračovať s Cayne. Prepojenie oboch hier aj tak bez znalosti Stasis nemáte ako oceniť. A neocenil som ho ani ja, keďže podrobnejší dej Stasis mi už vyfučal z hlavy. Cayne sa vďaka nule na cenovke môže zdať prístupnejší, ale Stasis už raz bol k dispozícii zadarmo v rozdávačke na GOGu, takže je kľudne možné, že ho dávno máte v knižnici. A pokiaľ máte radi sci-fi horory, zaslúži si vašu pozornosť.