Ski Jumping 2005

Šport skoky na lyžiach sámosebe v SR nemá veľa priaznivcov, tak nie je divu, že sa ani hra neteší veľkému záujmu. Čiže s najväčšou pravdepodobnosťou väčšine ľuďom asi ušlo, že rtl ski jumping 2005 je už pár mesiacov v obchodoch. No hádam sa nájde aj zopár jedincov, ktorí tento šport obľubujú a s radosťou by si zahrali hru alebo poprípade si apoň o nej prečítali. A práve pre nich je určená táto užívateľská recenzia.
Teraz by sa asi hodilo porovnanie ski jumpingu 2004 s novším pokračovaním, avšak ja som predošlé diely nehral, tak sa tomu vyhnem a idem hneď k veci. Prvé, čo som si všimol, bol jej obal, na ktorom pózovali dvaja nemeckí skokani Smith a Speath. To vo mne evokovalo prítomnosť licencie na mená skokanov, z čoho som nebol príliž nadšený, lebo som to bral ako samozrejmosť. S túžbou si zaskáť v koži Maťa Mesíka som v hlavnom menu, ktoré ma moc neočarilo, vďaka jednoduchému čiernobielemu motívu s pár obrázkami snehových vločiek, klikol na rýchly štart, aby som mohol čím skôr plachtiť v povetrí. Ale pri výbere hráča sa moje predstavy o vznášaní sa za najlepšieho a zároveň aj jediného slovenského skokana rozplynuli, ako snehová vločka pri dopadaní na rozžhavený kanál. Zjavne vývojárom ostali peniaze iba na licenciu pre dva ksichty na obale.Mená sa nezhodovali so žiadnym skutočným skokanom, ba ani tváre mi nepripadali povedome. Hýrila sa vo mne kopa zmätených, nesúdržných otázok a zároveň veľké nutkanie rozmlátiť celý obal aj so zbytočným obrázkom nemeckých skokanov.
Samotná hra našťastie nedopadla tak zle, ako tie mená. Grafika je veľmi dobrá a nastáva tu nepriama úmera v tvare peknej grafiky versus nízkych hw nárokov. Na ovládanie si netreba dlho zvykať. Postava sa ovláda jednoducho pomocou myši.
Interesantnejšou voľbou oproti rýchlemu štartu je pochopiteľne kariéra, kde si treba v prvom rade vytvoriť vlastného hráča a následne začať súťažiť proti ostatným fiktívnym borcom v lige pre amatérov. Ďalšie dve ligy sa odblokujú automaticky po dovŕšení predošlej. Mostíkov je 32 zimných plus asi 9 letných, ktoré sa od seba líšia dĺžkou nájazdu, hill size (červená čiara) atď...
Teraz pár slov k tomu najdôležitejšiemu. A to k veci, ktorá je uvedená aj v názve hry, teda k samotnému skoku. Tesne pred ním má hráč 10 sekúnd na rozmyslenie, kedy bude najvhodnejšie stlačiť ľavé tlačídko myši (ak do desať sekúnd tlačídko nestlačí, skokan odštartuje bez povelu), pomocou ktorého sa skokan odlepí od lavičky, čím začína druhá etapa, v ktorej ide o nakláňanie myši z jednej strany na druhú tak, aby kurzor (ktorým je v našom prípade gulička) ostal, čo najdlhšie v strede polooblúka do chvíle nástupu tretej etapy. Pokiaľ kurzor (v našom prípade gulička :) nezostane v strede polooblúka, skokanovi sa roztrasú nohy a hrozí mu vykoľajenie, tým si ale nie som istý, lebo amatér nie som, takže sa mi guličku darilo vždy v strede udržať. Treťou etapou je samotný skok, ktorý sa vydarí len v prípade presného odrazu. Presný odraz možno charakterizovať, ako zosynchronizovanie opätovného stlačenia ľavého tlačídka, ktoré je nutné podržať a v správnom okamihu pustiť. Akonáhle je tento postup vykonaný, myš treba zatiahnuť smereom k sebe. Skokan v tej chvíli nastaví svoje lyže do tzv. véčka. To mu umožňuje doskočiť čo najďalej. V tejto dobe je stále dôležité strážiť guličku v strede polooblúka. Jednou z posledných etáp je doskok. V ňom musí hráč potiahnuť myš opačným smerom, ako to bolo pri odskoku, čiže od seba. Dôležité pri ňom nie je len nepadnúť, ale hlavne vytvoriť telemarq, ktorý je nezbytný pre čo najvyššie hodnotenie od rozhodcov.
Na záver len dodám, že ak sa tento nie moc stručný popis neuplatní ako recenzia, tak ako návod určite...
Ako fanúšik, by som ski jumping 2005 ohodnotil 84%, ale objektivita sa v dnešnej dobe cení, takže...