Final Fantasy IV

Najprv animovaný úvod, krátky ako mávnutie krídiel kolibríka, a už ste v tom. Ste v sebe. Ste temný rytier s veľmi teplým menom Cecil a masakrujete nevinných ľuďí. Nie je divu, keby som sa volala Cecil , tak by som tiež masakrovala :) - avšak od hrdinov série Final Fantasy by človek niečo takého nečakal. Dokonca aj jeho vlastní ľudia sa na neho dívajú cez prsty - aspoň tí, ktorím po tom masakrovaní nejaké prsty ostali. Ostatní sa na neho dívajú cez pahýle.

Avšak Cecil má problémy - a tie problémy nespočívajú len v tom, že by mu vadilo, ako sa na neho všetci pozerajú cez pahýle. Zabíjanie nevinných ho totiž až tak neteší. Cecil začína mať problémy a pochybnosti. Tak nie je divu, že kráľovi položí jednu otázku naviac a ocitne sa v nemilosti. Zrazu nie je z neho kapitán RAF (Royal Air Force), ale obyčajný niktoš, ktorého kráľ posiela na plnenie bezvýznamných záležitostí. Lenže, ako som to napísala aj v predchádzajúcom článku - vo svete Final Fantasy nie je nič tak, ako sa zdá a bezvýznamná záležitosť sa môže pretvarovať do niečoho oveľa dôležitejšieho.

Pätnásť rokov. Čo bolo pred pätnástimi rokmi? Predovšetkým písal sa rok 1991. Rok, v ktorom sa Japonsku podarilo vyrobiť štvrtý diel Final Fantasy.



Final Fantasy IV sa s Vami mazliť nebude. Je možno matkou všetkých hier, avšak je to pekne tvrdá matka, ktorú najviac baví, keď vidí, ako sa jej deti vrtia na zemi v kaluži plnej krvi. Žiadny súcit a žiadna zhovievavosť. Niekedy to avšak prehná - obzvlášť čo sa týka práce v inventári, ktorý je poriadne neprehľadný, a zisťovať, kto akú zbraň alebo druh mágie môže použiť, môžete len jednou metódou - omyl. Tu vidieť, aký pokrok séria FF odvtedy spravila. Avšak, aby sme nielen kritizovali, štvorka posunula svet FF oveľa vpredšie - poprvé sa v nej objavila vec, ktorá sa nazýva ATB - Active Time Battle. Ak netušíte, čo to znamená, je to taká dohoda medzi ťahovou stratégiou a hrou typu ,,čo najrýchlejšie stláčaj tlačítka a udieraj do nepriateľa´´. Jednoducho, čas šiel pomalšie, ale bežal a vy ste mali vždy nejakú tú chvíľku, aby ste stihli svojim hrdinom vydať príkazy, čo nechutného majú spraviť protivníkovi. ATB sa objavilo, osvedčilo a ostalo.

Na rovinu - ak nie ste fanúšikom hier série Final Fantasy a neodchádzate od hry, dovtedy kým nepreňucháte každý kút, tak táto hra nie je pre Vás. Hier sú desiatky, Final Fantasy IV je dlhé a život je krátky (aspoň ten Váš). Grafika je plochá ako myš zvalcovaná buldozérom ,taká, za ktorú by sa dnes hanbil aj Game Boy, ovládanie ťažké a hudba vyvoláva pocit, akoby Vám pískalo v uchu. Ale napriek tomu je to stále Final Fantasy - ktorá je ešte len v embryonálnom stave. Ale aj tak Vás dokáže zlákať a než si to uvidomíte, už chytáte návnadu a háčik sa Vám zasekáva do hornej pery. Zabúdate na smiešne kráčajúcich panákov a hrubú grafiku a ponárate sa (pravdou je, jednoducho rozprávaného) príbehu. Kto môže za to, že kráľ sa zmenil? Prečo zháňa po celom svete kryštály a je ochotný za ne obetovať hocičo a hocikoho? Aha?

HODNOTENIE

GRAFIKA 2/10: Niečo na tej obrazovke predsa len je.

HRATEĽNOSŤ 7/10: Ťažké a s trochu nemotorným ovládaním.

ŽIVOTNOSŤ 10/10: Je to Final Fantasy, nie?

CELKOVO 7/10: Ak si trúfate na dlhú a obtiažnu hru, máte šancu.