Za poslednú dekádu som u nás recenzoval väčšinu ročníkov NHL, ale už netuším, čo by sa dalo napísať. Jednoducho človek nemôže sám písať dookola o tom istom. Zvlášť pri sérii, ktorá akoby aj sama rezignovala na nejaký rozumný progres a iba po maličkých krôčikoch inovuje. Nekritizujem autorov tejto série, bavil som sa v minulosti s pár ľuďmi z jej pozadia a nie je ľahké na nej pracovať. Oproti iným športom sú tu mnohé obmedzenia, ktoré im bránia spraviť väčšie a lepšie zmeny. Ale ja som už dlho nezažil takú nechuť vôbec sa pustiť do nejakej hry. Na jednej strane som rád, že som ju prekonal, hru som si pomerne užil. Na druhej strane ale čo sa dá ešte vôbec napísať?

Zhrniem všetky svoje predchádzajúce recenzie do AI, nech mi z toho niečo spraví? Aj to mi chvíľu prebehlo hlavou. Aká hra, taká recenzia. Úprimne, po nainštalovaní a spustení hry som sa v menu musel chvíľku obzerať, či som si náhodou nepustil predchádzajúci ročník. Je to síce už nejaká doba, čo som naposledy hral NHL 25, ale mal som dojem, že hra vyzerala PRESNE takto isto. Ale znela inak. Soundtrack je tu nový, žánrovo a pestrosťou typický pre sériu, ale mne úplne neulahodil. V minulosti mi interpreti viac sadli. Teraz tu nenájdete Papa Roach, Volbeat, Queens of The Stone Age či Airbourne. Disturbed je najznámejšie meno na novom soundtracku a je doplnené napríklad Alexsucks, Fat Dog, Silverstein, The Hives alebo Winona Fighter. Nie zlé, ale v minulosti to bolo už aj oveľa lepšie. Žeby budget? Naopak diegetická hudba zo štadiónov ma veľmi bavila.

Už som si zvykol, že v NHL sérii sa na hrateľnosti až tak nepracuje a aj keď vždy prídu nejaké tie zmeny, vo výsledku naozaj už roky hru hráte v zásade rovnako. Musíte sa naučiť vždy nejaké tie nové špecifiká, ale budete dobre vedieť, ako sa to má hrať. Po tých rokoch dokonca už aj viete tie triky, že keď máte takéhoto hráča s takýmto X-Factorom a vystrelíte na brankára z tohto miesta, takmer vždy vám padne gól. Doteraz tak dávam góly už roky, keď treba ratovať výsledok a už to nechcem hrať na krásu. Pre mňa je teraz už dôležitejší obsah, no aj ten už veľmi zaostával.

NHL 26 však v tomto sľubuje zmenu a rozširuje niektoré herné režimy. Tak som sa po prvom zápase rovno pustil do Be A Pro, roky známeho režimu, ktorý bol ale pokropený živou vodou. Ak NHL nepoznáte, toto je režim, kde si vytvoríte vlastného hráča a vediete ho na ceste k nesmrteľnosti v rámci NHL. Z juniora až na legendu so Stanley Cupmi v polici. V NHL 26 je to viac príbehové, rozšírené a aj keď zmeny nie sú až tak výrazné, vlastne to funguje lepšie, dáva to režimu hĺbku. Napríklad začínate na juniorskom šampionáte. Síce len dva zápasy, ale hneď to je niečo viac. Následne sa cez juniorku, draft a farmu snažíte dostať aspoň do štvrtej lajny tímu, ktorý vás draftoval. A asi to nebude to meno, ktoré by ste očakávali.

Máte tu interakcie s médiami, s manažérskou, trénerom a podobne. V nich si vyberáte z možností, ktoré vám môžu priniesť boost v niektorej oblasti - obľúbenosť v tíme, medzi fanúšikmi, pridá nejaký bod na vylepšenie skillov a tak ďalej. Síce si tak nakoniec nevyberáte odpovede podľa seba, ale podľa toho, čo sa vám najviac hodí pre postavu, ale aspoň niečo. Dokonca vám tu a tam zavolá Macklin Celebrini, ale to nie je práve prvok, ktorý by som oslavoval. Pôsobí to náhodne, napríklad pred spoločným zápasom v NHL sa vám neozve, ale pri nejakej inej príležitosti už áno. A hlavne je Celebrini obrovský talent a jeho 63 bodov v minulej sezóne je úctyhodných, no herec je príšerný. Tak zlý dabingový výkon často nevidíte ani v najväčších budgetovkách.

Ale stále je Be A Pro jedno z tých príjemných prekvapení nového ročníka NHL, ktoré so sebou prináša aj špecifické výzvy, kedy musíte v určitých fázach kariéry dodržiavať, prípadne spĺňať a prekonávať niektoré limity. Na to, aby ste si udržali miesto, prípadne sa posunuli o lajnu vyššie a podobne. nebuďte prekvapení, keď si v prvých zápasoch v NHL zahráte len v troch striedaniach za celý zápas. Ale nároky na výkon budú také, že sa aj tak zapotíte, aby ste ich splnili. Občas pôsobia nezmyselne, ale väčšinu času majú význam - množstvo bodov, gólov, asistencií, vysoké priemerné hodnotenie a podobne. Ale čo vám stačí v úvodných fázach kariéry už neskôr stačiť nebude, aj vy tak na sebe musíte makať, nie iba vaša virtuálna postava.

Dokonca aj HUT s novým ročníkom dostáva novinky, aj keď nie sú až také zásadné, no ani kozmetické. Stále je to kartičkové peklo, do ktorého keď raz spadnete, môžete tam utopiť kopu času aj peňazí, no teraz s o niečo zaujímavejšou štruktúrou. Hlavnou novinkou tu je nový režim Cup Chase, ktorý je presne pre hráčov ako ja, ktorí si s kartičkami chcú zahrať, ale len offline a vlastným tempom. Čaká vás tu kratšia sezóna a po nej play-off, nemusíte naskočiť ihneď a nemusíte hrať stále, hľadať meta karty a podobne. navyše HUT zavádza aj nové mechaniky pri zostavovaní tímu, ako napríklad platové stropy a ďalšie. A okrem toho tu nájdete aj niekoľko ďalších noviniek.

Ostatné režimy, ligy, tímy a podobne? Tam je to všetko viac či menej po starom. Opäť nejaké kozmetické zmeny, upravené možnosti, zlepšené menu (to je napríklad aj v Be A Pro, HUT a World of CHEL drobné, ale príjemne vylepšenie). Franchise sa minulý rok dočkal aspoň trochu väčších zmien, ale stále to nebol žiaden zázrak. Aj tak ale tento rok zostal bokom a pozornosť sa sústredila inde. Hra tak naprieč ostatnými režimami neprináša nič skutočne nové, ale stále je skvelou voľbou na trávenie času s kamošmi počas piatkového večera pri pive. Ale normálne aj považujem za stratu času rozpisovať sa o Ones, Threes, turnajoch a ďalších.

A keď si tak čítam recenziu spred roka, vlastne tam som písal niečo veľmi podobné. A ak by som recenzoval NHL 24, asi by to tam bolo tiež spomenuté. A takto by som mohol asi pokračovať aj hlbšie do minulosti. Akurát je tu jeden veľký rozdiel a to je pohľad „pod kapotu“. Minulý rok som kritizoval to, že hra prináša len kozmetické zmeny. Tento rok je to už zaujímavejšie a v EA Sports sa rozhodli aj inovovať herné technológie. Nie vo veľkom, na to nemajú možnosti, rozpočet a ani ľudí, ale aspoň niečo. Konečne!

V snahe priniesť autentickejší hokej prinášajú systém ICE-Q 2.0 vystavaný na technológii NHL Edge, ktorú poznáte z prenosov, stránky a aj NHL apky. Vývojári zobrali dáta hráčov, nakŕmili nimi svoju hru a virtuálni hokejisti by tak mali mať herný prejav bližší svojim reálnym predlohám. Nefunguje to nejako zázračne (napríklad v EA Sports FC to cítite viac), ale predsa len to funguje. Minimálne to teda EA Sports prezentujú na Draisaitlovi a jeho hľadaní si pozície, ktoré aj v hre vyzerá ako v skutočnosti. Otázne je, či to je novým dátami, alebo to je jednoducho fakt najvhodnejšia pozícia pre takýto typ hráča.

Ale nemyslite si, že je zrazu každý hokejista unikátny. Hviezdy majú svoje jasné črty, ktoré môžete poznať zo skutočného hokeja. Ale zvyšok? Ten už funguje skôr genericky. Čo vás práve v Be A Pro môže viesť k frustrácii. Bojujete o postup zo štvrtej lajny, ale keďže ste v Utahu a vo štvrtej, tak sa bude puk nahadzovať na mantinel. Že môžete korčuľovať do úniku z modrej? Na tom nezáleží, váš AI spoluhráč to jednoducho napáli na mantinel. Ale prejdete o lajnu či dve vyššie a hneď je to o niečom inom - lepší prístup, viac individuality a aj nejaké tie náznaky autentických herných prejavov. Samozrejme, týka sa to len NHL, takže vlastne len časti hráčov v celej hre.

Na to nadväzuje mierne prepracovaný X-Factor systém, ktorý hokejistom dáva unikátne črty a v niekoľkých úrovniach podľa toho, ako je v danej oblasti hráč dobrý. Sú to ofenzívne, defenzívne, brankárske a X-Factory pre tvorcov hry. celkovo je v hre 28 X-Factorov a vám slúžia na to, aby ste si vlastných hráčov prispôsobili podľa seba. No ak hráte za reálnych hokejistov s nejakým prisúdeným X-Factorom, viete, ako z nich vyťažiť čo najviac - ako brániť, ako strieľať a podobne. hru tu vlastne robí čitateľnejšou pre hráčov a aj keď to je už známy systém, teraz je o niečo prepracovaný na lepšie pochopenie, odlíšenie a aj zvládnutie.