END OF ABYSS

END OF THE ABYSS (PS5)

Príbeh o tom ako sa jeden muž tešil na hru, a tá ho na oplátku kopla do rozkroku. Je teda v poriadku že sa mi to páčilo?

„Kdo zápasí s nestvůrami, ať se má na pozoru, aby se přitom nestal nestvůrou. A hledíš-li dlouho do propasti, vhlédne pak propast i do tebe.“ Friedrich Nietzsche

Keď v lete roku pána 2025 bola hra od Section 9, End of Abyss ohlásená, ťapkal som plutvami ako lachtan vo vodnom svete, ktorý čaká na vypasenú makrelu od drezuranta. Síce som nevedel, čo také sa mi vlastne bude servírovať, ale hutná atmosféra z tejto hry priam presakovala. Temný sci-fi korpus, prekladaný vrstvami záhadných bytostí a opusteného podzemného komplexu. Tu sa predsa nedá šliapnuť vedľa, že? Že!?

V prvom rade sa musím s niečím priznať. Hru poctivo smažím, a cítim, že som tesne pri konci, ale ešte som ho nedosiahol. Nikde som si ho nehľadal, a aj keď nečakám, že ma posadí na zadok, chcem si to vychutnať sám. Dôvod je..., ale o tom neskôr.

Hra začína príchodom tímu skladajúceho sa z techničky Cel a tímu vedeného kapitánom bez mena. Ostatne všetci zúčastnení majú len strohé kódové označenia, oblečený silný hazmat/skafander a to len umocňuje pocit samoty a prázdna. Misia má prozaický cieľ. Vyšetriť a zistiť, prečo sa zrazu vysoko technický megakomplex Abyss ponoril do temnoty. Po prvých krokoch je jasné, že niečo nie je absolútne v poriadku a neznáma forma parazitov ovládla osadenstvo komplexu. Navyše, ten je v dezolátnom stave a centrálne systémy pod taktovkou AI a bezpečnostných systémov, tomu veľmi nepomáhajú. Scenár sa tak obligátne veľmi rýchlo zvrhne z vyšetrovania, na boj o život a hľadanie cesty k hlavnej jednotke komplexu. Zároveň sa Cel dostáva do situácie, kde v prvom rade plní nariadenia svojho vedenia, ale centrálne AI s ňou začne konverzovať a žiadať o pomoc a spoluprácu.

Prvé krôčiky nás tradične zoznámia s hrou a jej pravidlami. Ide o žáner označovaný aj ako metroidvánia s tým že akčná zložka používa twin-stick shooter formulu. To znamená ľavá páčka je pohyb a pravá zase mierenie zbraňou, či skenerom. Cel používa skener na identifikáciu takmer všetkého interaktívneho a informačného materiálu v hre. Ako zbraň jej slúži energetická služobná pištoľ, ktorá vám chtiac-nechtiac prirastie k srdcu. Tá ako to už chodí, nedáva najsilnejšie facky, ale má neobmedzenú muníciu, čo pri fakte koľko krát výstrel netrafíte, príde vhod. V hre nájdete aj dodatočné zbrane ako brokovnicu a pušku, ale tie potrebujú muníciu a budete si ju musieť vyrábať, lebo v hre sa žiadna nedá nájsť. Rovnako ako doplnky, ktoré si odomknete formou „blueprintov“. Čo obnáša granáty, svetlice, C4 či elektromagnetické rušicky. Všetko si musíte vyrábať. Ako mena v hre slúžia fragmenty, ktoré sa striedmo nachádzajú v bedniach a prostredí, a zároveň aj sporadicky vypadávajú z porazených nepriateľov. Tie používate v termináli na už spomínaný nákup, ale aj na klasicky povinný upgrade zbraní. Tam sa nejedná o žiadne orgie, ale jednoduché priamočiare vylepšovanie poškodenia a prípadné odomknutie sekundárneho módu. V prípade servisnej pištole tak ide o nabitie silného výboja pri podržaní, puška zas získa možnosť penetrácie. Veď to poznáte. Zbrane môžete mať naraz „oblečené“ dve, a to si volíte v kryo komore, ktorá slúži ako save-point a umožňuje dodatočne inštaláciu mod-ov do obleku. Tu sa tiež nik nepretrhol so sofistikáciou a tak máte možnosť osadiť voľné sloty (tie sa rozširujú nachádzaním vylepšení vo svete) niečím ako odolnosť voči elementom, vyššie zdravie ci viac predmetov na použitie. Ako to už chodí, cestou získavate nové schopnosti a možnosti, ktoré vás prinútia vracať sa na miesta povodne nedostupné. Či už ide o zamknuté dvere za chýbajúcou kartou/kľúčom, alebo potom o zničiteľné steny, výsuvné mosty, traverzovanie za pomoci „grapling hooku“, či jednoduché spustenie rebríka.

Takže, Cel. Toto chudiatko si to komplet vyžiera z každej strany. V prvom rade direktívy od kapitána, ktorý ju zjavne používa len ako nástroj na dosiahnutie cieľa, čím je zahladenie zlyhaného genetického projektu Specimen 01 a potom samozrejme hostilná atmosféra celej stanice, kde nečakajte pochopenie a pomoc, ale utrpenie a blúdenie. Je to až smiešne, ako na všetku špinavú prácu pošlú tie lenivé lemry útlu ženu a oni postávajú na jednom mieste plne vyzbrojený. Raz ma naháňal nejaký papľuh až k tomu vojakovi, a ten čumel do steny a až keď som ho pri ňom nakoniec usmrtil, pokračovala hra ďalej.

Ono, zoberme to teda od toho zlého, čo hra ponúka. Musím povedať, že hra ma patche a update skoro každý deň, ale niektoré fundamentálne veci žiaden patch nezmení. Problém číslo jedna. Mierenie so zbraňou je veľmi citlivé, čo ústi v nepresnosť a nepriatelia často majú rozsah útokov až nefér veľký a presný. Keďže kamera je fixná, ala Resident Evil raz,dva, tri, občas ti mobka zabere celý objektív alebo ju zase vôbec nevidíš. Viem, nie som žiaden gepard, ani profi hráč na ukulele, ale toto vie frustrovať. Spomeňte si na mňa pri súboji so stonožkou. Každopádne, asi to k takejto hre patrí a naučíte sa nejaké tie finty. Čo k nej ale nepatrí je, že som sa neraz zasekol o imaginárnu prekážku a bol som umlátený na smrť bývalým upratovačom komplexu na polovičnom úväzku. Čo priamo súvisí s bodom dva, kde v rámci umelého predĺženia hracej doby Vás hra hodí vždy na poslednú kryo komoru, ktorá je častejšie ako by sa mi páčilo, niekde úplne v... áno, je presne tam. Toto je samozrejme častý jav hier, ale tu mi to príde viac vopruz kvôli relatívne pomalému tempu hry a nástrahám prostredia. Príklad. Určité prostredia majú toxickú zamorenosť a radiáciu a vy neustále strácate zdravie a ešte sa snažíte niekam dostať. A tu sa elegantne predstaví bod číslo drei, a to je explorácia. Ako som spomínal, hra je denne patchovaná, ale ja sa vyjadrím k tomu, čo zažívam tu a teraz. Nielenže máš minimálnu predstavu o tom kde a ako ísť, ale aj keď nakoniec splníš nejaký objektív, mapa či hra ti často vôbec neukáže čo a kde sa stalo a ty teda beháš ako bezhlavé kura po celom komplexe a hľadáš ihlu v kope sena. Lebo napr. niekdajšie zatopené dvere (čo si nemal odkiaľ vedieť, keďže hra ti nenapíše prečo sa nedajú otvoriť) sú zrazu prechodné ale ty môžeš len tápať. Veľa dvier ma status „closed“ a zrazu sú open. A nevieš ani prečo. Toto sú také tie výtky a neduhy, a presuniem sa k tomu, čo ma núti hru napriek tomu hrať ďalej a myslieť na ňu keď zaspávam o druhej nad ránom, s budíčkom na 6:30.

Povedal som že hra má skvelú atmosféru? Asi hej. Od sektoru pre posádku, cez vodojem, továreň, až po zamorenú oblasť a jadro, každý kus je vizuálne a nasvietením umelecké dielo. Je tu vidno, že hra nesie rukopis ľudí, čo pracovali na Little Nightmares. Použitý Unreal Engine je tu poďla mňa dobrá voľba a tento žáner mu svedčí. Zvuk je rovnako výborný a ambientné zvuky presne vystihujú atmosféru. Hlavná protagonistka je nemá, a ani necekne ako typická žena, ale ostatné NPC sa stroho vyjadrujú nezrozumiteľným žvatlaním, ktoré mi najviac pripomína asi jazyk z hier ICO, Shadow of Colossus či Last Guardian. Ale možno sa pletiem, lebo som nad tým dumal dlhšie. Vyznie to možno ako že si protirečím, ale to čo uvádzam ako zápor, je svojim spôsobom aj klad. A to ta spomínaná explorácia. Dnes, keď je trendom, že v hrách už pomaly funguje autopilot, je tento oldschool prístup odvážnym no zároveň vítaným počinom. Nič si tu nevieš nastaviť, meniť obťažnosť ani pomoc. Proste si hodený do hry a hraj. Zaseknutý na jednom bode hodinu, no zarputilo sa motáš v kruhu a nevzdávaš sa. Ono to je skôr môj povahový črt, a niekto by už jutubil, alebo to vymazal, no keď si vyrastal na nelogických adventúrach ako Day of Tentacle, dáš aj toto.

V rámci toho, že ešte nemám prejdený každú časť komplexu (neviem ešte páliť ohňom tie zavreté pasáže), podľa trofejí vidím ešte 4-5 bossov na odfajknutie (niektorí sú asi nepovinný) a hrám to cca 9-10 hodín, odhadujem dobu hrania na možno 13 hodín. Zároveň sú tu ešte 2 druhy koncov. Klasický a „sekrét“. Všetko závisí od toho, či nájdeš všetkých 8 datashardov, alebo nie.  Zhrnul by som to tak. Napriek tomu že hra je prijatá so zmiešanými hodnoteniami (čo viem pochopiť) a lavíruje na povedzme 6/10. No u mňa si zaslúži rozhodne vyššie hodnotenie, napriek všetkému čo mi na hre vadí. Ono hra stojí cca 30€, je to povinnosť pre každého priaznivca hier tohto žánru. Či už použije z nedostatku času, alebo nervov barličky alebo nie, určitým veciam sa nevyhne a bude musieť horko ťažko zaplakať a ešte horšie zahrešiť. A o tom to celé predsa je.