Yie Ar Kung-Fu

V dnešnom retro článočku vás zavediem do dôb dávno, pradávno minulých. Celých 22 rokov dozadu, do dôb, kedy herným systémom kraľovalo Nintendo do svojím NES (Nintendo Entertainment System), o 3D sa vtedy ešte nikomu ani nesnívalo a hry sa nenachádzali na dvojvrstvých DVD, ale museli sa zmestiť na pár kB cartridge. Doteraz veľa ľudí s radosťou spomína na tie časy a na herné hity z tej doby. K výrobcom dnes už klenotov vtedy patrila aj dnes veľmi známa firmy Konami a jedným z ich klenotov bola aj hra Yie Ar Kung Fu.

Táto hra vyšla na viaceré platformy, tak vás chcem upozorniť, že toto je článok o MSX2 verzii, ktorá vyšla na NES.
Hra zo začiatku pôsobí nenápadným, skromným dojmom. Pod takouto škrupinkou sa však skrýva obrovský potenciál, pri ktorom hráči neraz strávili desiatky hodín neuveriteľnej zábavy. Ako ste mohli usúdiť z názvu hry, tak ide o hru bojovú.

V hre ovládate malú, pár pixelovú postavičku bojovníka menom Lee (žeby narážka na Brucea Leeho?). Nečakajte žiaden príbeh, animácie, nič, iba čistú hrateľnosť. Na začiatok sa postavíte do arény proti prvému súperovi. Ovládate iba výkop, úder päsťou výskok a klasické pohyby, nečakajte, žiadne fatality, veď sa predsa píše rok 1985. Takto predstavené to pre nezasvätených asi nevyzerá nijak extra príťažlivo, ale v momente, keď začne hra sa všetko mení. Nastupuje totiž čistá hrateľnosť bez akejkoľvek závady. Súboje sú zábavné, chytia vás a budete sa nesmierne baviť a niečo, čo nedokážete popísať vás bude stále hnať ďalej a ďalej. V hre sa vynikajúco stupňuje obtiažnosť až na jednu chybičku: už od začiatku vidíte, že ste značne slabší ako váš súper. Náš hrdina má dohromady 5 kíl aj s 10 kilovými topánkami, vyzerá, že by ho slabší vánok odfúkol a vyzbrojený tiež ničím nie je. To spôsobí, že už z prvého víťazstva (ktoré nepríde vo väčšine prípadov hneď na prvý pokus) budete mať obrovskú radosť. Váš prvý súper (Wang) tiež nie je nič extra, akurát je podstatne objemnejší a má palicu – po čase žiaden problém. Druhý nepriateľ je už trošku silnejšie kafe, pohybuje sa výrazne svižnejšie ako predchádzajúci a „pľuje“ po vás shurikeny., Ďalší už má reťaz a takto sa to pekne ďalej stupňuje až kým neprejdete všetkých (no, veľa ich práve nie je) a potom sa začnú od začiatku opakovať, samozrejme že podstatne náročnejší. Neskôr je už ale hrateľnosť pre nováčika pomerne neúnosná a dostane sa tak maximálne do 9 levelu (druhý stupeň nepriateľov). Ale z neznámeho dôvodu budete stále hrať, aj keď v zápase nezískate ani jedno z dvoch víťazstiev povinných na postup, aj tak budete stále skúšať. Hra má aj multiplayer, v ktorom sa zabavíte minimálne rovnako dobre.

Grafické spracovanie dnes už nikoho neuchváti, v hre je farieb koľko je asi v peračníku chudobnejšieho prváka na ZŠ, spočítate na prstoch vašich rúk. Ale pôsobí to aspoň milo a aj vás pobaví.
Zvuky sú špičkové (teda aspoň podľa mňa). Vážne vás pobavia. K hraniu vám stále dookola hrá tá istá melódia, ktorá ale nelezie na nervy ani po dlhom hraní a „hlasy“, ktoré vydávajú postavy sú vážne komické (táto hra vám zdvihne náladu, v dobrom slova zmysle samozrejme).

Neostáva mi nič iné ako vám odporučiť pohľadať niekde pod 2 metrovým nánosom prachu túto legendárnu konzolu a pustiť sa do hry. Prípadne si zohnať emulátor a skúsiť to takouto cestou (tu už ale nezažijete ten pravý POCIT).

Pár obrázkov
https://images.google.sk/images?svnum=10&hl=sk&newwindow=1
&q=yie+ar+kung+fu+nes