Singularity

Letecké nešťastia sú v poslednom čase na dennom poriadku. Niekto to prežije, iný zase nie. Niekomu sa podarí pristáť na vode, alebo priamo na diaľnici počas hustej premávky, ale väčšinou tieto kaskadérske kúsky nedopadnú dobre. Predstavte si že vás ožiari jadrový výbuch, ale ako pravý vojak ktorý za vlasť položí aj vlastný život si s následkami ožiarenia hlavu lámať nemusíte. Horšie je to s vrtuľníkom ktorý zrejme výstupnú kontrolu nezažil roky a tlaková vlna z výbuchu ho pošle razom k zemi. Nakoľko kolega "vystúpil" o pár chvíľ skôr a pilot je momentálne v stave kremácie, nasledujúce udalosti budete prežívať len z vlastného pohľadu ktorý vám nie vždy bude po chuti.

Približne taký začiatok má aj hra s názvom Singularity. Hneď ako zaostríte zrak a štipľavý dym vychádzajúci z vraku vrtuľníka vám zaplní pľúca, krívajúc sa pomalým tempom snažíte dostať z miesta nešťastia. Šťastena, ale stojí na vašej strane a o malú chviľu si do žíl pumpujete prvú dávku životodárnej energie. Posilnený a odhodlaný začínate príbeh ktorý zaberie 6 až 10 hodín. Záleží len na vašej zvedavosti ako veľmi sa chcete do sveta Singularity ponoriť. Pre zvedavcov je hra priam stavaná. Tu a tam vám povaľujúce, rukou písané záznamy a audio denníky budú odkrývať príbeh ľudí bažiacich po moci a vláde nad svetom. Čím viac vás príbeh vtiahne o to jednoduchšie to budete mať na samom konci, kde sa bude rozhodovať akou bodkou celé toto šialenstvo ukončíte. Viac o príbehu neprezradím. Bola by škoda keby ste do hry vstupovali s vedomím že už viete čo vás čaká.

FPS hry to majú ťažké. Prísť s nejakým novým prvkom ktorý ešte neuzrelo ľudské oko je zložité. Keď už niekto s niečím novým príde, tak málokedy sa zavďačí väčšine hráčov. To isté si zrejme povedali aj chlapci z Ravenu a vybrali sa presne opačnou cestou. Načo nasilu vtláčať do hier mechanizmy o ktorých nikto nie je presvedčený že vo výsledku zabodujú, keď tu máme množstvo overených vychytávok, ktoré mali úspech v minulosti? Stačí malý upgrade a razom máme hru ktorá sadne väčšine. Tak sa aj stalo a Raven nám servíruje hru ktorá neprináša v podstate nič nové. Half Life pozná každý a o podmorskom meste Rapture už taktiež mnohí počuli. Momentálne je v kurze mutácia spojená s jadrovým výbuchom ktorú majstrovsky vystihol S.T.A.L.K.E.R, alebo nedávno vydané Metro 2033. Áno je to tak, Singularity si berie príklad z týchto hier a v nemalom množstve ešte pridá niečo z Dooma 3 a jemu podobných.

Každá minca má predsa dve strany a verte, alebo nie napriek viditeľnej inšpirácii top titulmi čias dnešných aj minulých je Singularity vo výsledku samostatne fungujúca hra bez náznaku vykrádania, alebo bezhlavého kopírovania, kde všetko do detailu zapadá do jedného výborne fungujúceho celku. To čo hru robí originálnou a zároveň silne pripomína iné tituly je v hre označované za TMD (Time Manipulation Device). Zjednodušene povedané jedná sa o rukavicu, lenže nie o klasický palčiak vhodný na zimnú guľovačku, ale ide o zariadenie ktorého výsadou je manipulácia s časom. Svet hry je v troskách ale v minulosti prekypoval životom a práve vďaka TMD môžete vrátením času niektoré predmety omladiť a vrátiť ich do funkčného stavu. Jedná sa hlavne o bedničky skrývajúce lekárničky, muníciu a prvok nazvaný E99 s ktorým pracovali ruskí vedci na mieste vášho súčasného pobytu. E99 je dôležitým prvkom nie len pre ruských vedcov, ale aj pre vašu postavu. Používa sa ako platidlo pri upgrade zbraní a vylepšovania vlastností ktoré prebiehajú v automatoch ako vystrihnutých z hry Dead Space. Zbraní nie je veľa, ale o to viac si dali autori záležať na ich vzhľade a demoličných účinkoch. Môjmu oku ulahodila hlavne odstrelovačka s výbornou presnosťou a účinnosťou.

Ako isto tušíte tam kde sú zbrane je aj komparz na ich testovanie. Radiáciou znetvorené telá vám len výnimočne dajú z času na čas vydýchnuť. Mutanti sú tvory spoločenské a na vychádzky chodia nie v pároch, ale rovno v skupinách. V bojoch je horúco a to doslovne. Mutant s farbou taťka šmolka pobehujúci ako besný pavián, občas ako suvenír z iného časového pásma prinesie sud plný horľavej výbušniny, ktorý sa mu znenazdajky objaví v rukách. Než sa stihnete spamätať rozhodne sa, že si s vami zahrá vybíjanú. Za normálnych okolností máte len dve možnosti. Buď sa nechať oflambovať a spoliehať sa na to že nejako už prežijete, alebo rýchlosťou blesku sud zostreliť, lenže čo ak ste si v zápale boja zabudli nabiť? Vtedy vám krk zachráni jedna z vlastností TMD. Výbojom smerom k protivníkovi ho spomalíte, pomocou rukavice sud pritiahnete k sebe a následne vymrštíte krásavcovi na plešinu.

Nie len mutantom , ale aj vojsku ste tŕňom v oku. S vojakmi je trochu iná zábava. Vtedy je dobré využiť kryt lebo pod ich paľbou sa váš život ráta na sekundy. Životnosť majú nízku, ale vynahrádzajú to množstvom a pomerne slušnou inteligenciou. Na ich likvidáciu sa dá použiť aj jedna z jednorázových zbraní ako je raketomet, alebo Seeker, ktorého silnou stránkou sú navádzané výbušné strely. Vojak zasiahnutý strelou zo seekera vám už strelu neoplatí, nakoľko končatiny dajú telu zbohom a vyberú sa vlastnou cestou. Pocit z takto dobre vykonanej práce ma v tuhých prestrelkách duševne podporoval, čo podľa mna vyvracia teóriu o škodlivosti násilia v počítačových hrách.

Že vojna a strach sú súčasťou našich životov je každému jasné o čom sa ľudstvo už neraz presvedčilo aj v minulosti, ale na to aby ste sa stali dobrým vodcom je treba mať aj niečo v hlave. Ako vám fungujú prevody sa presvedčíte v hre jednoducho. Vďaka vlastnostiam TMD sa podarilo vývojárom prepašovať do hry aj niekoľko logických hádaniek ktoré spríjemňujú časti medzi akčnými pasážami. Všetko sa točí okolo manipulovania s predmetami a ich použití na správnom mieste. Nejedná sa o nič zložité, ale skladanie matriošiek tiež nečakajte.

Technicky hre nie je veľmi čo vytknúť. Na možnosti Unreal Enginu hra vyzerá dobre. Skvelé nasvietenie a veľmi dobrá kvalita tieňov hre dodáva na atmosfére. Nezaostávajú ani modely postáv, objektov a zbraní. Časticové efekty sú nadpriemerne spracované. Za zmienku stojí hlavne opadávajúca farba zo stien a ich premena na steny zašlé a skorodované. Mínusom sú takmer nulové nastavenia a zlé načítavanie textúr ktoré hádam vyrieši rýchle vypustenie opravného patchu. Nároky na hardvér sú nízke, takže kto si plynulo zahral napríklad druhý Bioshock obavy o plynulú hru mať nemusí. Nezaostáva ani zvuk a hudobný doprovod.

Štipka strachu, dávka näpätia a výborná akcia v kombinácii s kvalitným príbehom stavajú Singularity na popredné miesta v FPS žánri. Po Metre 2033 tu máme tohto roku ďalšiu kvalitnú a atmosférickú hru z ruského prostredia. TMD je jednou z vecí kvôli ktorým sa do hry oplatí investovať a v momente ako si vyskladáte vlastný rušeň určite mi nejeden z vás dá za pravdu.

PLUSY

Atmosféra

Skvelé akčné časti

TMD

Žiadny stereotyp

Výborné zbrane a ich spracovanie

HW nenáročné

MÍNUSY

Problém s textúrami

Chabé možnosti nastavenia

Žiadne bonusy po dohratí

Chýbajú titulky

Hodinka dve naviac by neuškodili