Remnant 2

Žijeme v dobe kedy o úspechu a neúspechu produktu rozhoduje z veľkej časti marketing. Každý z nás dokáže ukázať prstom na hru, ktorú sme si kúpili, alebo vyskúšali pod vplyvom masívnej reklamnej kampane. No ešte stále sa nájdu aj hry, o ktorých existencií sa človek dozvie tak nejako náhodou a vyrazia mu dych svojou hrateľnosťou a zábavnosťou.

Ten druhý prípad je u mňa hra Remnant, ktorú som si svojho času vyskúšal len tak z dlhej chvíle a nakoniec som v nej strávil niekoľko desiatok výživných hodín. Išlo o zaujímavý mix ,,soulslike" hier a klasickej strieľačky z pohľadu tretej osoby. Obrovským bonusom bol skvelý multiplayer, ktorý z hry robil ešte oveľa intenzívnejší zážitok.

Hra si získala medzi skalnými hráčmi popularitu a slušné predaje umožnili vznik druhého dielu, ktorý by mal byť ešte lepší. Tak sa pozrime, ako to dopadlo tentoraz.

V čom je vidieť zlepšenie na prvý pohľad, je audiovizuálna stránka. To je ale len drobná čerešnička na torte, najväčšie tromfy sú trošku inde.

Hra vždy vygeneruje unikátny svet a je nemožné, aby ste pri prvom prejdení stretli všetkých bossov a uvideli všetky prostredia. Funguje to skvelo a doposiaľ to žiadna hra nedokázala lepšie.

Ak vás hrateľnosť chytí, môžete stráviť desiatky hodín hľadaním toho najjagavejšieho lootu. Svet je doslova prepchatý tajomstvami, skrytými miestnosťami a rébusmi. Odmeny začínajú na obyčajných tretkách, ktoré budú akurát zaberať miesto v inventári, ale časom sa dostanete dokonca k odomykaniu úplne nových tried postáv a absurdne silných zbraní, či schopností.

Nebude to však zadarmo, hra je výzvou a minimálne zo začiatku sa duševne pripravte na časté umieranie. Paradoxne s tým, ako hrou postupujete, umierate menej a menej (aspoň ja som to tak mal) a keď budete mať pocit, že ste nesmrteľný a neporaziteľný, môžete si skúsiť najvyššiu obtiažnosť s permanentnou smrťou. (Bojím sa, že nielen hernej postavy, lebo ak vás po stovkách hodín zabije nepodarený kotúľ, alebo nejaký náhodný pád do priepasti, všetko je možné.)

Bohužiaľ, na hre sa nedá chváliť všetko. Výčitky začnem dosť nezáživne odrozprávaným príbehom. Postavy vo vás nebudú budiť emócie ani ak ste ten typ, čo plače pri každom filme, v ktorom umrie pes. Hra sa síce ani chvíľu netvári, že by chcela konkurovať niečomu ako Red Dead Redemption 2, ale boli tu aj hry s podobnou štruktúrou, ktoré to dokázali výrazne lepšie. (námatkovo séria Borderlands)

Ten najzásadnejší problém hry je pre mňa jej repetívnosť. Keď hráte so spoluhráčom, tak to tak nevynikne, lebo sa bavíte vzájomnou komunikáciou a spoluprácou. Pri hre jedného hráča vám to ale po niekoľkých hodinách udrie do očí a keď budete zabíjať tisíckrát tých istých nepriateľov, možno vám mysľou prebehne niečo o plytvaní drahocennými rokmi života.

Taktiež bossfighty (ospravedlňujem sa za ten herný slang, ale nikto dúfam nechce aby som písal o ,,súbojoch so šéfmi úrovní")  sú zreteľne navrhnuté na kooperáciu minimálne dvoch hráčov. Dajú sa síce prejsť sólo, ale je to ako s ostatnými slasťami, ktoré sa dajú robiť sólo, ale v dvojici sú výrazne zábavnejšie.

Takže aby som to nejako zhrnul: Remnant 2 je dôstojným pokračovaním svojho predchodcu. Technicky ide o brilantnú záležitosť, do ktorej tvorcovia viditeľne vložili srdce. Toto nie je žiaden desaťhodinový cashgrab, je to skvelá hra zo starej školy, ktorá vás dostane svojou hrateľnosťou a nie cameom poloretardovanej celebrity.

Zožeňte si niekoho, kto to s vami bude chcieť hrať a ponorte sa do jednej z najpozoruhodnejších hier súčasnosti. Vo výsledku to stojí za to.