Assassin’s Creed Shadows

Ubisoft toho o Assassin’s Creed Shadows nasľuboval veľa a podľa môjho názoru sa mu podarilo vydať veľmi dobrú hru, ktorá je vo väčšine aspektov kvalitne postavená.

Japonsko 1500-tych rokov bolo časom krutých občianskych vojen a snahy o zjednotenie krajiny. Bola to éra hrdých samurajov a tajomných shinobi, ktorí často stáli proti sebe, bojujúc pod rukou krvilačných daimjóv, v mene vernosti, vlasti alebo slobody. To všetko určite dobre poznáte, keďže za posledných viac než päť rokov sa historické obdobie Sengoku a širšie japonské stredoveké prostredie stalo obrovským trendom v hernom priemysle. Prinieslo nezabudnuteľné tituly ako Sekiro: Shadows Die Twice, Rise of the Ronin, Nioh či Ghost of Tsushima a to spomínam len tie najväčšie. Bola by však hlúposť tvrdiť, že Assassin’s Creed Shadows len naskakuje na módnu vlnu so svojím japonským stredovekým zasadením. Fanúšikovia série po takomto diele túžili prakticky odvtedy, čo Ubisoft so svojou najúspešnejšou značkou opustil Blízky východ a Taliansko. Čakali sme na to dlho, počítali s tým, že raz príde a francúzsky vydavateľ túto dlho odkladanú tromfovú kartu vytiahol presne vo chvíli, keď po sérii priemerných hier a niekoľkých zlyhaných live service projektoch citeľne klesla dôvera hráčov aj investorov. Výpočet im však vyšiel dokonale.

Príbeh Assassin’s Creed Shadows začína koncom 16. storočia, na vrchole zjednocovacej výpravy Odu Nobunagu. Vidíme, ako krajinu v premene netrhajú len vnútorné vojny, ale rozdeľujú ju aj vonkajšie vplyvy. Do Japonska prichádzajú portugalskí obchodníci a jezuiti, čím narúšajú tradičnú izoláciu a uzavretú kultúru ostrovného sveta. V tomto zvláštnom a cudzom prostredí sa objavuje aj Diogo – muž, ktorý sa neskôr stane legendárnym Yasuke, po boku samotného Nobunagu. Mocného vojvodcu okamžite zaujal jeho pôvod z Afriky, tmavá pleť, mohutná postava a obrovská sila. V priebehu niekoľkých rokov sa tak bývalý otrok stal jeho pravou rukou a hrdým samurajom. Minca má však vždy dve strany. Zatiaľ čo niektorí vidia v Nobunagovom 40-tisícovom ťažení prísľub poriadku, bezpečia a jednoty, obyčajní dedinčania, ktorí strácajú majetok, rodiny a celé životy, túžia po spravodlivosti a pomste. Takto cíti aj Fujibayashi Naoe, mladá bojovníčka z provincie Iga, ktorá stratila rodinu, domov a takmer aj vlastný život kvôli mocenským hrám veľmožov. Yasuke a Naoe teda prichádzajú z dvoch radikálne odlišných prostredí, stoja na opačných stranách vojny – a práve týmto nesmierne silným rozbehom začína príbeh Assassin’s Creed Shadows.

Asi neprezradím veľké tajomstvo, keď poviem, že príbehy Naoe a Yasukého sa napokon prepletú a shinobi so samurajom sa postavia bok po boku pre spoločnú vec. Od tohto bodu môžeme voľne prepínať medzi dvoma hrateľnými postavami, ich bojové štýly aj spôsoby pohybu sa dramaticky líšia. Niečo podobné sme už videli v Assassin’s Creed Syndicate, no vtedy sa schopnosti Jacoba a Evie Fryeho často prekrývali. Tu je rozdiel oveľa zásadnejší.
Mám pocit, že Ubisoft našiel dobrú rovnováhu, trochu sa vzdialil od klasickej formulky Assassin’s Creed, ale nie príliš.

Naoe, mladá a agilná nindža, zosobňuje klasický „assassínsky“ štýl hry. V popredí je stealth, akrobatický parkour, využívanie vrhacích nožov a dymových bômb. Navyše je jediná, kto používa ikonickú skrytú čepeľ na zápästí. Yasuke je naopak číra sila – samuraj, ktorý v ťažkom brnení rozdáva zdrvujúce údery obrovskou katanou, naginatou či kanabom. Kým Naoe sa v tieni ľahko ukryje, Yasuke sa spolieha na priamu brutalitu.

Hra nám umožňuje kedykoľvek prepnúť medzi nimi, a dokonca aj príbeh má odlišný vývoj podľa toho, koho si v konkrétnej chvíli zvolíme. Zaujímavosťou je tzv. Canon Mode – voliteľná možnosť, ktorá odoberie hráčovi voľbu a prevedie ho „oficiálnym“ kánonickým príbehom podľa predstáv vývojárov.

Osobne si však myslím, že stojí za to experimentovať s možnosťami – hra ponúka úplne odlišný zážitok v závislosti od toho, či hráme za Naoe alebo Yasukeho. Ich jedinečné schopnosti skvele dopĺňajú vylepšený súbojový a stealth systém, ktorý patrí medzi najväčšie prednosti hry.

Kým v posledných dieloch Assassin’s Creed sme už dokázali šplhať aj po dokonale hladkých stenách, Shadows vracia parkour späť do reality. Naoe zostáva jednou z najpohyblivejších hrdiniek série, no na vyššie strechy či steny často potrebuje hák s lanom. Stealth je však teraz výrazne prepracovaný, prvýkrát sa môžeme plaziť po bruchu v tráve, schovávať pod vozmi či do tieňov a dokonca máme aj ukazovateľ viditeľnosti, podobne ako v hrách Splinter Cell. Každá pevnosť plná stráží je takmer ako hádanka, ktorú treba vyriešiť premysleným prístupom. A keď sa všetko pokazí a zrazu sa na nás vrhne tucet nepriateľov s katanami, budeme si priať, aby sme mali po ruke Yasukého. V boji je neprekonateľný, jeho špeciálne útoky sú brutálne a hra ich podfarbuje štýlovým čierno-bielym efektom s červenou krvou. Assassin’s Creed Shadows sa rozhodne nebojí ukázať odseknuté hlavy a končatiny. No každá z postáv ma aj svoje slabé stránky. Spomeniem napríklad Yasukeho nešikovnosť pri skákaní a lezení. Naoe zase nie je primárne určená na priamy boj, má menšie množstvo HP a každý zásah od nepriateľa je cítiť.

Grafika a optimalizácia je zvládnutá na výbornú. Terén je pestrý, často prechádzate ryžovými poliami, kde pracujú roľníci, horskými dolinami s riekami, hustými lesmi (niekedy až príliš hustými a ťažko priechodnými, ak ideš priamo k cieľu) či obrovským jazerom s ostrovmi uprostred mapy. Svet je plný života, farmári pracujú na poliach, obchodníci putujú cestami, v mestách stretneme mníchov, samurajov aj obyčajných ľudí. Dynamické striedanie počasia a ročných období ešte viac umocňuje atmosféru – jar, leto, jeseň i zimu cítiť v každom detaile.
Fyzika v otvorenom svete je tiež takmer dokonalá, sneh v zime spomaľuje rýchlosť behu a chôdze, vegetácia tiež dobre interaguje s vašou postavou, napríklad katanou dokážete sekať bambusy. To sú detaily ktoré vedia naozaj potešiť.

Ubisoft pridal aj nové možnosti budovania základne. Na rozdiel od Valhally tu máme väčšiu slobodu, stavby, dielne a dekorácie môžeme umiestňovať na mriežku podľa seba, čo dáva pocit, že si skutočne budujeme vlastnú pevnosť.

Vedľajších úloh je však obrovské množstvo a kvalita kolíše. Niektoré sú obyčajné a repetitívne, iné však prinášajú kultúrne perličky od meditácie cez jazdu na koni s lukom až po tradičnú japonskú maľbu. Hra nám tak umožňuje zblízka spoznávať kultúru, zvyky a filozofiu Japonska 16. storočia.

Zaujímavé je aj to, že moderná dejová línia je tentoraz potlačená na minimum. Síce tu nájdeme Animus a večný konflikt asasínov a templárov, no príbeh to zbytočne neruší. Shadows je prvou časťou série, ktorá sa naplno zapája do projektu Assassin’s Creed Infinity – prostredníctvom Animus Hubu, centrálneho menu, kde sú prepojené viaceré diely a výzvy.

Hra obsahuje aj všetky známe mechaniky z novších AC – zbrane s úrovňami a vylepšeniami, perky, rozsiahly skill tree, dokonca aj spojencov, ktorých môžeš povolať do boja. Strom schopností je tentoraz prehľadnejší a vyššie schopnosti odomykáš zbieraním knowledge points cez rôzne miniaktivity (challenge, modlitby v chrámoch, tréningové kata u majstrov).

Niektoré mechaniky sú však menej využité, napríklad vrhacie hviezdice a nože pre Naoe alebo strelné zbrane pre Yasukeho nepôsobia veľmi užitočne. Rovnako pohyb občas zlyháva typickým spôsobom série – postava sa chytá vecí, ktoré nechceš, alebo sa zbytočne skrýva do sena uprostred boja. Súboje sú náročnejšie než v predošlých dieloch, dodge a parry majú krátke časové okná a nepriatelia vedia udrieť poriadne. Postupne, s lepším vybavením, sú boje o niečo ľahšie, ale nikdy nie natoľko, aby stratili napätie.

Celkovo platí, že novinky idú správnym smerom. Ubisoft už roky rozvíja RPG štýl série a teraz je jasne vidieť, že vzorec dozrel. Shadows kombinuje obrovský otvorený svet a slobodu s napínavým, dobre vystavaným príbehom a charizmatickými postavami ktoré pôsobia ľudskejšie vďaka interakciám s rodinou či inými postavami. Na konci dňa je to stále typický Assassin’s Creed so všetkými pozitívami aj negatívami, ktoré s tým súvisia. Nemožno však poprieť, že séria napreduje a že Shadows je jeden z jej lepších dielov posledných rokov. Neprebudoval síce celú značku od základov, ale rozhodne sa oplatilo naň čakať.