Saboteur

Paríž, 40. roky minulého storočia. Vojna zúri celou Európou a neobchádza ani hlavné mesto Francúzska, ktoré hneď na začiatku vojny pocítilo tvrdú a bezcitnú ruku nacistickej okupácie. Brutálne správanie Nemcov voči všetkému živému i neživému dovádza Parížanov do zúfalstva a neustáleho strachu o holé životy. Je tu však niečo, čo sa snaží túto situáciu zmeniť. Skupina ľudí, ktorí sa neboja položiť aj vlastný život za to, aby obmedzili vplyv nemeckého nepriateľa. Parížsky odboj.

V hre z dielne dnes už neexistujúcej vývojárskej firmy Pandemic distribuovanej svetoznámymi Electronic Arts sa hráč vžíva do kože automobilového pretekára, Íra Seana Devlina, pri ktorom sa autori nechali inšpirovať skutočným vojnovým hrdinom Williamom Grover-Williamsom. Jeho bezstarostné nažívanie a ľahkovážny pohľad na svet však zmenia jediné preteky. Tie totiž prehrá s vysokopostaveným nacistom Kurtom Dierkerom potom, čo tento ideál árijskej rasy využije nie práve najvhodnejší prostriedok v rámci fair-play. Nahnevaný Sean to však nemieni nechať tak a preto sa spoločne so svojim najlepším priateľom Julesom rozhodni „umyť“ nacistovu bugatku v blízkej rieke. To by sa však nezačala správna zápletka, keby obaja neboli pri páchaní tohto skutku prichytení a následne brutálne vypočúvaní samotným Dierkerom, ktorí v domnienke, že ide o anglických agentov, bez mihnutia oka dokáže zastreliť Julesa. To, že nechá Seana len s jedným strážnikom sa ukáže ako chyba a Sean spojením streľby, lozenia po budovách a bezohľadnou jazdou vo všetkom, čo má aspoň dve kolesá, so šťastím utečie, pričom je rozhodnutý pomstiť priateľovu smrť.

V tomto momente sa začína hlavná dejová hry. Sean sa dostáva k parížskemu odboju a po prvej, nie príliš namáhavej úlohe, pri ktorej si hráč osvojí základné herné prvky, je z neho oficiálne bojovník proti nadvláde nacizmu v Paríži. Dejová línia sa v tej chvíli začína deliť do dvoch skupín - hlavné a vedľajšie misie. Hlavné misie sú samozrejme povinné a posúvajú hráča príbehom dopredu. Naopak vedľajšie misie sú nepovinné, nemajú zásadný vplyv na príbeh a hráč ich môže jednoducho vynechať. Vzhľadom k rozmanitosti a hlavne zábavnosti týchto misií však odporúčam prechádzať všetky misie, či už hlavné alebo vedľajšie, postupne. Veď nechávať vybuchovať nacistické hračky hrôzy, zabíjať vplyvných, no pre odboj prebytočných ľudí či napríklad na žiadosť nevinne vyzerajúceho, postaršieho farára sabotovať svadbu vplyvného Nemca, to si proste nemôže nikto nechať ujsť.

Príbeh sa týmito misiami, medzi ktorými sa nachádzajú kvalitné spracované cutscény, stáva jednou z najsilnejších zbraní hry o srdce (a aj oči a prsty) samotného hráča. Okrem nich môžete nepovinne ničiť nemecké delá, tanky, strážne veže, rozhlasy podporujúce nechcenú nemeckú činnosť v Paríži či hrať rôzne minihry, napríklad závody alebo poľovačku v štyle známej hry Duck Hunt. Táto činnosť predlžuje pôvodnú hernú dĺžku z 16 hodín aj na viac ako dvojnásobok. To je pre dnešnú dobu priam jedinečné a aspoň sčasti je tak sklamanie z absencie mutiplayeru zažehnané.

Keďže sa dej hry odohráva ďaleko predtým, než boli vynájdené také šikovné vecičky ako je mobilný telefón, vývojári sa nemohli inšpirovať hrami typu Grand Theft Auto IV a hráč si tak musí po náplň misií pravidelne chodiť za postavami v hre. Potenciálne misie sú vždy zobrazené na mape a skratka dvoch písmen v štvorčeku žltej či bielej farby (podľa toho, či sa jedná o hlavnú, alebo vedľajšiu misiu) hovorí, aká osoba má pre vás danú úlohu. Neraz ste o týchto úlohách informovaný šikovnou pomôckou zo strany tvorcov hry a to poslami, ktorý vám kedykoľvek donesú krátky list od daných osôb.

Ale späť k postavám a hlavne ich charakterom. Väčšinu z nich tvoria priamo vplyvnejší členovia odboja a s hlbším záporným charakterom sa stretávame len v osobe Kurta Dierkera. Ostatnými „záporákmi“ sú len nemeckí vojaci a dôstojníci, ktorých schopnosti sa len tak mimochodom viac ako na prepracovanú AI spoliehajú na nespočetné množstvo privolávaných posíl. Na vašej strane stoja napríklad bývalý spisovateľ Luc, známy automechanik Vittore, pôvabná a neustále flirtujúca Skylar a množstvo ďalších členov odboja, ktorý si v prípade problémov v boji môžete privolať na pomoc. Hra postupne dokonale odkrýva povahu väčšiny vedľajších postáv ovplyvnenú minulosťou a hráč si tak chtiac-nechtiac postupne tieto postavy obľúbi, pričom sa nebude vedieť dočkať ďalších informácií o tom, ako sa osud jednotlivých postáv vyvíja.

Ako už napovedá názov hry, hlavnou náplňou doteraz omieľaných misií je sabotovanie nemeckého vplyvu v Paríži. Na to Seanovi dokonale postačí kombinácia rýchlych áut vtedajšej doby a poriadne bohatý arzenál zbraní a rôznych pomôcok. Kým u dopravných prostriedkov toho veľa za zmienku nestojí (i keď už pretekárska Aurora je samotná kapitola), spomenúť sa dá v krátkosti možnosť ich ukladania do garáží pri centrách odboja a nedoriešený jazdný model, pri zbraniach a všemožných prostriedkoch vhodných na ničenie prebytočných objektov (hráč môže mať pri sebe 2 zbrane, 2 typy výbušnín a granáty) sa musím pozastaviť.

Sean na začiatku dostáva do rúk len základnú výbavu, postupom v hre však získava kontraband, za ktorý má možnosť zakupovať si lepšie zbrane a výbušniny. Mne osobne v priebehu hry najviac sadol samopal s tlmičom a sniperka. Hra navyše ponúka aj špeciálne úlohy, ktorých splnením sa vám odomkýnajú perky s lákavými odmenami typu väčšieho zásobníka na zbraniach či primontovaniu guľometu na obľúbený voz, už spomínanú Auroru. Vývojári tak okrem akčných prvkov do hry jemne dostávajú aj tie RPG, čím hranie dostáva ešte väčší šmrnc.

Ničenie určitých objektov, to znie jednoducho. Je však samozrejmé, že to až také jednoduché nebude. Sean a hráč logicky s ním totiž musia okrem po zuby ozbrojeným nacistom nemajúcim problém vyvolať poplach, ktorého úroveň je odvíjaná od vplyvu Seanovej činnosti vyvíjanej proti ich záujmom, čeliť ďalšej prekážke - výškam budov, na ktorých sa jednotlivé úlohy neraz odohrávajú. Preto hra oplýva dvoma základnými hernými prvkami - cover systémom a možnosťou lozenia po budovách. Systém krytia, dnes už povinná výbava každej správnej akcie z pohľadu tretej osoby, je v Saboteurovi riešená trochu neobvykle. Hráč totiž pri múre či objekte, za ktorý sa chce schovať pred paľbou nepriateľa, nemusí nič stláčať, hra ho sama doslova prilepí za všetko, čo pevne stojí na zemi. Medzi hráčmi sa objavovali na tento systém neraz aj negatívne názory, mne osobne však takýto systém krytia vyhovoval a nemal som s ním žiaden problém.

To sa už nedá povedať o lození po budovách prirovnávam hlavne ku svetoznámej hre Assassin’s Creed. Seanovo šplhanie je totiž narozdiel od toho, ktoré nám predvádzajú Altair či Ezio až príliš trhané, spomalené a niekedy komické, pričom laik by ho nazval jednoducho hlúpe. To, že za každým prelezením z jednej časti budovy na ďalšiu najbližšiu, nestačí hráčovi držať klávesu v smere pohybu, ale musí vždy použiť aj medzerník na znak skoku, sa mi zdá zo strany tvorcov nedorobené a neraz priam frustrujúce.

Grafické spracovanie je ďalšou prednosťou tejto hry. Nie je to ani tak tým, že by sa grafika doslova približovala reálnosti, ale skôr to, ako ju poňali a vytvorili vývojári. Rozľahlý Paríž a jeho vidiecke okolie je totiž kontrastom farebných, takpovediac klasických lokalít a častí, ktoré sú kvôli nemeckému vplyvu zahalené do čierno-bieleho rúcha, ktoré pretŕhajú len žlté svetlá z okien budov a červené farby vlajok s hákovými krížmi rozmiestnených po celom meste. Čiernu a bielu farbu si však jednotlivé časti udržujú len dovtedy, kým ich obyvateľov svojou činnosťou nezbavíte strachu. Mínusom sú však nedotvorené textúry, ktoré sa prejavujú hlavne vo vykreslení niektorých budov, okolia či dokonca efektov, ktorých je v hre hlavne pri výbuchoch požehnane.

Zvuková stránka hry vás ničím neohromí, no ani z nej nebudete sklamaný. Okrem množstva hudobných skladieb charakteristických pre dobu spred 70 rokov znejúcich väčšinou z rádií v autách sa v uliciach mieša francúzska vrava miestnych obyvateľov s arogantnou nemčinou ozývajúcou sa nielen z úst nemeckých dôstojníkov, ale aj z rozhlasov po celom meste a samozrejme aj s angličtinou oplývajúcou prízvukmi z oboch vyššie spomínaných rečí. Do toho sa neraz ozvú zvuky streľby či výbuchy Seanových náloží a granátov.

Verdikt: Saboteur okrem otrepaných klišé prináša do žánru akčných adventúr viacero nových, zaujímavých prvkov, navyše s hernou dobou, ktorá bez problémov prekonáva aj celý jeden deň je v hernom svete určite raritou. Aj napriek niekoľkým chybám sa jedná o veľmi dobrú hru a jedno z najväčších prekvapení roka 2009.

+ dlhá herná doba

+ skvelý príbeh

+ sympatický hlavný hrdina

+ rozľahlosť Paríža a jeho okolia

+ kontrast čiernobielych a farebných oblastí

+ voľnosť

+ spojenie akcie s RPG prvkami

- absencia multiplayeru

- kvalita niektorých textúr

- jazdný model a model poškodenia

- problematické lezenie po stenách